Humenský kaštieľ obnovovali pätnásť rokov

Rozhádané sestry si znemožnili vstup do kaplnky. Múzejníci našli na nádvorí zamurované dvere

HUMENNÉ. Zamestnanci Vihorlatského múzea žili 15 rokov „na stavbe“.

Presne taký dlhý čas trvala príprava a rekonštrukcia renesančného kaštieľa, v ktorom múzeum sídli.

Komplexná obnova národnej kultúrnej pamiatky prebiehala v troch etapách a stála približne šesť a pol milióna eur.

Zišlo sa každé euro
Na druhú a tretiu etapu rekonštrukcie, ktorá sa zamerala na vnútornú fasádu kaštieľa a nádvorie, vynaložil Prešovský samosprávny kraj 1,73 milióna eur.

Ďalších viac ako 643-tisíc eur poskytlo ministerstvo kultúry z programu Obnov si svoj dom, zvyšok dofinancovalo samotné múzeum.

„Som vďačný za tieto peniaze, lebo pri oprave a renovácii národných kultúrnych pamiatok je potrebné každé euro,“ povedal predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský (KDH).

„Pri obnove historických budov sa vždy objavia veci, o ktorých sa vopred nedá vedieť. Výrazným spôsobom nám pomohli pracovníci Krajského pamiatkového úradu, ktorí tu boli takmer denne a pomáhali aj zhotoviteľskej firme. Vždy sa našlo prijateľné riešenie pre obe strany,“ doplnil.

Nádvorie v tretej etape
Bodkou za náročnou komplexnou rekonštrukciou renesančného kaštieľa bolo utorkové slávnostné prestrihnutie pásky na jeho nádvorí.

To prišlo na rad ako posledné.

„Je to pomyselná bodka za pätnásťročnou prácou. Predpokladám však, že v krátkom čase sa pozrieme do interiérov kaštieľa, lebo aj tam už treba niektoré veci renovovať,“ dodal župan.

V rámci tretej etapy sa zreštaurovala fasáda nádvoria na prízemí severného, západného a východného krídla.

Staré vybúrané betónové dlaždice nahradila dlažba z travertínu s celkovou rozlohou vyše 1100 štvorcových metrov.

Nádvorie sa tak znížilo o pol metra.

Súčasťou veľkej prestavby bola aj informačno-propagačná digitálna aplikácia, statické zabezpečenie veľkého balkóna či zreštaurovanie kamenných sôch na nádvorí.

Obnova kaštieľa múzejnú, výskumnú, prezentačnú, vzdelávaciu a osvetovú činnosť múzea nezastavila.

Obnovu si vyžiadal zlý stav pamiatky
Prvá veľká rekonštrukcia kaštieľa prebiehala v 60. rokoch minulého storočia. Hoci bola neodborná, mala veľký význam.

„Vďaka za ňu, lebo zachránila kaštieľ pred zruinovaním a zbúraním. Nerobili sa však počas nej historické výskumy, všetko sa zarovnalo jednotnou omietkou a roky to nikomu neprekážalo,“ hovorí archeologička Ivana Strakošová, zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea.

Zub času odhalil, že pod opadávajúcou omietkou, ktorá ohrozovala návštevníkov, sa skrývajú zaujímavé veci. Aj to bol podnet, aby sa múzejníci pustili do rekonštrukcie. Predchádzali jej roky príprav a konzultácií s pamiatkarmi.

„Snažili sme sa nájsť najlepšie riešenie, aké existuje,“ zdôrazňuje.

Výsledkom je objavenie v našom regióne jedinečných sgrafít na vonkajšej fasáde kaštieľa, pôvodných renesančných strieľní či kamenných ostení na oknách na západnej fasáde.

„Verejnosti sme opäť ukázali niky pod okennými arkádami, ktoré boli doteraz skryté. Na jednom zo stĺpov pri oknách na poschodí sme objavili prstenec, postupne pribudol na všetkých stĺpoch. Všetko sme sa snažili dostať do jednotnej podoby zodpovedajúcej poslednej andrášiovskej prestavbe z konca 19. storočia. Myslím si, že sa nám to podarilo,“ zdôrazňuje Strakošová.

Objavili zamurované dvere i pôvodnú kanalizáciu
Počas archeologického výskumu sa jej podarilo objaviť zvyšky pôvodnej stavby vodného hradu zo 14. storočia.

„Na nádvorí sme odkryli pôvodné kanalizácie, jednu zo 17. storočia, druhú mladšiu z čákyiovských a andrášiovských čias, našli sme hrnce a iné predmety. Na nádvorí boli voľakedy tri studne, menili svoju polohu podľa prameňa. Napokon ostala len tá posledná, v ktorej v súčasnosti voda nie je. Má to na svedomí kanalizácia okolo budovy, ktorá prameň stiahla,“ vysvetľuje odborníčka.

Rekonštrukcia nádvoria potvrdila známy historický fakt.

„V 18. storočí sa dve sestry Zičiové, majiteľky kaštieľa, pohádali a jedna druhej zamurovala vstup do kaplnky. Spor sa dostal až pred súd, zachoval sa o tom zápis. Postihnutá sestra si musela vybudovať vlastný vstup do kaplnky a ten sme objavili v severnej časti nádvoria,“ dodáva Strakošová.

Humenský kaštieľ v číslach
Budova kaštieľa má dve nadzemné podlažia a jedno podlažie pod úrovňou terénu. Zastavaná plocha má vyše štyri a pol tisíc m2, plocha nádvoria 1 105 m2. Reštaurovaných bolo viac ako 3-tisíc metrov štvorcových fasád. Vymenená bola strešná krytina s rozlohou takmer 4 a pol tisíc metrov štvorcových. Vymaľované boli plochy na viac ako 25-tisíc metroch štvorcových. Vstupná kaštieľska veža sa vypína do výšky takmer 22 metrov. Kaštieľ s rozmermi vonkajších múrov 67 x 68,5 m, výškou 15 - 17 metrov má dva balustrádové balkóny s rozlohou 169 metrov štvorcových, 124 okien a 43 zasklených arkád. Stavba má vyše sedemsto rokov.
Zdroj: Vasil Fedič, riaditeľ Vihorlatského múzea

Jana Otriová,  redaktorka

Zdroj: 
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22943578/rozhadane-sestry-si-znemoznili-vstup-do-kaplnky-muzejnici-nasli-na-nadvori-zamurovane-dvere.html

Foto:  Nádvorie humenského kaštieľa
autor: Jana Otriová