Keď si Stalin odhryzol z Československa: Pri Podkarpatskej Rusi sa ukázalo, o čo mu naozaj ide

29.06.2020


Snahu obnoviť po druhej svetovej vojne Československo v jeho predmníchovských hraniciach pred 75 rokmi definitívne pochoval podpis zmluvy, ktorou sa územie Podkarpatskej Rusi stalo súčasťou Sovietskeho zväzu.

Československá delegácia, ktorá smeruje 21. júna 1945 do Moskvy, má pred sebou neľahké rokovanie. Premiér Zdeněk Fierlinger, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Vladimír Clementis a ďalší jej členovia sa tam majú stretnúť s predstaviteľmi poľskej vlády a pokúsiť sa zažehnať hroziaci susedský konflikt. Neuralgickým bodom je Tešínsko, oblasť, o ktorú sa obe krajiny sporia od roku 1919.

Jednej aj druhej strane je jasné, že dôležitejší než ich argumenty bude pre výsledný úspech postoj Moskvy. Československá delegácia sa na to pripravila a pri rozhovore so sovietskymi predstaviteľmi vyťahuje eso z rukáva. „Sme splnomocnení dohodnúť odstúpenie Zakarpatskej Ukrajiny Sovietskemu zväzu a podpísať príslušnú zmluvu,“ oznamuje.

Po vyriešení otázky Tešínska, v posledný deň moskovského pobytu, tak Fierlinger a Clementis podpisujú medzištátnu dohodu, na základe ktorej sa spomínané územie, pred vojnou v Československu nazývané Podkarpatská Rus, stáva súčasťou ZSSR. V skutočnosti pritom išlo iba o formalitu, ktorá legitimizovala už niekoľko mesiacov existujúci stav.

Manželstvo z rozumu

Podkarpatská Rus sa stala súčasťou Československej republiky na základe saint-germainskej mierovej zmluvy v septembri 1919. Už rok predtým sa však na tomto spojení dohodli zástupcovia amerických Rusínov s Tomášom Garriguom Masarykom a plán odobrilo aj referendum medzi vysťahovalcami.

Spolužitie v jednom štáte malo byť obojstranne výhodné. Pre Československú republiku najmä strategicky, keďže získala spoločnú hranicu so spojeneckým Rumunskom. Rusíni zase vstupovali do zväzku s nádejou na zlepšenie svojej situácie.

Dá sa povedať, že s Československom prišlo na Podkarpatskú Rus 20. storočie. Na ilustráciu, kým v roku 1919 tam žilo 68 percent negramotných dospelých, tak do roku 1938 sa ich počet znížil pod 20 percent,“ povedal pred časom pre HN predseda Okrúhleho stola Rusínov Slovenska Ján Lipinský, podľa ktorého bola najmä v prvých rokoch pomoc českých odborníkov v tomto regióne nezastupiteľná.

Podkarpatská Rus sa rozvíjala aj hospodársky. Veľké investície smerovali do budovania infraštruktúry, významnou zmenou prešli mestá a obce. Užhorod, ktorý bol správnym centrom tejto časti republiky, sa za pár rokov zmenil zo špinavého provinčného mestečka na modernú metropolu s novými administratívnymi i obytnými budovami a štvrťami. Podobne ďalšie ako Mukačevo, Berehovo či Chust.

Na čo však Rusíni čakali márne, bola autonómia, ktorú mali získať na základe spomínanej saint-germainskej zmluvy a jej prísľub bol zakotvený aj v československej ústave. Práve túžba po vlastnej samospráve viedla postupne aj tu k nárastu nacionalizmu.

Podkarpatská Rus sa napokon autonómie dočkala v októbri 1938, to však už aj do jej osudov nepriaznivo zasahovali vonkajšie faktory – Mníchovská dohoda a najmä Viedenská arbitráž, po ktorej o časť územia prišla. A v marci 1939, po rozbití Československa, ju napokon horthyovské Maďarsko pohltilo celú.

Chceme ju späť, ale môže byť vaša

Je koniec leta 1944. Benešovu exilovú vládu už dávno akceptujú spojenci na západe i na východe, Mníchovskú dohodu označili za neplatnú a uznávajú aj základnú premisu československého odboja, čiže obnovu štátu v predmníchovských hraniciach. To znamená, aj s územím Podkarpatskej Rusi.

Ako však píše historik Karel Kaplan vo svojej knihe Pravda o Československu 1945 – 1948, Edvard Beneš v tejto otázke nezastával striktné stanovisko a pripúšťal, že Podkarpatská Rus by mohla byť pripojená k Sovietskemu zväzu. Vyslovil sa tak napríklad aj počas návštevy Moskvy v decembri 1943, keď sa stretol so Stalinom. V československo-sovietskej zmluve, ktorá bola vtedy podpísaná, sa však nič také neobjavilo. Naopak, jej štvrtý bod jasne hovoril, že je založená na zásadách nezasahovania do vnútorných záležitostí druhého štátu a vzájomného rešpektovania zvrchovanosti.

„Na jar 1944 Beneš znovu formuloval postoj k politickému osudu Podkarpatskej Rusi. Jeho stanovisko obsahovalo štyri princípy: 1. musí byť formálne vrátená Československu, 2. ak sa jej obyvatelia rozhodnú pre pripojenie k ZSSR, nepostavíme sa proti tomu, 3. žiadame iba, aby sa o tom s nami Moskva vopred dohodla, 4. konečné riešenie však môže byť jedine v jej spojení so Sovietskym zväzom,“ píše Kaplan.

Hoci táto otázka nebola pre sovietske vedenie sprvu príliš naliehavá, s postupom Červenej armády sa Stalinov zámer rozšíriť priamu moc čo najďalej do Európy, najmä tým, že k svojmu teritóriu pripojí ďalšie územia, stával čoraz aktuálnejší. V prípade Podkarpatskej Rusi sa tak stalo vo chvíli, keď sovietske vojská vstúpili na jej územie. A začali sa objavovať problémy.

Spontánne hnutie v réžii NKVD

Ešte niekoľko mesiacov predtým, 8. mája 1944, uzrela svetlo sveta medzivládna dohoda, v ktorej sa konštatovalo, že vo chvíli, keď niektorá časť oslobodeného územia Československa prestane byť pásmom bojových operácií sovietskej armády, plný výkon verejnej moci tam prevezmú československé orgány. Na Podkarpatskej Rusi ju však Sovieti od začiatku ignorovali, čím v plnej nahote odhalili svoj záujem o toto územie.

Vládnu delegáciu, ktorá tu mala prevziať moc, viedol exilový minister František Němec a za náčelníka vojenského veliteľstva bol vymenovaný divízny generál Antonín Hasal. Na Podkarpatskú Rus prišli 27. októbra 1944 a napriek tomu, že prakticky celé jej územie už v tom čase bolo oslobodené, sovietske velenie im umožnilo pôsobenie len vo východnom cípe, v okolí Chustu. Do Užhorodu ani Mukačeva ich nepustilo a ako dôvod im oznámilo, že zvyšok krajiny (približne dve tretiny) je stále bojovým operačným teritóriom.

Československé orgány tak mohli fungovať iba v obmedzenej zóne a aj tu Sovieti ich činnosť postupne paralyzovali. Využívali na to systém národných výborov. Tie mali byť československé, v skutočnosti však ich formovanie iniciovala NKVD s výrazným prispením československých komunistov.

Významne sa v tomto smere angažoval najmä nadporučík československej armády Ivan Turjanica. Ako rodáka z tejto oblasti a znalca miestnych pomerov ho pridelili k Františkovi Němcovi, ktorému mal robiť poradcu. V skutočnosti bol agentom NKVD a od začiatku vyvíjal prosovietske aktivity. Po niekoľkých dňoch napokon odišiel do Mukačeva, založil tam Komunistickú stranu Zakarpatskej Ukrajiny, ktorá ako svoj program vyhlásila „zjednotenie Zakarpatska so sovietskou Ukrajinou“ a v tomto smere začala organizovať „spontánne hnutie“.

„V nedeľu 12. novembra sa v mestách a obciach na celom území Podkarpatskej Rusi konali verejné schôdze organizované ‚národnými výbormi‘, ktoré plne ovládali komunisti podliehajúci sovietskym komandatúram. Všade sa rokovalo o pripojení k ZSSR a v tomto smere sa schvaľovali rezolúcie. V pozadí tohto ‚spontánneho hnutia‘ stáli sovietski agenti NKVD,“ pripomína v knihe  Malé dejiny Rusínov  historik Ivan Pop.

Nestarajte sa do toho

Správy o týchto udalostiach predstaviteľov československej exilovej vlády v Londýne šokovali. Edvard Beneš proti takýmto praktikám protestoval, rovnako ako proti náboru „dobrovoľníkov“ do Červenej armády, ktorý na území Podkarpatskej Rusi organizovali Sovieti. Väčšinou pritom nešlo o nábor, ale o násilné regrutovanie.

„Odpoveď, ktorú z Moskvy dostal, bola pre Beneša šokujúca. Odporúčali mu, aby sa proti náboru do sovietskych vojenských jednotiek nestaval,“ uvádza Ivan Pop.

Vyvrcholením tejto násilnej a zastrašovacej kampane na Podkarpatskej Rusi, ktorú Sovieti už aj oficiálne označovali Zakarpatská Ukrajina, bol zjazd jej národných výborov v Mukačeve, ktorý sa uskutočnil 26. novembra 1944. Jeho delegáti schválili dokument nazvaný Manifest o opätovnom zjednotení Zakarpatskej Ukrajiny so sovietskou Ukrajinou. Pripravený bol v Moskve. Zároveň odhlasovali vznik takzvanej Národnej rady, ktorá mala byť zároveň vládou i zákonodarným zborom tejto oblasti a na jej čele stál Ivan Turjanica.

Delegáti, ktorí sa pokúsili proti niektorému z vopred schválených bodov oponovať, boli okamžite umlčaní a následne perzekvovaní. Podobne prebiehala následná kampaň, v ktorej mali svojím podpisom vyjadriť súhlas s pripojením k Ukrajine bežní ľudia. Za podpis pod manifest dostali prídely potravín, za nesúhlas boli deportovaní na Sibír.

Začiatkom decembra oznámil Ivan Turjanica v mene novostanoveného orgánu Františkovi Němcovi, že zjazd rozhodol o vystúpení Zakarpatskej Ukrajiny zo zväzku Československa a zároveň ho vyzval, aby so všetkými československými delegátmi opustil krajinu.

„Oficiálne síce trvá dohoda z 8. mája 1944, trvá záruka o integrite ČSR z roku 1938, ale proti vôli národa, hoci umelo a násilne vyvolanej, nič nezmôžeme. Prakticky povedané: ruky preč od Podkarpatskej Rusi a bude pokoj,“ zhodnotil v januári 1945 situáciu náčelník Československej vojenskej misie v ZSSR generál Heliodor Píka.

Dar za oslobodenie

I keď išlo fakticky o anexiu, ktorou Československá republika stratila približne desatinu územia, vedenie štátu sa s tým zmierilo. A nielen to.

Sovietsky postup zlegalizovalo zmluvou, v ktorej sa už hovorilo o tom, že ČSR územie Zakarpatskej Ukrajiny Sovietskemu zväzu odstupuje. V Moskve ju 29. júna 1945 v mene vlády podpísali Zdeněk Fierlinger a Vladimír Clementis a v novembri ju ratifikovalo Národné zhromaždenie.

Po Československu začali kolovať trpké vtipy o tom, že politická reprezentácia prenechala Sovietom Podkarpatskú Rus ako výraz vďaky za oslobodenie, alebo že išlo o osobný dar prezidenta Beneša generalissimovi Stalinovi. Málokto si však v tej chvíli možno uvedomoval, že je to v prvom rade zlovestný signál o tom, v akom postavení sa ocitli československí štátni a politickí predstavitelia vo vzťahu k osloboditeľskej veľmoci. Oveľa vážnejšie dôsledky však ešte len mali prísť.

ANDREJ ŠIMONČIČ

Zdroj: 
https://history.hnonline.sk/nove-dejiny/2170477-ked-si-stalin-odhryzol-z-ceskoslovenska-pri-podkarpatskej-rusi-sa-ukazalo-o-co-mu-naozaj-ide

 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


13. avgust Mižinarodnyj deň ľivorukych...
Obojstraňňi ľivorukyj Vasyľ svjatkuje dvojnasobne svjato...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať