Chovateľ Juraj Plutko pštrosom mená nedáva
Miestni vedia, že medzi Ruskou Kajňou a Oľkou treba odbočiť na vedľajšiu cestu pri kríži. Poľná cesta trochu natriasa, ale konečná stojí za to. Stromy tlačiace sa k ceste sa zrazu rozostúpia a v úzkej doline v drevenej ohrade pobiehajú .... pštrosy.
Pštrosia farma sa týmto exotickým operencom stala domovom práve pre svoju krásu a ekologickú čistotu. "Asi pred ôsmimi rokmi som tu začal chodiť na poľovačky a zapáčilo sa mi tu," hovorí chovateľ Ing. Juraj Plutko z Michaloviec, ktorého k chovu pštrosov inšpirovala farma jeho sesternice v Soli. Aj keď ide o "biznis", citlivý a zodpovedný prístup k prírode i zvieratám vidno na každom kroku. Všetko je tu z dreva, bez kúska kovu, dvor čistý, vyzametaný, v črepníkoch muškáty. Základné chovné stádo kúpil pán Plutko pred štyrmi rokmi. Tvorí ho desať kusov dvojprstého afrického pštrosa /samec a samice/, ktoré vyprodukujú 300 - 400 vajec. "Máme tu zatvorený obrad stáda, dve liahne..
Zabezpečujeme liahnutie, odchov až po finálny produkt. V prírode samec sedí na vajciach, ale prestáva sa pariť. My ideme intenzívnym spôsobom a vajcia odoberáme a dávame ich do liahne," vysvetľuje. "Presnejší výraz je kradneme. Máme také dlhé palice ako pri oberaní jabĺk, lebo pštrosy nás do ohrady nepustia. Nemáme šancu dostať sa do stáda," hovorí. Pštros je nebezpečný útočný bojovník. Kope a rýchlo beží, rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu. Vidí vraj na vzdialenosť 5 kilometrov. Je prirodzene plachý, k človeku si nevytvorí žiadny vzťah.
"Nedávame im mená," reaguje pán Plutko na naše otázky o vzájomnej náklonnosti. "Sú tu vlci, rysy, psy í zlí ľudia, ale zatiaľ sme problém nemali. Nik si na nich netrúfne," vysvetľuje. K ľudskému slovu približuje pštrosy na farme vysielanie rozhlasu, ktorý znie spolu s hudbou z reproduktorov dvadsaťštyri hodín denne.
Samica pštrosa znesie ročne priemerne 80 vajec, doba liahnutia je 42 dní. Pštrosie vajce váži od 1,5 do 1,9 kilogra-ma. Malý pštros rýchlo rastie, jatočnú váhu naberie za 12 až 14 mesiacov. Dospelý samec má výšku 2,5 metra a váži priemerne 130 kilogramov. Samica je o niečo menšia a dosahuje hmotnosť sto kilogramov. Samec je čierny, jeho družka popolavo hnedá. "Z pštrosa sa zužitkuje všetko. Z vajíčka spravíte omeletu pre siedmich chlapov, mäso chutí ako hovädzina alebo divina. Obsahuje jedno percento cholesterolu, je veľmi diétne. Má vysokú energetickú hodnotu a dá sa pripraviť na desiatky rôznych spôsobov. Uvaríte z neho steak, guláš, z vnútorností urobíte plnku, pečeň veľkú ako bravčová usmažíte. Hovorí sa, že pštrosia koža je kvalitnejšia ako krokodília. Používa sa v obuvníckom priemysle, na výrobu kabeliek, peňaženiek a v nábytkárstve na kožené poťahy na gaučové súpravy. Perá využijú kostymérky a garderobiérky," zasväcuje nás do pštrosieho života pán Plutko.
Na jeho farme sa pštrosy majú doslova ako prasiatka v žite. Kŕmia ich pšenicou, jačmeňom, menej kukuricou a ovsom. Nepohrdnú ani záchovnou granulovanou potravou, cez znáškové obdobie konzumujú špeciálnu znáškovú zmes. "Kosíme a sušíme tunajšiu trávu. V zime dostávajú sečku a v lete trávu sami pasú. Dospelý pštros skonzumuje dve kilá granúl a sečku koľko zvládze. Mladé kusy prikrmujeme sekanou žihľavou," dozvedáme sa. Zima pštrosom neprekáža. Bežne znášajú mrazy do mínus 15 stupňov. Nie sú náchylné na choroby. Potrebujú len dostatok vody. Prudké zmeny teplôt negatívne ovplyvňujú znášku.
Za veľký nedostatok pokladá pán Plutko absenciu pštrosieho bitúnku na Slovensku, nakoľko nebola ešte zavedená norma. Svoj tovar musí voziť až do Češka. Najväčšími odberateľmi sú Holanďania, Nemci a Taliani. Cena balíčkovaného pštrosieho mäsa sa pohybuje od 250 do 650 korún za kilogram. Pštros síce patrí medzi hospodárske zvieratá, ale dotácie naň nejdú. Pozitívna spolupráca je s Regionálnou veterinárnou správou v Humennom.
Zámerom chovateľa Plutka je odchovať ročne 200 - 250 kusov. Nedávno odkúpil v Oľke budovu starej školy, z ktorej plánuje urobiť penzión na rozvoj agroturistiky. Ako bývalý pretekársky jazdec uvažuje aj o chove koni. "Všetko sa odvíja od financií," uzatvára "pštrosiu" debatu pán Plutko.
Jana Otriová
Pštrosia farma sa týmto exotickým operencom stala domovom práve pre svoju krásu a ekologickú čistotu. "Asi pred ôsmimi rokmi som tu začal chodiť na poľovačky a zapáčilo sa mi tu," hovorí chovateľ Ing. Juraj Plutko z Michaloviec, ktorého k chovu pštrosov inšpirovala farma jeho sesternice v Soli. Aj keď ide o "biznis", citlivý a zodpovedný prístup k prírode i zvieratám vidno na každom kroku. Všetko je tu z dreva, bez kúska kovu, dvor čistý, vyzametaný, v črepníkoch muškáty. Základné chovné stádo kúpil pán Plutko pred štyrmi rokmi. Tvorí ho desať kusov dvojprstého afrického pštrosa /samec a samice/, ktoré vyprodukujú 300 - 400 vajec. "Máme tu zatvorený obrad stáda, dve liahne..
Zabezpečujeme liahnutie, odchov až po finálny produkt. V prírode samec sedí na vajciach, ale prestáva sa pariť. My ideme intenzívnym spôsobom a vajcia odoberáme a dávame ich do liahne," vysvetľuje. "Presnejší výraz je kradneme. Máme také dlhé palice ako pri oberaní jabĺk, lebo pštrosy nás do ohrady nepustia. Nemáme šancu dostať sa do stáda," hovorí. Pštros je nebezpečný útočný bojovník. Kope a rýchlo beží, rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu. Vidí vraj na vzdialenosť 5 kilometrov. Je prirodzene plachý, k človeku si nevytvorí žiadny vzťah.
"Nedávame im mená," reaguje pán Plutko na naše otázky o vzájomnej náklonnosti. "Sú tu vlci, rysy, psy í zlí ľudia, ale zatiaľ sme problém nemali. Nik si na nich netrúfne," vysvetľuje. K ľudskému slovu približuje pštrosy na farme vysielanie rozhlasu, ktorý znie spolu s hudbou z reproduktorov dvadsaťštyri hodín denne.
Samica pštrosa znesie ročne priemerne 80 vajec, doba liahnutia je 42 dní. Pštrosie vajce váži od 1,5 do 1,9 kilogra-ma. Malý pštros rýchlo rastie, jatočnú váhu naberie za 12 až 14 mesiacov. Dospelý samec má výšku 2,5 metra a váži priemerne 130 kilogramov. Samica je o niečo menšia a dosahuje hmotnosť sto kilogramov. Samec je čierny, jeho družka popolavo hnedá. "Z pštrosa sa zužitkuje všetko. Z vajíčka spravíte omeletu pre siedmich chlapov, mäso chutí ako hovädzina alebo divina. Obsahuje jedno percento cholesterolu, je veľmi diétne. Má vysokú energetickú hodnotu a dá sa pripraviť na desiatky rôznych spôsobov. Uvaríte z neho steak, guláš, z vnútorností urobíte plnku, pečeň veľkú ako bravčová usmažíte. Hovorí sa, že pštrosia koža je kvalitnejšia ako krokodília. Používa sa v obuvníckom priemysle, na výrobu kabeliek, peňaženiek a v nábytkárstve na kožené poťahy na gaučové súpravy. Perá využijú kostymérky a garderobiérky," zasväcuje nás do pštrosieho života pán Plutko.
Na jeho farme sa pštrosy majú doslova ako prasiatka v žite. Kŕmia ich pšenicou, jačmeňom, menej kukuricou a ovsom. Nepohrdnú ani záchovnou granulovanou potravou, cez znáškové obdobie konzumujú špeciálnu znáškovú zmes. "Kosíme a sušíme tunajšiu trávu. V zime dostávajú sečku a v lete trávu sami pasú. Dospelý pštros skonzumuje dve kilá granúl a sečku koľko zvládze. Mladé kusy prikrmujeme sekanou žihľavou," dozvedáme sa. Zima pštrosom neprekáža. Bežne znášajú mrazy do mínus 15 stupňov. Nie sú náchylné na choroby. Potrebujú len dostatok vody. Prudké zmeny teplôt negatívne ovplyvňujú znášku.
Za veľký nedostatok pokladá pán Plutko absenciu pštrosieho bitúnku na Slovensku, nakoľko nebola ešte zavedená norma. Svoj tovar musí voziť až do Češka. Najväčšími odberateľmi sú Holanďania, Nemci a Taliani. Cena balíčkovaného pštrosieho mäsa sa pohybuje od 250 do 650 korún za kilogram. Pštros síce patrí medzi hospodárske zvieratá, ale dotácie naň nejdú. Pozitívna spolupráca je s Regionálnou veterinárnou správou v Humennom.
Zámerom chovateľa Plutka je odchovať ročne 200 - 250 kusov. Nedávno odkúpil v Oľke budovu starej školy, z ktorej plánuje urobiť penzión na rozvoj agroturistiky. Ako bývalý pretekársky jazdec uvažuje aj o chove koni. "Všetko sa odvíja od financií," uzatvára "pštrosiu" debatu pán Plutko.
Jana Otriová
Aktuality
Zobraziť všetky16.05.2025
Smišok 08_2025
Ide Budha z učenykamy po drazi. Vydyť: jama, v ňij vol, gazda probuje ho vŷťahnuty, ale syl ne mať. Budha kŷvnuv učenykom, ony skoro pomohly vŷťahnuty zvir’a. Iduť dalše, znovu jama, v ňij vol, na kraju sydyť seľanyn i hir’ko plače. Budha perešov …
15.05.2025
Analýza: V čom sa nacizmus líši od fašizmu?
Je pravda, že Hitler dosiahol ekonomický zázrak? Boli Nemci rusofóbmi? Najdôležitejšie otázky o politickom režime, nad ktorým svet oslavuje víťazstvo 8. a 9. mája.
8. a 9. mája si svet pripomína výročie víťazstva protihitlerovskej koalície v …
15.05.2025
Čo treba vedieť o sovietskom maršalovi z druhej svetovej vojny, ktorému chce Fico stavať pamätník
Ficov dar Putinovi
Stavať u nás sochu sovietskemu maršalovi Konevovi je nezmysel ako voda v koši
Lukáš Krivošík
Diaľnicu do Košíc síce Robert Fico do roku 2010 nevybudoval (ako sľuboval ešte v roku 2007), no možno Slovákom postaví aspoň s…
15.05.2025
Protifašistické hnutie vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi
Slovenské protifašistické hnutie (SPH) vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi.
SITA
Vo verejnej výzve, pod ktorou sú podpísaní Stanislav Mičev, Peter Weiss, Boris Zala, Jozef Ťažký a Miroslav Seget, sa hnutie obrátilo na …
14.05.2025
Tibor Mikloš Popovič ( 1938 – 2025 )
Peter Medviď
Koncom apríla tohto roku prišla z Maďarska smutná správa. Dotĺklo srdce Tibora Mikloša Popoviča, chodiacej legendy rusínskej histórie, významného vedca a činiteľa medzi Rusínmi v Maďarsku, a nielen tam.
Popovič patril medz…
13.05.2025
Čo urobiť s povojnovým Nemeckom?
Diskusie trvali takmer počas celej vojny
Medzi spojeneckými nápadmi na povojnové Nemecko bol aj taký, aby sa celá kedysi hrdá Ríša zmenila na krajinu polí a pastvín. Kto vie, či by k tomu nedošlo, keby nehrozilo nebezpečenstvo zo strany Sovie…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Na žvidaňa maloj Marčiky sv. Nykolajovi: Ty akuratnyj, pravyj?
Nykolaj soj nahňivaňi odlipyl vaťanu borodu i vyložyl na stil žyvnostensku licenciju, potverdžiňa z daňovoho urjadu, zo socialnoj pojisťovňi, z trjoch zdravotnych pojisťovňi, z okresnoho sudu, z ministerstva vnutra, zdravotnyj preukaz i čestne prohološiňa, že mať vyrivnany finansovy otnošiňa z mistami i selami ciloj SR...
Nykolaj soj nahňivaňi odlipyl vaťanu borodu i vyložyl na stil žyvnostensku licenciju, potverdžiňa z daňovoho urjadu, zo socialnoj pojisťovňi, z trjoch zdravotnych pojisťovňi, z okresnoho sudu, z ministerstva vnutra, zdravotnyj preukaz i čestne prohološiňa, že mať vyrivnany finansovy otnošiňa z mistami i selami ciloj SR...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať