Detektoring, šport, biznis alebo nebezpečná zábava?

Lesy v kraji pod Duklou skrývajú množstvo pokladov, ktoré sa stávajú cieľom cesty zvláštnych turistov. V rukách majú čudné pípajúce tyče a niečo na rozhrabávanie zeminy. Väčšina z nich chodí systematicky a prehľadáva centimeter za centimetrom a hľadajú poklady, ktoré pre niekoľkými desiatkami rokov rozosievali smrť. Ich koníčkom je hľadanie artefaktov z prvej a druhej svetovej vojny, ktoré neobišli náš kraj. Druhá svetová vojna bola o železe, preto jednotlivé nálezy sú značne skorodované. Oveľa zaujímavejšie sú nálezy z prvej svetovej vojny. Aj napriek tomu, že sú v zemi už takmer sto rokov, sú v značne zachovalom stave, nakoľko boli vyrobené z ušľachtilých kovov. Niektoré pracky po jemnom očistení vyzerajú tak akoby ich majiteľ stratil len včera. Možno ich pripojiť k opasku a nosiť v nohaviciach.

V jedno nedeľné dopoludnie som prijal pozvanie známeho, ktorý sa tomuto koníčku venuje a vyskúšal si aké to je vyhrabať na denné svetlo niečo, čo je v zemi desiatky rokov. Po ceste na miesto bojov z prvej svetovej vojny sa mi v hlave črtali myšlienky o tom, či vôbec sa na vybranom mieste detektor aspoň raz ozve. Po takmer dvojkilometrovom výstupe do asi najstrmšieho kopca, do akého som v živote šiel sme sa bez použitia kyslíkových masiek dostali na miesto bojov. Už prvý pohľad na lokalitu napovedá, že sa tu len tak niekto nehral na vojakov, ale že tu boli tvrdé a kruté boje. Svedčia o tom zákopy, ktoré sú badateľné na prvý pohľad. Tie lemujú celý vrchol kopca. Taktiež aj množstvo kráterov od výbuchu munície.

Začali sme hneď z kraja kopca v zákope, pod hustým krovinatým porastom sa detektor ozval prvýkrát. Hneď na úvod sme našli najzaujímavejší nález. V zvyškoch koženého vaku sme našli lyžicu, podkovu z čižmy a pracky z vaku. Ďalšie hľadanie prinieslo kopec nálezov. Na mieste zhruba dvesto na dvesto metrov sa detektor takmer vôbec nezastavil. Jeho neustále pískanie prehlušovalo šuchot lístia vo vetre. Miesto bolo posiate množstvom nábojníc. Na okrajoch zákopov sa dali nájsť rakúske náboje, čo svedčí o tom, kto bol v nich schovaný. Trošku ďalej v lese sa zasa nachádzali ruské náboje. Situácia je jasná. Rakúšania zakopaný na vrchole kopca, Rusi útočiaci na vrchol. V obrovskom kráteri vraj pred nedávnom vykopali kostru ruského vojaka. Neďaleko miesta, kde si našla smrť ruského vojaka, nachádzame nábojnicu z rakúskeho patrónu. Zaujímavá bola tým, že jej vrch bol zrolovaný. Ihneď sa tiskla otázka: „čo v tej nábojnici bude? Bude tam nejaká mapka? Alebo niečo čo si jej majiteľ chcel dobre schovať?“ No po jej otvorení tam bola len zemina. Pre nás nepodstatné, no pre majiteľa to možno bola zemina z domova, ktorá mu pripomínala miesto odkiaľ prišiel do cudzej zeme položiť svoj život. Po troch hodinách chodenia, hľadania a hrabania nás z lesa vyháňajú prvé kvapky dažďa. Nenašli sme to, čo mnoho detektoristov považuje za najcennejšie – pracky. Na mieste nás aj napriek hustému dažďu striedajú ďalší nadšenci tohto „adrenalínového športu“ a mali viac šťastia. Našli nielen päť kusov praciek, ale aj niečo cennejšie - ikonu odliatu z bronzu.

Hľadačov pokladov možno rozdeliť do viac skupín: Romantici: myslia si, že nájdu poklad a zameriavajú sa na miesta, opradené legendami; Militaristi: pátrajú na miestach, kde sa konali v minulosti vojenské bitky, alebo tu táborili vojaci; Amatéri: stretnete ich napríklad na plážach, kde hľadajú zabudnuté cennosti; Samozvaní archeológovia: považujú sa za najväčší problém, konajú protizákonne a môžu poškodiť archeologickú lokalitu.

Čo so nálezmi takýto dobrodruhovia neskôr robia? Nájdu sa aj takí, ktorí svoje nálezy odovzdajú do múzeí, no oveľa viac je takých, ktorí si nimi dopĺňajú svoje zbierky. Ak nájdu niečo, čo sa v ich zbierke nachádza, vymenia to za niečo, čo im chýba. Nájdu sa aj takí, ktorých možno nazvať biznismeni. Všetky svoje nálezy ponúkajú na predaj. V dnešnej dobe nie je problém nájsť internetový bazár, kde sa práve s takto nájdenými artefaktami obchoduje.