Chovateľ Juraj Plutko pštrosom mená nedáva
Miestni vedia, že medzi Ruskou Kajňou a Oľkou treba odbočiť na vedľajšiu cestu pri kríži. Poľná cesta trochu natriasa, ale konečná stojí za to. Stromy tlačiace sa k ceste sa zrazu rozostúpia a v úzkej doline v drevenej ohrade pobiehajú .... pštrosy.
Pštrosia farma sa týmto exotickým operencom stala domovom práve pre svoju krásu a ekologickú čistotu. "Asi pred ôsmimi rokmi som tu začal chodiť na poľovačky a zapáčilo sa mi tu," hovorí chovateľ Ing. Juraj Plutko z Michaloviec, ktorého k chovu pštrosov inšpirovala farma jeho sesternice v Soli. Aj keď ide o "biznis", citlivý a zodpovedný prístup k prírode i zvieratám vidno na každom kroku. Všetko je tu z dreva, bez kúska kovu, dvor čistý, vyzametaný, v črepníkoch muškáty. Základné chovné stádo kúpil pán Plutko pred štyrmi rokmi. Tvorí ho desať kusov dvojprstého afrického pštrosa /samec a samice/, ktoré vyprodukujú 300 - 400 vajec. "Máme tu zatvorený obrad stáda, dve liahne..
Zabezpečujeme liahnutie, odchov až po finálny produkt. V prírode samec sedí na vajciach, ale prestáva sa pariť. My ideme intenzívnym spôsobom a vajcia odoberáme a dávame ich do liahne," vysvetľuje. "Presnejší výraz je kradneme. Máme také dlhé palice ako pri oberaní jabĺk, lebo pštrosy nás do ohrady nepustia. Nemáme šancu dostať sa do stáda," hovorí. Pštros je nebezpečný útočný bojovník. Kope a rýchlo beží, rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu. Vidí vraj na vzdialenosť 5 kilometrov. Je prirodzene plachý, k človeku si nevytvorí žiadny vzťah.
"Nedávame im mená," reaguje pán Plutko na naše otázky o vzájomnej náklonnosti. "Sú tu vlci, rysy, psy í zlí ľudia, ale zatiaľ sme problém nemali. Nik si na nich netrúfne," vysvetľuje. K ľudskému slovu približuje pštrosy na farme vysielanie rozhlasu, ktorý znie spolu s hudbou z reproduktorov dvadsaťštyri hodín denne.
Samica pštrosa znesie ročne priemerne 80 vajec, doba liahnutia je 42 dní. Pštrosie vajce váži od 1,5 do 1,9 kilogra-ma. Malý pštros rýchlo rastie, jatočnú váhu naberie za 12 až 14 mesiacov. Dospelý samec má výšku 2,5 metra a váži priemerne 130 kilogramov. Samica je o niečo menšia a dosahuje hmotnosť sto kilogramov. Samec je čierny, jeho družka popolavo hnedá. "Z pštrosa sa zužitkuje všetko. Z vajíčka spravíte omeletu pre siedmich chlapov, mäso chutí ako hovädzina alebo divina. Obsahuje jedno percento cholesterolu, je veľmi diétne. Má vysokú energetickú hodnotu a dá sa pripraviť na desiatky rôznych spôsobov. Uvaríte z neho steak, guláš, z vnútorností urobíte plnku, pečeň veľkú ako bravčová usmažíte. Hovorí sa, že pštrosia koža je kvalitnejšia ako krokodília. Používa sa v obuvníckom priemysle, na výrobu kabeliek, peňaženiek a v nábytkárstve na kožené poťahy na gaučové súpravy. Perá využijú kostymérky a garderobiérky," zasväcuje nás do pštrosieho života pán Plutko.
Na jeho farme sa pštrosy majú doslova ako prasiatka v žite. Kŕmia ich pšenicou, jačmeňom, menej kukuricou a ovsom. Nepohrdnú ani záchovnou granulovanou potravou, cez znáškové obdobie konzumujú špeciálnu znáškovú zmes. "Kosíme a sušíme tunajšiu trávu. V zime dostávajú sečku a v lete trávu sami pasú. Dospelý pštros skonzumuje dve kilá granúl a sečku koľko zvládze. Mladé kusy prikrmujeme sekanou žihľavou," dozvedáme sa. Zima pštrosom neprekáža. Bežne znášajú mrazy do mínus 15 stupňov. Nie sú náchylné na choroby. Potrebujú len dostatok vody. Prudké zmeny teplôt negatívne ovplyvňujú znášku.
Za veľký nedostatok pokladá pán Plutko absenciu pštrosieho bitúnku na Slovensku, nakoľko nebola ešte zavedená norma. Svoj tovar musí voziť až do Češka. Najväčšími odberateľmi sú Holanďania, Nemci a Taliani. Cena balíčkovaného pštrosieho mäsa sa pohybuje od 250 do 650 korún za kilogram. Pštros síce patrí medzi hospodárske zvieratá, ale dotácie naň nejdú. Pozitívna spolupráca je s Regionálnou veterinárnou správou v Humennom.
Zámerom chovateľa Plutka je odchovať ročne 200 - 250 kusov. Nedávno odkúpil v Oľke budovu starej školy, z ktorej plánuje urobiť penzión na rozvoj agroturistiky. Ako bývalý pretekársky jazdec uvažuje aj o chove koni. "Všetko sa odvíja od financií," uzatvára "pštrosiu" debatu pán Plutko.
Jana Otriová
Pštrosia farma sa týmto exotickým operencom stala domovom práve pre svoju krásu a ekologickú čistotu. "Asi pred ôsmimi rokmi som tu začal chodiť na poľovačky a zapáčilo sa mi tu," hovorí chovateľ Ing. Juraj Plutko z Michaloviec, ktorého k chovu pštrosov inšpirovala farma jeho sesternice v Soli. Aj keď ide o "biznis", citlivý a zodpovedný prístup k prírode i zvieratám vidno na každom kroku. Všetko je tu z dreva, bez kúska kovu, dvor čistý, vyzametaný, v črepníkoch muškáty. Základné chovné stádo kúpil pán Plutko pred štyrmi rokmi. Tvorí ho desať kusov dvojprstého afrického pštrosa /samec a samice/, ktoré vyprodukujú 300 - 400 vajec. "Máme tu zatvorený obrad stáda, dve liahne..
Zabezpečujeme liahnutie, odchov až po finálny produkt. V prírode samec sedí na vajciach, ale prestáva sa pariť. My ideme intenzívnym spôsobom a vajcia odoberáme a dávame ich do liahne," vysvetľuje. "Presnejší výraz je kradneme. Máme také dlhé palice ako pri oberaní jabĺk, lebo pštrosy nás do ohrady nepustia. Nemáme šancu dostať sa do stáda," hovorí. Pštros je nebezpečný útočný bojovník. Kope a rýchlo beží, rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu. Vidí vraj na vzdialenosť 5 kilometrov. Je prirodzene plachý, k človeku si nevytvorí žiadny vzťah.
"Nedávame im mená," reaguje pán Plutko na naše otázky o vzájomnej náklonnosti. "Sú tu vlci, rysy, psy í zlí ľudia, ale zatiaľ sme problém nemali. Nik si na nich netrúfne," vysvetľuje. K ľudskému slovu približuje pštrosy na farme vysielanie rozhlasu, ktorý znie spolu s hudbou z reproduktorov dvadsaťštyri hodín denne.
Samica pštrosa znesie ročne priemerne 80 vajec, doba liahnutia je 42 dní. Pštrosie vajce váži od 1,5 do 1,9 kilogra-ma. Malý pštros rýchlo rastie, jatočnú váhu naberie za 12 až 14 mesiacov. Dospelý samec má výšku 2,5 metra a váži priemerne 130 kilogramov. Samica je o niečo menšia a dosahuje hmotnosť sto kilogramov. Samec je čierny, jeho družka popolavo hnedá. "Z pštrosa sa zužitkuje všetko. Z vajíčka spravíte omeletu pre siedmich chlapov, mäso chutí ako hovädzina alebo divina. Obsahuje jedno percento cholesterolu, je veľmi diétne. Má vysokú energetickú hodnotu a dá sa pripraviť na desiatky rôznych spôsobov. Uvaríte z neho steak, guláš, z vnútorností urobíte plnku, pečeň veľkú ako bravčová usmažíte. Hovorí sa, že pštrosia koža je kvalitnejšia ako krokodília. Používa sa v obuvníckom priemysle, na výrobu kabeliek, peňaženiek a v nábytkárstve na kožené poťahy na gaučové súpravy. Perá využijú kostymérky a garderobiérky," zasväcuje nás do pštrosieho života pán Plutko.
Na jeho farme sa pštrosy majú doslova ako prasiatka v žite. Kŕmia ich pšenicou, jačmeňom, menej kukuricou a ovsom. Nepohrdnú ani záchovnou granulovanou potravou, cez znáškové obdobie konzumujú špeciálnu znáškovú zmes. "Kosíme a sušíme tunajšiu trávu. V zime dostávajú sečku a v lete trávu sami pasú. Dospelý pštros skonzumuje dve kilá granúl a sečku koľko zvládze. Mladé kusy prikrmujeme sekanou žihľavou," dozvedáme sa. Zima pštrosom neprekáža. Bežne znášajú mrazy do mínus 15 stupňov. Nie sú náchylné na choroby. Potrebujú len dostatok vody. Prudké zmeny teplôt negatívne ovplyvňujú znášku.
Za veľký nedostatok pokladá pán Plutko absenciu pštrosieho bitúnku na Slovensku, nakoľko nebola ešte zavedená norma. Svoj tovar musí voziť až do Češka. Najväčšími odberateľmi sú Holanďania, Nemci a Taliani. Cena balíčkovaného pštrosieho mäsa sa pohybuje od 250 do 650 korún za kilogram. Pštros síce patrí medzi hospodárske zvieratá, ale dotácie naň nejdú. Pozitívna spolupráca je s Regionálnou veterinárnou správou v Humennom.
Zámerom chovateľa Plutka je odchovať ročne 200 - 250 kusov. Nedávno odkúpil v Oľke budovu starej školy, z ktorej plánuje urobiť penzión na rozvoj agroturistiky. Ako bývalý pretekársky jazdec uvažuje aj o chove koni. "Všetko sa odvíja od financií," uzatvára "pštrosiu" debatu pán Plutko.
Jana Otriová
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Marča na rande z frajirom sja ne smilo zviduje:
-Už jes sja z dajakov dakoly ciluvav?
-Ňi, ta što jes! Abo..!? Lem raz, ale bylo tam veľo ľudy...
-A ľude, što tam robyly?
-Kričaly: "Horka, horka....!"
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať