Juliánsky a gregoriánsky kalendár

 

Náš kresťanský kalendár v minulosti mal viacero nedostatkov, o čom svedčia historické skutočnosti. Jednou z nich bola aj nepresnosť Juliánskeho kalendára. Ten zaviedol v Rímskej ríši Gala Július Caesar v roku 45 pred našim letopočtom na základe návrhu alexandrijského astronóma Socigena. Ten už vtedy vedel, že Slnečný rok nie je celistvým násobkom slnečných dní. Preto navrhol, aby každý štvrtý rok mal jeden priestupný deň naviac. Priemerná dĺžka roka potom bola 365,25 dňa. Skutočná dĺžka roka, ktorú poznáme v súčasnosti ako dobu obehu Zeme okolo Slnka, je o niečo kratšia. Je to 365,242 dňa. Preto vzniká v kalendári ročná chyba viac ako 11 minút. Za 129 rokov to bol jeden deň a za 1300 rokov sa táto chyba znásobila na desať dní.

 

Nicejský koncil, ktorý zasadal v roku 325 nášho letopočtu, stanovil dátum jarnej rovnodennosti na 21. marec, ale v 16. storočí už bola jarná rovnodennosť o desať dní skôr. O nápravu sa zaslúžil pápež Gregor XIII., ktorý na základe návrhu astronóma Clavia pápežskou bulou Intver glavisimus 24. februára 1582 uzákonil zmenu kalendára. Preto v Juliánskom kalendári bolo vynechaných desať dní tak, že po štvrtku 4. októbra 1582 nasledoval hneď piatok 15. októbra 1582. Tým sa vrátila jarná rovnodennosť opäť na 21. marca.

 

Ešte dôležitejšia bola druhá časť Claviovej opravy, ktorá pozmenila pravidlo priestupných rokov tak, že medzi ne nebudú patriť posledné roky tisícročí, t.j. letopočty končiace číslom 00, pokiaľ príslušný letopočet nie je deliteľný číslom 400. Tento kalendár bol na počesť pápeža nazvaný Gregoriánsky. Niektoré národy, užívajú aj iné kalendáre – židovský, mohamedánsky, indický, japonský a čínsky. Niektorí veriaci aj u nás sa riadia Juliánskym kalendárom (pravoslávni a gréckokatolíci). Spomínanou úpravou sa dosiahla taká presnosť, že priemerná dĺžka roka je iba o 25 sekúnd dlhšia ako skutočná doba obehu Zeme okolo Slnka. Tento rozdiel narastie po 3 456 rokoch na jeden deň. Bude to zohľadnené v roku 4 840, a to tak, že tento rok priestupný nebude.

 

Michal Havriľak