KARIÉRA JÁNA PJEŠČAKA  (1925-2015) V SLUŽBÁCH KSČ

DÔSLEDNÝ NORMALIZÁTOR 

genmjr. prof. JUDr. Ján Pješčak, DrSc. (* 10. február 1925, Veľký Lipník, okr. Stará Ľubovňa – † 16. máj 2015, Praha)
právnik, vysokoškolský pedagóg, generálny prokurátor ČSSR,  politik.

Stranícke kariéry komunistických funkcionárov zo Slovenska obsahovali neraz prudké vzostupy nasledované strmými pádmi, spôsobenými bojmi vnútri straníckeho aparátu a vyjadrenými viacerými straníckymi čistkami, ktoré pre postihnutých neraz znamenali nielen zastavenie črtajúcej sa nádejnej kariéry, ale mohli skončiť aj väzením. Predsa však boli aj takí funkcionári, ktorí dokázali straníckym aparátom preplávať po celých 41 rokov vlády komunistického režimu bez toho, žeby sa ich kariéra ocitla v ohrození. Medzi takýchto funkcionárov patril aj generálmajor prof. JUDr. Ján Pješčak, DrSc., ktorého kariéra dosiahla vrchol v období po invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Svoju úlohu tu hralo nepochybne viac faktorov − osobitne v Pješčakovom prípade treba pripomenúť jeho nepochybnú odbornú erudíciu v odbore kriminalistiky – vernosť momentálnej straníckej línii a oddanosť Sovietskemu zväzu však boli aj tu rozhodujúce.

Doterajšia odborná literatúra  sa osobe Jána Pješčaka príliš  nevenuje. Jeho osobný profil napr. absentuje v doteraz azda najreprezentatívnejšej publikácií prinášajúcej profily komunistických funkcionárov na Slovensku. /1 Azda jediná súvislejšia zmienka o jeho kariére sa nachádza v publikácii predstavujúcej kariéry ministrov vnútra a ich námestníkov. /2 Existuje pritom dostatok relevantných prameňov k rekonštrukcii jeho verejného pôsobenia, a to tak v archívoch, /3  ako aj v jeho spomienkach. /4

Ján Pješčak sa narodil 10. februára 1925 v obci Veľký Lipník na severnom Slovensku v mnohopočetnej roľníckej rodine so štrnástimi deťmi (z nich 4 zomreli), ktorá trpela tým, že otec a živiteľ bol vojnovým invalidom z prvej svetovej vojny. Matka (rod. Kočembová) bola ženou v domácnosti, ktorá sa starala o deti, a ako Pješčak ešte aj v 50. rokoch uvádzal vo svojom životopise „nie je, ani nebola nikde politicky organizovaná. Je však ako väčšina politicky neuvedomelých žien silne nábožensky založená." /5

Sám Pješčak bol (?!) pravoslávneho vyznania, ale v roku 1953 z pravoslávnej cirkvi vystúpil a bol ateistom. /6  Pješčak bol, tak ako jeho matka aj otec, pôvodom Rusín. Pochádzal teda z prostredia, v ktorom vyrástli aj ďalší významní slovenskí komunistickí funkcionári, osobitne Vasil Biľak ako jeden z najvplyvnejších politikov neskoršieho obdobia tzv. normalizácie. 

Už ako malý chlapec ťažko pracoval na rodinnom hospodárstve. Vo Veľkom Lipníku absolvoval ľudovú školu, ktorú skončil v roku 1937. V tomto období, presnejšie na jeseň 1938, ho zasiahla správa o úmrtí jeho staršieho brata, ktorý zomrel na jeseň 1938 počas mobilizácie na slovensko-maďarských hraniciach pri útoku maďarských polovojenských organizácií, pričom krátko nato, v roku 1939, zomrel aj jeho otec /7. Ďalší súrodenci sa väčšinou živili ako roľníci, jeho sestra Mária sa v roku 1947 odsťahovala do Sovietskeho zväzu do Rovenskej oblasti, odkiaľ sa vrátila v roku 1966./8  Viacerí z nich boli členmi Komunistickej strany Československa (KSČ), jeho brat Vasil po roku 1953 pôsobil ako inžinier v jáchymovských baniach. Ďalší brat Mikuláš sa dal na akademickú kariéru a v 50. rokoch pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre./9  Pješčak im všetkým finančne pomáhal pri ich štúdiách. Ako nadaný žiak odišiel v rokoch 1937 - 1945 študovať na gymnázium do Prešova, kde ho podporoval jeho strýko Dr. Ivan Pješčak, ktorý bol aktívny ako politik - angažoval sa v rusínskych menšinových organizáciách a neskôr aj vo vrcholovej politike. Po voľbách v roku 1935 sa stal dokonca poslancom Národného zhromaždenia za Autonomistický blok, pričom mandát získal v roku 1937. /10   Neskôr pôsobil aj ako (?!) minister autonómnej vlády Karpatskej Ukrajiny. V období po vzniku Slovenského štátu odmietol vstúpiť do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, neskôr mal vlastnú advokátsku kanceláriu a pôsobil v Medzilaborciach. Sympatizoval s komunistami a po februárovom prevrate v roku 1948 pôsobil ako inšpektor ukrajinských škôl. Komunistická strana mu však jeho pôsobenie v autonómnej vláde Karpatskej Ukrajiny nikdy nezabudla a režim ju dokázal tak potrestať, ako aj využiť vo svoj prospech. V 50. rokoch bol aj kvôli svojmu angažovaniu obvinený z ukrajinského nacionalizmu a vylúčený z KSČ. Kontakt s ním nadviazala Štátna bezpečnosť (ŠtB), ktorá ho chcela ako tajného spolupracovníka (získaného na základe kompromateriálu) využívať v rámci problematiky ukrajinského nacionalizmu. V rámci tejto problematiky bol nadriadenými hodnotený ako nie veľmi výkonný spolupracovník, lepšie to bolo v prípade spolupráce na problematike vízových cudzincov. Jeho kontakty s ŠtB skončili až v roku 1964."

Jána Pješčaka už ako mladého oslovili myšlienky komunistického hnutia, rýchlo sa šíriace v chudobných krajoch severovýchodného Slovenska, ktorým potom zostal verný po celý život. Hoci počas vojny bola komunistická strana v ilegalite, Pješčaka neodradili ani hrozby perzekúcií a do strany vstúpil už v rokoch vojny. Členskú legitimáciu dostal k roku 1943, keď dovŕšil 18 rokov, pričom bola vystavená miestnou organizáciou strany v obci Veľký Lipník. V rokoch druhej svetovej vojny sa zapojil do odbojových aktivít, prekladal do rusínskeho jazyka a rozširoval letáky, a zároveň pomáhal partizánom v rodnom kraji, osobitne dodávaním informácií a zabezpečovaním ich zásobovania od dedinčanov. Angažovanie sa v komunistickej strane a presadzovanie jej ideológie ho následne sprevádzalo celým pôsobením vo verejnom a spoločenskom živote. Po skončení vojny prispieval do miestnych komunistických periodík (Prjaševščina, tlačovina (?!) Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Prešove pre rusínske obyvateľstvo). Nakoľko aj na gymnáziu preukázal svoje nadanie, pokračoval v štúdiu v rokoch 1945 - 1950 na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde vo februári 1950 promoval na doktora práv.

V rokoch 1946 - 1948 popri štúdiu pôsobil ako redaktor ukrajinského vysielania v Československom rozhlase v Bratislave. Tu mal na starosti najmä prácu spojenú s prekladmi vysielania sovietskeho rozhlasu, či zostavovanie rôznych pásiem a prednášok./13 Už ako mladý študent a ako člen Akčných výborov Národného frontu /14 sa aktívne podieľal na komunistickom štátnom prevrate vo februári 1948, čím komunisti odstránili aj posledné zvyšky slobody tzv. ľudovej demokracie/15  (1945 - 1948) a následne rozsiahlou čistkou likvidovali tzv. triednych nepriateľov. /16  V roku 1948 bol predsedom Základnej organizácie Komunistickej strany Slovenska (KSS) pri právnickej fakulte v Bratislave a podieľal sa na zakladaní skupín Zväzu priateľov Sovietskeho zväzu na vysokoškolskom internáte, ako aj na boji s vysokoškolákmi organizovanými v Demokratickej strane. Počas komunistického prevratu vo februári 1948 sa aktívne zúčastňoval zakladania Akčných výborov medzi študentmi v Bratislave, ktorých hlavnou úlohou boli personálne čistky. Podľa jeho vlastných slov mu práca na fakulte „pomohla definitívne vysporiadať sa  s náboženskou otázkou  a zároveň do určitej miery preveriť príslušnosť k strane a oddanosť  marxizmu-leninizmu. /17  Zúčastnil sa na budovaní jednotného Československého zväzu mládeže. Stranícke funkcie zastával na všetkých svojich pôsobiskách, od povereníctva cez prácu na vojenskej prokuratúre až po pôsobenie na Karlovej univerzite. Po februárových udalostiach a uchopení moci komunistami sa angažoval ako stranícky funkcionár, nakoľko komunistická strana na Slovensku v tom období nemala príliš početné členstvo a zúfalo potrebovala kádre. Nedostatok ľudí zároveň umožňoval rýchlu stranícku kariéru, čo Pješčak využil. V rokoch 1949 - 1950 pôsobil ako osobný tajomník povereníka priemyslu a obchodu na Slovensku Samuela Takáča. Toto pôsobenie mu podľa vlastných slov veľmi pomohlo v politickom raste, nakoľko sa od starších súdruhov (ako sám spomínal, robotníkov povolaných priamo zo závodov na vedúce miesta v podnikoch) naučil zbaviť mnohých charakterových chýb a vedel zaujať nekompromisný postoj v zásadných politických otázkach./18 
 
Po úspešnom ukončení právnických štúdií nastúpil v októbri 1950 na vojenskú službu k pešiemu pluku 24 v Znojme. /19  Vo februári 1951 nastúpil v Košiciach na dôstojnícku školu a v októbri 1951 na kurz dôstojníka práv v Prahe, od apríla 1952 do roku 1955 pôsobil ako vojenský prokurátor vyššej vojenskej prokuratúry, a od roku 1955 na hlavnej vojenskej prokuratúre v Prahe. V tomto období sa aj oženil s Danou, rod. Sieglovou, rodáčkou z obce Drahotuše (okres Hranice na Morave), pričom sa im narodili dve dcéry./20  Jeho manželka neskôr pracovala v straníckom aparáte a dostala sa až na pozíciu vedúcej sekretariátu prvého tajomníka ÚV KSS Jozefa Lenárta./21 Bolo to práve nastúpenie na vojenskú službu, ktoré mu načas zabránilo pokračovať v ďalšej akademickej kariére. Po skončení školy bol totiž navrhnutý na ašpirantúru do Sovietskeho zväzu, /22 pričom túžba študovať na sovietskych školách sa mu splnila až v 70. rokoch, kedy získal titul doktora právnych vied v Moskve. /23

V 50. rokoch ako vojenský prokurátor vypracovával obžaloby aj za tzv. politické trestné činy. Svojou prácou na vojenskej prokuratúre Pješčak vyjadroval lojalitu ku komunistickému režimu v jeho najsurovejšom stalinistickom období začiatkom 50. rokov. Svedčí o tom hodnotenie jeho činnosti na vojenskej prokuratúre za rok 1953: „2. ledna 1953 byl ustanoven prokuratorem v trestním oddělení mého útvaru. V této funkci spracovával úspěšně protistátní případy. Projevil se právě v této prácí jako bezvýhradně oddaný našemu lidové-demokratickému zřízení, KSČ a Sovětskému svazu. Všechní trestní případy vyhodnotil správně z hlediska třidního i politického. Z konkretní náplne a obsahu celé jeho činnosti  v oboru trestního práva vyplýva jeho živelná nenávist vuči nepřátelům našeho zřízení na straně jedné  a bezmezná oddanost k SSSR a zemím lidové demokracie na strane druhé". /24 Z tohto roku pochádza aj prípad justičnej vraždy Alojza Jeřábka. /25 V tomto trestnom konaní pôsobil Pješčak ako vojenský prokurátor, ktorý obžalovanému navrhol trest smrti. /26

V roku 1960 obhájil dizertačnú prácu a na základe vlastného rozhodnutia odišiel z armády. Od septembra 1960 do roku 1964 pôsobil ako odborný asistent v odbore kriminalistika na katedre trestného práva Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, pričom sa vypracoval medzi vedecké kapacity v tomto odbore a napísal niekoľko odborných publikácií a vysokoškolských učebníc./27  Aj vo svojej vedeckej práci však dôsledne zastával marxistickú koncepciu a svoje komunistické presvedčenie neopustil ani počas demokratizačného procesu v 60. rokoch. V rokoch 1964 - 1966 pôsobil ako stranícky pracovník v aparáte Ústredného výboru (ÚV) KSČ a následne v rokoch 1966 - 1969 bol vedúcim katedry kriminalistiky na Právnickej fakultu Karlovej univerzity, ako aj Ústavu kriminalistiky na Karlovej univerzite.
 
Počas demokratizačného procesu vrcholiaceho v roku 1968 patril k dogmatickému krídlu KSČ. Aj preto okupácia vojskami Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968 jeho kariéru nezabrzdila. Skôr naopak, jeho „vernosť zásadám proletárskeho internacionalizmu a pevný postoj na pozíciách  marxizmu-leninizmu" mu umožnili ďalší postup. V období nasledujúcom po okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy sa aktívne podieľal na odbúravaní demokratizačného procesu a nastolení normalizačného režimu, pričom vo vysokých funkciách, ktoré zastával, mal osobný podiel na postupnom vyraďovaní predstaviteľov reforiem z verejného a straníckeho života. Ako člen previerkových komisií sa priamo podieľal na personálnych čistkách v KSČ, v rámci ktorých bol „nekompromisný a pevný pri presadzovaní vedúcej úlohy strany. /28  Čistky, v praxi realizované formou výmeny straníckych legitimácií, znamenali vylúčenie straníkov podporujúcich demokratizačný proces. Celkove v rámci čistiek bolo z KSČ vylúčených 473 731 členov (z toho na Slovensku 53 206)./29  Za tieto postoje sa dočkal ďalšieho kariérneho rastu.
 
Dňa 22. septembra 1969 vstúpil do služieb Ministerstva vnútra a bol vymenovaný za námestníka federálneho ministra vnútra, /30  pričom do jeho pôsobnosti patrili Verejná bezpečnosť (VB), štáb civilnej obrany Československej socialistickej republiky (ČSSR) a správa vývoja a automatizácie/' Jednou z hlavných úloh na tejto pozícii bolo v súlade so straníckymi princípmi dokončiť „očistu" VB a dosiahnuť, aby sa zvýšila jej politicko-ideologická úroveň. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že krátko pred jeho nástupom sa bezpečnostné oddiely so silným zastúpením VB podieľali na brutálnom potlačení protiokupačných protestov pri príležitosti prvého výročia okupácie. Zásah bezpečnostných síl si vyžiadal piatich mŕtvych a stovky zranených./32  Krátko po brutálnom zásahu bezpečnostných síl prijalo Federálne zhromaždenie Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb. z 22. augusta 1969 (O niektorých prechodných opatreniach potrebných na upevnenie a ochranu verejného poriadku, známe ako tzv. obuškový zákon), sprísňujúce tresty a postihy pre potenciálnych demonštrantov. 
 
V roku 1971 bol Pješčak už ako osvedčený „normalizátor" povýšený do hodnosti generálmajora, čo bolo ocenením zásluh za zavádzanie normalizácie do útvarov ministerstva vnútra. Z pohľadu režimu tvrdo a zásadovo vystupoval proti „nepriateľskej ideológii, revionizmu, antikomunuzmu a antisovietizmu" a v rozsahu svojej pôsobnos¬ti sa podieľal na politickej a služobnej „konsolidácii" ministerstva vnútra. Počas služby námestníka ministra /33 patrilo krátko do jeho kompetencie aj veliteľstvo Pohraničnej stráže (január - február 1973), a to v čase, keď na hraniciach s nekomunistickými štátmi vládol ostrý režim a militaristické opatrenia tzv. železnej opony. /34  Ako spoľahlivý komunistický káder a odborník v oblasti kriminalistiky bol v roku 1974 vymenovaný za rektora Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti, ktorej vzorom bola Vysoká škola KGB Felixa Dzeržinského v Moskve. Na tejto vysokej škole pôsobil do roku 1976. Vysoká škola ZNB pripravovala pre Zbor národnej bezpečnosti politicky spoľahlivé kádre a školila aj pracovníkov podieľajúcich sa na represiách voči obyvateľstvu (osobitne príslušníkov a vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti).
 
Za činnosť v období po okupácii a podiel na následnej normalizácii bol navrhnutý na sovietske vyznamenanie Rad Červenej hviezdy, pričom bol vyzdvihnutý ako dlhoročný aktívny funkcionár, príklad v praktickom uplatňovaní zásad proletárskeho internacionalizmu a socialistického vlastenectva a priateľ Sovietskeho zväzu, ktorý svojím aktívnym prístupom na zabezpečovaní úloh súvisiacich s okupáciou zdôraznil svoj pevný postoj na princípoch marxizmu-leninizmu. V návrhu na vyznamenanie sa uvádzalo: „V letech 1968-69 stál důsledne na marxistických a internacionálnistických pozicích, jež prosazoval i v oblasti věd o státu a právu. Proto v roce 1970 převzal stranický úkol, aby ve funkci předsedy vědeckeho kolegia věd o státu a právu zajistil konsolidaci a na tomto vědním úseku, jenž byl krizovými událostmi /35 zvlášť tězce zasažen. K tomuto ťěžkému úkolu přistoupil prof. Pješčak velmi odpovědne a citlivě. Zaméřil činnost védeckeho kolegia na provedení kritické analýzy reviozionistických a proti socialistických teorií a koncepcí, jež pronikli do oboru véd o státu a právu a na postupné jejích překonávání vědeckou kritikou.  V oblasti mezinárodních vědeckych  styků prosadil prof. Pješčak reorientaci na spolupráci s vědeckými institucemi SSSR a ostatních socialistických států. /36

Keď Pješčak v roku 1975 absolvoval komplexné hodnotenie kádrov, dostal ako hlavné úlohy na nasledujúce obdobie sústrediť sa na skvalitnenie politického aparátu VB, venovať viac pozornosti realizácii kádrovej práce na VŠ ZNB a dôsledne dodržiavať stranícke zásady ÚV KSČ k výberu a rozmiestňovaniu kádrov. V hodnotení sa tiež písalo, že vo svojej činnosti vždy uplatňoval vedúcu úlohu strany a aktívne bojoval za splnenie záverov XIV a XV zjazdu KSČ. /37 Zároveň stále pôsobil ako vedúci katedry trestného práva na Karlovej univerzite a v roku 1970 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora trestného práva a kriminalistiky. /38  Popri práci na univerzite a ministerstve vnútra zastával v rokoch 1970 - 1989 aj pozíciu predsedu vedeckého kolégia vied o štáte a práve na Československej akadémii vied. V roku 1970 bol poverený straníckou úlohou „normalizovať" tento vedný odbor, považovaný za tvrdo zasiahnutý demokratizačným procesom. Podľa hodnotenia komunistickej nomenklatúry Pješčak túto úlohu zvládol, zameral činnosť vedeckého kolégia na kritickú analýzu „revizionistických a protisocialistických" teórii a koncepcií a na ich „postupné prekonávanie vedeckou kritikou". Svojou aktivitou a osobnou iniciatívou sa tak podieľal na ideologických deformáciách vysokoškolského a akademického vzdelávania. Predstavitelia normalizačného režimu vysoko oceňovali podiel Pješčaka na normalizácii spoločnosti a skutočnosť, že v tzv. krízových rokoch  stál pevne na pozíciách marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu" a "zásadovo vystupoval proti nepriateľskej ideológii revizionizmu, antikomunizmu a antisovietizmu a v rozsahu svojej pôsobnosti sa podieľal na politickej a služobnej konsolidácii". 

Na svojom pracovisku zároveň dôsledne uplatňoval vedúcu úlohu strany a podľa hodnotenia "uplatňuje marxistické principy při řešení vztahů socialistického státu a práva z hlediska proletářského internacionalismu a prohlubování bratských vztahů k Sovětskému svazu. O tom svědčí jeho veřejná vystoupení, rozsáhlá publikační činnost v níž zdůrazňuje zejména v současné době ideologické aspekty." /39

Popri tom jeho nadriadení vždy oceňovali pracovitosť, ktorou Pješčak vynikal. Jeho kariéra v druhej polovici 70. rokov bola poznamenaná účasťou na kauze, ktorá je širšej verejnosti známa dodnes. Je ňou prípad únosu, znásilnenia a vraždy študentky Ľudmily Cervanovej z júla 1976. Nakoľko pôvodné vyšetrovanie prebiehalo zdĺhavo, zúfalá matka zavraždenej študentky písala osobné listy vtedajšiemu prezidentovi Gustávovi Husákovi, ako aj federálnemu ministrovi vnútra Jaromírovi Obzinovi. Práve na jej list z 2. februára 1977 odpovedal J. Pješčak ako námestník federálneho ministra vnútra, ktorý mal v kompetencii aj prešetrovanie postupu orgánov činných v trestnom konaní. /40   Popri tom sám prezident G. Husák žiadal, aby sa Pješčak v prípade angažoval. Na Pješčakov pokyn bol potom ustanovený špeciálny tím vyšetrovateľov na čele s pplk. Eduardom Pálkom, vtedajším riaditeľom Kriminalistického ústavu Federálnej správy Verejnej bezpečnosti. Výber jednotlivých členov tohto tímu potom konzultoval s Pješčakom./41  Bol to napokon práve pplk. Pálka a jeho tím, ktorý po dôkladnom vyšetrovaní pripravil podklady o vine skupiny Nitranov, ktorí mali stáť za týmto zločinom a ktorí boli v roku 1982 odsúdení na dlhoročné tresty väzenia./42  

Dňa 1. decembra 1982 bol vymenovaný za ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky (SSR), pričom do funkcie prešiel priamo z pozície námestníka ministra vnútra. Pješčakovo pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti SSR v priebehu 80. rokov je poznačené lojalitou komunistickej strane a normalizačnému režimu, ktorý v tomto období na Slovensku pokračoval v súdnej aj mimosúdnej perzekúcii svojich skutočných aj domnelých odporcov./43  Sám Pješčak bol s týmto stavom oboznámený, ako to pripúšťa v spomienkach, kde podrobne opisuje svoju účasť a vystúpenie pred Výborom pre ľudské práva OSN v Ženeve v roku 1986./44  Ani koncom 80. rokoch, kedy už zo Sovietskeho zväzu prenikali demokratizačné zmeny perestrojky a glasnosti, nemenil svoje dogmatické stanoviská. Naopak, prestavbové reformy konca 80. rokov s odstupom času označil ako „kvazireformy" a ich pôsobenie na občanov Československa považoval za rozkladné. Normalizačný režim pritom ani v tomto období neprestával prenasledovať a väzniť svojich odporcov a obeťami politických procesov sa stali stovky občanov, ktorí sa mali dopustiť „zločinov" opustenia republiky (§ 109), marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami (§ 178), podvracania republiky (§ 98) či trestného činu poburovania (§ 100 trestného zákona).
 
Pješčak v spomienkach uvádza, že sa pripravovalo novelizovanie niektorých ustanovení trestného zákona, čím nepriamo poukazuje na ich nekompatibilnú s medzinárodnými záväzkami ČSSR. Sám Pješčak bol dňa 26. januára 1989 prítomný na rokovaní Predsedníctva ÚV KSČ, ktoré reagovalo na rozsiahle nepokoje v Prahe počas tzv. Palachovho týždňa od 15. do 20. januára 1989. Predsedníctvo prijalo ako uznesenie Návrh opatrení proti nepriateľským aktivitám nelegálnych skupín, ktorý obsahoval podrobný návod, ako mal režim postupovať proti svojim odporcom v oblasti straníckej práce, propagandy, masovokomunikačných prostriedkov, spoločenských organizácií
 
PETER JAŠEK


Mgr. Peter Jašek, PhD. (1983)
Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, kde v roku 2009 získal titul PhD. Venuje sa slovenským dejinám 20. storočia, najmä obdobiu 2. svetovej vojny, normalizácii a pádu komunistického režimu na Slovensku. Je zostavovateľom viacerých zborníkov, ako aj spoluautorom odborných monografií a autorom niekoľkých desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov. Autorsky sa spolupodieľal na príprave viacerých výstav zameraných na moderné dejiny Slovenska, ako boli Prísne tajné! Dejiny ŠtB na Slovensku (2011), Protikomunistický odboj na Slovensku (2012), Sviečková manifestácia 25. marca 1988 (2013) a Pád komunistického režimu (2013) a August 1968. Nádeje a sklamania (2018). V súčasnosti pracuje ako riaditeľ Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa.


zdroj: Pamäť národa č.1/2019, str.75-84
https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-01-2019.pdf
foto: Ján Pješčák, zdroj: ABS


Poznámky:
1 Pozri PEŠEK, Jan a kol. Aktéri jednej éry na Slovensku 1948:1989. Personifikácia politického vývoja. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003.
2 KALOUS, Jan a kol. Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra v letech 1948–1989. Ministři a jejich náměstníci. Praha: Ústav pro studium totalitních režimů, 2009, s. 145 − 146.
3 Pozri napr. Archiv bezpečnostních složek (ďalej ABS) Praha, fond (ďalej f.) Sekretariát náměstků FMV genmjr. Jána Pješčaka a genmjr. Pavola Vaňa, A 32.
4 PJEŠČAK, Ján. Portrét právníka a kriminalisty. Praha: Orego, 2006, 206 s.
5 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, archívne číslo (ďalej arch. č.) 6128/25, Ján Pješčak. Životopis z roku 1953, s. 5.
6 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Dodatok k životopisu podľa rozkazu MNO z novembra 1953, s. 3.
7 KALOUS, J. a kol. Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra v letech 1948–1989, s. 145.
8 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Osobní spis, s. 4.
9 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Osobní spis, s. 15.
10 Pozri ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Dodatok k životopisu II., s. 7; Dostupná aj na: https://cs.wikipedia.org/wiki/Ivan_Pjescak [cit. 2019-03-21].
11 Pozri Archív Ústavu pamäti národa (ďalej A ÚPN) Bratislava, f. Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti Správa Štátnej bezpečnosti Košice (ďalej KS ZNB S ŠtB Košice). Rozhodnutie v problematike TS SMREK. V správe sa uvádza, že ako tajný spolupracovník nebol dekonšpirovaný a ani nedostal žiadne odmeny.
12 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak.
13 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Životopis, s. 4.
14 Akčné výbory Národného frontu boli samozvané skupiny členov a sympatizantov komunistickej strany, ktoré v rámci komunistického prevratu preberali moc na príslušných úrovniach. Ich hlavnou úlohou sa stala tzv. očista – vytváranie „čiernych zoznamov” nepohodlných ľudí a ich vyhadzovanie zo zamestnania. Dostupné na: https://www.februar1948.sk/sk/slovnik-pojmov/ [cit. 2019-03-21].
15 Išlo o špecifický tip režimu nastolený po skončení druhej svetovej vojny, s výrazne obmedzenými demokratickými prvkami, akými sú politická pluralita (súčasťou politického spektra boli len povolené politické strany združené v rámci Národného frontu), sloboda slova (existujúca cenzúra znemožňovala napr. kritiku Sovietskeho zväzu), či hospodárske slobody (znárodnenie veľkých podnikov a pod.)
16 Za triednych nepriateľov označoval nastupujúci komunistickí režim svojich skutočných či domnelých odporcov, ktorí boli z hľadiska marxistickej ideológie považovaní za nepriateľské elementy (napr. bohatí roľníci, podnikatelia a živnostníci, politici nekomunistických strán, kresťanskí duchovní a veriaci a pod.).
17 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak.
18 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Životopis, s. 3.
19 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak.
20 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Osobní spis, s. 4.
21 PJEŠČAK, J. Portrét právníka a kriminalisty, s. 7.
22 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Životopis, s. 4.
23 PJEŠČAK, J. Portrét právníka a kriminalisty, s. 9.
24 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Hodnotenie za obdobie od 2. 1. do 31. 8. 1953.
25 Išlo oprípad vojaka apríslušníka Pohraničnej strážeAloisa Jeřábka zjanuára 1953, ktorý bol pri pokuse o útek cez Železnú oponu chytený tým spôsobom, že ho príslušníci Pohraničnej stráže postrelili už na území Rakúska a odvlieklispäť do Československa. Išlo pritom o zjavné porušenie platných zákonov komunistickej Československej republiky. Následne bol v júli 1953 odsúdený na trest smrti za velezradu a v decembri 1953 popravený.
26 Po páde komunistického režimu bol Pješčak postavený pred súd a obvinený z návodu trestného činu vraždy, ale odsúdený nebol. V jeho prospech hralo to, že sa žalobcom nepodarilo presvedčivo dokázať, že Pješčak vedel alebo mohol dôvodne predpokladať, že súdy budú v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami akceptovať stanovisko podané žalobou. Pozri Uznesenie Mestského súdu v Prahe zo dňa 13. 11. 2002, č. j. 56T17/2002-744. Dostupné na: www.policie.cz/soubor/pjescak-jan-ii-pdf.aspx [cit. 2019-03-21]. Ukončenie celého prípadu dostupné na: https://www.epravo.cz/top/clanky/nejvyssi-soud-uzavrel-kauzu-komunistickeho-prokuratora-pjescaka-21898.html?mail [cit. 2019-03-21].
27 Napísal celkovo 6 vedeckých monografií a je autorom viac ako 200 odborných textov v oblasti kriminalistiky. Pozri napr. PJEŠČAK, Ján. Úlohy vied o štáte a práve. Praha: Ústav státu a práva ČSAV, 1973; PJEŠČAK, Ján. Základy kriminalistiky. Praha: Naše vojsko, 1976; PJEŠČAK, Ján. Metodika vyšetřování jednotlivých druhů trestních činů. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1986.
28 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak.
29 MARUŠIAK, Juraj. Nezávislé iniciatívy na Slovensku v rokoch normalizácie. In: PEŠEK, Jan, SZOMOLÁNYI, Soňa, eds. November 1989 na Slovensku. Súvislosti, predpoklady a dôsledky. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2000, s. 56.
30 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Služebně politická charakteristika.
31 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak.
32 K potlačeniu protiokupačných protestov v auguste 1969 pozri TŮMA, Oldřich a kol., ed. Srpen 1969. Edice dokumentů. Praha: Maxdorf, ÚSD AV ČR, 1996.
33 Vo funkcii námestníka ministra vnútra pôsobil v období od 22. 9. 1969 do 30. 11. 1982.
34 Mysleným je súbor opatrení zavedených predstaviteľmi komunistického režimu po 25. 2. 1948, charakterizovaný vytvorením hraničného a zakázaného pásma. Bližšie pozri MORBACHER, Ľubomír. Ilegálne úteky z Československa v rokoch 1948 − 1989. In: MIKLOŠKO, František, SMOLÍKOVÁ, Gabriela, SMOLÍK, Peter, zost. Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989 (1). Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001, s. 437 − 538.
35 Normalizačný režim hodnotil demokratizačný proces v druhej polovici 60. rokov ako „krízové roky“. Ideologický slovník normalizačného režimu a jeho hodnotenie udalostí 60. rokov a osobitne reformného procesu v roku 1968 oficiálne „kodifikoval“ dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a v spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, ktorý bol prijatý na zasadnutí ÚV KSČ 11. – 12. 12. 1970. O. i. prekvalifikoval okupáciu z augusta 1968 na „internacionálnu pomoc“ a v nasledujúcich rokoch slúžil ako jeden z hlavných ideologických dokumentov režimu.
36 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak.
37 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak. Služební hodnocení z r. 1972, s. 2.
38 DVOŘÁČEK, Petr. Pješčak, Ján. In: KALOUS, J. a kol. Biografický slovník představitelů ministerstva vnitra v letech 1948–1989, s. 146. Riadnym profesorom bol vymenovaný v decembri 1975.
39 ABS Brno, f. Personálne spisy príslušníkov ZNB, arch. č. 6128/25, Ján Pješčak.
40 HANUS, M. Hra sa skončila. Definitívna bodka za kauzou Cervanová. Bratislava: Konzervatívny denník Postoj, 2018, s. 21.
41 Dostupné na: https://kriminalistika.eu/muzeumzla/cervanova/cervanova.html [cit. 2019-03-21].
42 Samotnej kauze bola v médiách venovaná veľká pozornosť, pričom názory na jej pozadie, vyšetrovanie a skutočných páchateľov sa diferencujú. Asi najprecíznejšie obhajuje rozhodnutia vtedajších vyšetrovateľov a súdov novinár Martin Hanus. V spomínanej kauze sú však vo verejnom diskurze prítomné aj interpretácie, ktoré spochybňujú výroky súdov a považujú skupinu Nitranov za nevinných. Pozri najmä diskusnú reláciu Štefana Hríba Pod lampou z 23. 6. 2011. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=sk8QjAf_SWo [cit. 2019-03-21]; dokumentárny film režiséra Roberta Kirchhoffa Kauza Cervanová (2013); alebo reakciu režiséra na mediálne vystúpenia zástancov viny Nitranov, dostupné na: https://www.postoj.sk/23713/posadnutost [cit. 2019-03-21]. K polemikám zástancov oboch teórií pozri diskusiu medzi novinármi M. Hanusom a Andrejom Bánom v roku 2018, dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=x6HFY6Ssdhw [cit. 2019-03-21].
43 V období, kedy bol Pješčak slovenským ministrom spravodlivosti, prebehlo viacero politických procesov. Za všetky spomeňme nasledujúce prípady: prípad trojice mladých študentov Konc, Gabaj a Borovský, ktorí boli v roku 1985 odsúdení na niekoľkomesačné väzenia za pašovanie náboženskej literatúry; rozsiahle zatýkanie tajných členov františkánskeho rádu v marci 1983; prípad Novotný a spol., v rámci ktorého boli za tzv. podvracanie republiky odsúdení Tibor Novotný na 5 rokov väzenia v roku 1983 a Vojtech Ottmar a Severín Cvečka na 2 roky, resp. 18 mesiacov väzenia nepodmienečne v roku 1985; stovky ľudí, ktorí sa dostali na Západ, boli odsúdení v neprítomnosti na podmienečné či nepodmienečné väzenia a rôzne ďalšie administratívne opatrenia.
44 Pozri PJEŠČAK, J. Portrét právníka a kriminalisty, s. 138 − 158.
45 ŽÁČEK, Pavel, ed. Vypovídat pravdu a nic nezamlčet. Protokoly parlamentní vyšetřovací komise pro objasnění událostí 17. listopadu 1989. Díl 2. Praha: CEVRO, 2013, dokument číslo (ďalej dok. č.) A/8f, s. 198.
46 Pozri ŽÁČEK, Pavel. Ochránkyně socialistické zákonnosti. Politické řízení prokuratury proti vnitřnímu nepříteli. Paměť a dějiny, roč. 3, 2009, č. 1, s. 46 − 71.
47 ŽÁČEK, Pavel, ed. Vypovídat pravdu a nic nezamlčet. Protokoly parlamentní vyšetřovací komise pro objasnění událostí 17. listopadu 1989. Díl 1. Praha: Ústav pro studium totalitních režimů, 2013, dok. č. A/6, s. 67.
48 Dostupné na: https://www.epravo.cz/top/clanky/nejvyssi-soud-uzavrel-kauzu-komunistickeho-prokuratora-pjescaka-21898.html?mail [cit.
2019-03-21].
49 Dostupné na: https://www.postoj.sk/14255/pamatnu-tabulu-komunistickeho-funkcionara-pjescaka-rozbil-neznamy-pachatel [cit. 2019-03-21].
50 Pozri PJEŠČAK, J. Portrét právníka a kriminalisty.