Bohoslužby na hôrke, ÚCTA IGUMENOVI IGNATIJOVI
Obec Uličské Krivé v sninskom okrese je pre pravoslávnych veriacich veľmi významným miestom. Na jej okraji sa na hôrke nachádza skýt (malé obydlie mníchov s kaplnkou), v ktorom mnoho rokov žil otec igumen Ignatij (Čokina), rodák z tejto dediny. Narodil sa v roku 1888 a v medzivojnovom období bol mníchom v pravoslávnom monastieri sv. Jóva Počajevského v Ladomirovej (okr. Svidník).
Pred príchodom Červenej armády do Československa neemigroval s ostatnými mníchmi do USA, ale zostal slúžiť nášmu národu ako kňaz po viacerých cirkevných obciach východného Slovenska. Ako dôchodca sa vrátil do rodnej obce, vybral si najhoršie miesto na okraji a na hôrke postavil malé obydlie s kaplnkou, ktorú zasvätil Preobrazeniu Isusa Christa.
V strmom kopci vysadil sad rôznych druhov ovocných stromov, ktoré tam rastú dodnes. Otec Ignatij si vytrpel veľa ťažkostí od vtedajšej štátnej správy, ale aj od spoluobčanov. Mnohí ho urážali, vysmievali sa, považovali ho za blázna, keďže chodil počas hlbokého komunizmu v kňazskom oblečení s dlhou bradou a neostrihanými vlasmi. Na svojej hôrke, ako ju všetci dodnes volajú, však poctivo slúžil Bohu, vykonával každodenné bohoslužby a tešil sa z každej návštevy, ktorá k nemu prišla.
Raz v roku, na sviatok Preobrazenia Hospodinovho (19. augusta), organizoval oslavy chrámového sviatku a po sv. Liturgii všetkých prítomných hostil pôstnymi jedlami (keďže v tomto období majú pravoslávni Uspenský pôst), ktoré sám pripravil.
Od jeho smrti v roku 1976 sa ľudia počas tohto sviatku pravidelne na hôrke pri hrobe otca Ignatija stretávajú. Úcta k nemu je čoraz väčšia, lebo mnohí ho považujú za svätca a tento rok už jedenástykrát bola zorganizovaná pešia púť z Uliča ku skýtu otca Ignatija: „Chceme vzdať úctu pamiatke otca Ignatija aj prichádzajúcemu sviatku, preto venujeme našu námahu. Tento rok nás bolo okolo 100 ľudí,“ povedal prot. Boris Hrustič z Uliča, jeden z organizátorov podujatia.
Pútnikov obyčajne v skýte víta otec prot. Michal Hrustič, ktorý otca Ignatija počas jeho života často navštevoval, aj ho pred smrťou spovedal, tentoraz zo zdravotných dôvodov chýbal, pútnikov privítal prot. Peter Savčak. Po veľkolepom pôstnom pohostení pre všetkých prítomných sa v kaplnke posvätením vody začali celonočné bohoslužby, ktoré vyvrcholili v skorých ranných hodinách sv. Liturgiou.
Niekoľko desiatok ľudí sa malo možnosť vyspovedať a celú noc prebývať v príjemnej duchovnej atmosfére, ktorú na tomto mieste zvlášť cítiť: „Ako študent bohosloveckej fakulty som tu prvýkrát prišiel v roku 2008 a cítil som na tejto hôrke niečo neobyčajné... Cítil som, že tu žil svätý človek,“ povedal jer. Jaroslav Guba, nový duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Uliči Krivom. V úlohe spoluorganizátora podujatia bol prvýkrát.
„Organizácia bola síce náročná, no oslava sviatku Preobrazenia na takom svätom mieste stojí zato. Dáva nám Božiu blahodať, ktorú mohli čerpať nielen apoštoli na hore Tábor, ale aj my tu teraz počas tohto sviatku,“ dodal. V nedeľu ráno slúžil slávnostnú archijerejskú svätú Liturgiu Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska za účasti ôsmich kňazov a niekoľkých stoviek veriacich.
„Neviem, čo nás k tomuto miestu tak priťahuje, aj tí, ktorí sa prídu iba pozrieť, cítia niečo príjemné, čo nevedia opísať,“ povedal v kázni. Po sv. Liturgii sa konalo posvätenie ovocia, čo je pre tento sviatok príznačné a obchôdzka okolo chrámu s čítaním Evanjelií. Na záver bola pri hrobe otca Ignatija za neho odslúžená panychída. „Otec Ignatij tu každý rok všetkých hostil pôstnym jedlom, a preto chceme aj udržať túto tradíciu a všetkých, čo tu prišli nakŕmiť,“ vysvetlil prot. Boris Hrustič.
A ľudia sa tu cítili naozaj príjemne, keďže sa im z hôrky vôbec nechcelo odísť. Skýt na hôrke v Uličskom Krivom je verejnosti prístupný kedykoľvek, hocikto sa tu môže prísť pomodliť a vzdať úctu aj pri hrobe otca igumena Ignatija.
PS
Foto:
Pri hrobe igumena Ignatija. Pani Annu (vľavo) krstil.
Zdroj: Jana Otriová
Aktuality
Zobraziť všetky10.09.2026
Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená
Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
08.09.2026
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
04.09.2026
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur.
Jana Otriová
redaktorka
Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
03.09.2026
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
Príde aj umelcov synovec Donald.
TASR
Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
02.09.2026
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
31.08.2026
Prof. Ján Doruľa - jazykovedec, ktorý čítal dejiny v slovách
Pri 93. narodeninách významného slovenského slavistu
Profesor PhDr. Ján Doruľa, DrSc. ( *31. augusta 1933), patrí k výrazným osobnostiam slovenskej jazykovedy a slavistiky druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Skúmal dejiny slovenč…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľovi to ne ide v postely. Nervozna Paraska:
-Ta akurat ty mi dohaňaj, že ne znam trafyty do garažu...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať