Bodružal tak trochu inak

Jedna z najmenších obcí Svidníckeho okresu oslávila pred časom 400. výročie prvej písomnej zmienky. Pri tejto príležitosti prinášame o spomínanej obci niekoľko informácií z pera rodáka, ktorý dnes žije a pôsobí v hlavnom meste Slovenska v Bratislave, Petra Zeližňáka.

Bodružal - obec vznikla v rokoch 1573 - 1598 ako nová osada panstva Makovica v Šarišskej župe. Miestni obyvatelia sa v minulosti živili poľnohospodárstvom a príležitostnou drevorubačskou a furmanskou prácou. Až do konca 2. svetovej vojny sa tu pálilo aj drevené uhlie. V obci okrem poľnohospodárov boli i želiari.

Do začiatku 2. svetovej vojny sa veľa obyvateľov vysťahovalo do Ameriky. Obec Bodružal v súčasnosti patrí do Svidníckeho okresu v Prešovskom kraji. Nachádza sa na severovýchodnom Slovensku, 8 km od hraničného Duklianskeho priesmyku, prechodu štátnej hranice s Poľskou republikou, Krosnianskym vojvodstvom. Z cestnej komunikácie (Svidník - Dukliansky priesmyk) z obce Krajná Poľana je vzdialená 2 km na východ. Bodružal leží v severovýchodnej časti Nízkych Beskýd na nive a priľahlých svahoch doliny potoka Bodružalík 390 - 415 m n. m. Najvyšší vrch Vlčia dolina 611, 4 m n. m. sa nachádza juhozápadne od obce. Na východe sa vypína vrch Grúň s výškou 579 m n. m. Hneď za dedinou, severovýchodne v smere na obec Príkra, sa začína chránená krajinná oblasť Nízke Beskydy. Severne od obce sa týči vrch Čerešňa s výškou 531,4 m n. m.

Je málo obcí v SR, ktoré boli v priebehu 20. storočia dvakrát postihnuté vojnovým besnením. Vojnové útrapy zažila obec už počas 1. svetovej vojny. V tomto priestore sa odohrali prvé bojové operácie 1. svetovej vojny na území Slovenska. Rakúsko-Uhorská armáda tu vybudovala obranné zákopy pozdĺž cesty „Jozefinka“. V októbri až novembri roku 1914 sa v extraviláne obce - juhovýchodne - na miestnom vrchu Horbok odohrali vojenské boje „šturmy“. Ruské vojská 8. armády pod velením generála Brusilova bojovali muž proti mužovi na bodáky s vojakmi Rakúsko-Uhorskej armády. V boji v chotári obce prišlo o život 400 vojakov. Bili medzi nimi Rusi Alexander Onepovsík a Jakub Byriko od 46 pluku. V ďalšom období sa bojové operácie presunuli mimo teritória Slovenska.

Mocnosti, ktoré viedli vojnové operácie, uložili do zeme zahynutých vojakov bez označenia hrobov. Hroby boli roztrúsené po celom chotári obce. Mŕtvi vojaci boli pochovaní na miestnom cintoríne česko-slovenskou brannou mocou až v roku 1921 po exhumácii do 30 masových hrobov.

Po tridsiatich rokoch, v čase 2. svetovej vojny, si fašistické vojská v septembri 1944, pred začatím Karpatsko-duklianskej operácie, vybudovali na vrchu Čerešňa opevnenie, ktorým delostreleckými zbraňami palebne prehradili štátnu cestu Svidník - Krosno. Znemožnili tak postup Červenej armády na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Vojenská operácia sa bezprostredne dotkla i obyvateľov obce, ktorí boli nútení na 4 mesiace opustiť svoje domovy. Zaznamenané boli aj straty na životoch obyvateľov, ktorí vtedy včas obec neopustili. Obec bola 7 týždňov vo frontovom pásme a utrpela značné materiálne škody.

Obec zaznamenala intenzívny rozvoj v druhej polovici 20. storočia. V päťdesiatych rokoch bola do obce vybudovaná štátna cesta, ktorá zabezpečila autobusové spojenie s okresným mestom. V roku 1958 sem zaviedli elektrickú energiu a koncom 50. rokov bolo v obci s finančnou podporou štátu postavených 18 nových rodinných domov počas akcie „Z“. Z obce zmizli typické zrubové domy so slamenou strechou prikrytou doškami (v miestnom nárečí kyčkami - otiepkami slamy) a s hlinenými dlážkami. V 90. rokoch bola obec napojená na centrálny vodovod. V súčasnosti v obci žijú prevažne starší občania.

V 50. až 70. v rokoch 20. storočia 26 občanov obce nadobudlo vysokoškolské vzdelanie v rôznych profesiách (lekári, právnici, inžinieri, učitelia, vojaci, farári a iní odborníci).Veľa mladých ľudí dosiahlo úplné stredoškolské vzdelanie na stredných priemyselných a odborných školách. Vzdelanie malo u obyvateľov obce vysoký kredit a vo viacerých prípadoch vysokoškolské vzdelanie nadobudli všetky deti v rodine.

Drevená cerkov svätého Michala archanjela v Bodružale je situovaná pri cintoríne na juhozápadnom svahu kopca „Pelepče“ a svojou osobitnou architektúrou tvorí prirodzenú dominantu obce. Cerkov má trojdielnu zrubovú konštrukciu, ktorá má bohato členenú šindľovú strechu s tromi stupňovito sa zvyšujúcimi vežami. Zrubová stavba je zvonka krytá vertikálnymi doskami, na spojoch krycími lištami. Areál cerkvi obklopuje zrubová ohrada - palánok so šindľovou strieškou.

Drevená cerkov v Bodružale bola vybudovaná v roku 1658 a podľa datovania na portáli bola v roku 1692 upravená. Zrenovovaná bola koncom 18. storočia. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku 1902. V 17. storočí bol pravdepodobne jeho súčasťou i chór na západnej stene. Odstránili ho pri oprave v roku 1902 (čo dokladajú zvyšky odpílených nosných trámov). Nástenné maľby sa zachovali len na severnej zrubovej stene. V roku 2005 bola uskutočnená rekonštrukcia strechy a vymenené obvodové vertikálne dosky. Ministerstvo kultúry podalo návrh na zapísanie drevenej cerkvi v Bodružali do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zelizňák Peter