Krásy Slovenska č.3-4/2020. Recenzia knihy Československý svet v Karpatoch

Pri príležitosti stého výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov uzrelo svetlo sveta mnoho zaujímavých odborných publikácií. Postavením tretieho štátotvorného národa - Rusínov - sa však bližšie zaoberalo len minimum z nich. Problematika Rusínov v Československu a špecifické pomery na Podkarpatskej Rusi patria dodnes k nedostatočne spracovaným témam z dejín prvej republiky. Významným prínosom k lepšiemu pochopeniu života na Podkarpatskej Rusi v rokoch 1919 - 1939 je kniha Vladimíra Kušteka Československý svet v Karpatoch.

S poslednými výstrelmi prvej svetovej vojny v novembri 1918 zmizli v prepadlisku dejín aj porazené európske monarchie a na ich troskách vznikli tzv. nástupnícke štáty. V geografickom priestore strednej Európy bolo jedným z nich Československo (ďalej ČSR), ktoré muselo o svoje štátne hranice tvrdo bojovať s Poľskom a Maďarskom. Definitívnu podobu získalo až vďaka zmluvám podpísaným na mierovej konferencii v Paríži. V roku 1919 predstavitelia západných mocností odsúhlasili, že k ČSR bude pripojené aj „územie juhokarpatských Rusínov". To bolo po stáročia súčasťou Uhorska, Maďari sa ho nechceli vzdať, no československí diplomati spolu so zástupcami Rusínov presadili svoj zámer. Hornatá krajina pod Karpatmi obývaná Rusínmi, Maďarmi, Nemcami, Židmi a ďalšími národnosťami nemala ani svoje všeobecne uznané meno. Dostala ho až od československej vlády - od roku 1919 sa oficiálne nazývala Podkarpatská Rus.

Súčasťou Československej republiky sa stalo síce rozsiahle územie, ale hospodársky i spoločensky veľmi zaostalé. Tajomný kraj pod Karpatmi získal rôzne prezývky - „Ázia za Košicami", „Orient v strednej Európe" a podobne. Situácia na Podkarpatskej Rusi bola v roku 1919 zložitá. Časť ovládali maďarské vojská, východnú hranicu Podkarpatska obsadila rumunská kráľovská armáda. Oblasť bola zničená bojmi prvej svetovej vojny, niektoré obce sa vyľudnili, vládol hlad, nezamestnanosť a často i bezprávie. Prvoradou úlohou československých orgánov bolo prevziať nad nadobudnutým územím moc, stabilizovať štátne hranice, vybudovať štátnu administratívu a postarať sa o obyvateľstvo trpiace vojnou a chaosom. Na Podkarpatskú Rus od roku 1919 prichádzali tisíce Čechov (a v menšej miere i Slovákov) - vojaci, žandári, úradníci, učitelia, lekári, inžinieri, obchodníci a neskôr i spisovatelia a umelci. Sťahovali sa tam s úprimnou snahou pozdvihnúť zaostalý kraj, pomôcť Rusínom v ich národnom obrodení, zvýšiť gramotnosť obyvateľstva žijúceho často ešte na patriarchálnej úrovni, vybudovať infraštruktúru a zlepšiť zdravotnú starostlivosť. Mnohí sa po niekoľkých rokoch vrátili do Čiech či na Slovensko, no pre väčšinu sa Podkarpatská Rus stala na dlhé obdobie ich novým domovom.

Tento, dnes už vo veľkej miere zabudnutý československý svet v Karpatoch pútavo približuje publikácia Vladimíra Kušteka. Jedným z autorových cieľov bolo rekonštruovať pôsobenie Čechov a Slovákov na Podkarpatskej Rusi v rokoch 1919 -1939 a vzdať hold ich obetavej práci v prospech pozdvihnutia najzaostalejšej časti mladej republiky.

V knihe prináša príbehy a osudy obyčajných ľudí s neobyčajne dôležitým poslaním. Naši predkovia tu za dvadsať rokov svojej všestrannej činnosti pomohli vytvoriť fascinujúci svet, ktorý sa teraz opäť sprítomňuje v recenzovanej publikácii.

Kniha je významným príspevkom k dejinám Podkarpatskej Rusi v medzivojnovom období, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým autor sa osobne stretol s pamätníkmi, ktorí v rokoch 1919 - 1939 žili v tejto časti republiky, resp. hovoril aj s ich potomkami. Nahral stovky hodín rozhovorov, ktoré spracoval a následne využil pri písaní publikácie. Na stránkach knihy ožívajú príbehy konkrétnych ľudí, ktorých poznáme podľa mena a ich profesie. Dielo patrí k priekopníckym počinom odboru orálnej histórie viažucim sa k územiu Podkarpatska.

Kniha je koncipovaná ako encyklopédia a cestopis v jednom. Okrem úvodných častí obsahuje 38 hesiel miest a obcí na Podkarpatskej Rusi. Každé mesto/obec je samostatnou kapitolou publikácie. Autor predstavuje jednotlivé sídla na Podkarpatskú od západu na východ veľmi sugestívne, keďže ich všetky osobne navštívil a pridal vlastné originálne postrehy z ciest. Začína Užhorodom, pokračuje cez Seredné, Berehovo, Mukačevo, Chust, Rachov a mnohé ďalšie až po Jasiňu. V úvode knihy nájde čitateľ dobovú školskú mapu z roku 1936, ktorá bude jeho neustálym sprievodcom pri putovaní jednotlivými oblasťami tejto časti republiky. Pri každom z opisovaných miest autor uvedie aj jeho geografické pomery a osobitosti. Oceňujem to, keďže nie je možné predpokladať, že priemerný český a slovenský čitateľ automaticky ovláda zemepis Podkarpatska vrátane malých sídiel ako Nový Klenovec, Antalovce, či Královo nad Tisou.

Okrem obyčajných ľudí si autor všimol aj prítomnosť známych osobností v tej-ktorej obci na Podkarpatskej Rusi. Samozrejmosťou sú zmienky o príchode vysokopostavených československých či zahraničných politikov a štánikov. Spomína napríklad prezidentov T. G. Masaryka a E. Beneša či rumunského kráľa Karola II. Málokto však vie, že aj slávny herec Jaroslav Marvan pôsobil dva roky ako poštový úradník v mestečku Výlok a Užhorode. Kuštek prináša v knihe aj Marvanove spomienky na špecifické pracovné podmienky úradníka v malom mestečku na Podkarpatskú. Známy československý tankista R. Tesařík, budúci príslušník 1. československého armádneho zboru v ZSSR (držiteľ vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu), bojoval v marci 1939 proti Maďarom v okolí obce Nevické. Už tu preukázal príkladnú odvahu v boji s nepriateľom a aj vďaka jeho šikovnosti československá jednotka tri dni zadržiavala postup maďarských vôjsk v tejto oblasti frontovej línie.

Na konkrétnych príkladoch sa autor snaží v celom diele ukázať, aké zásadné bolo pozdvihnutie životnej úrovne obyvateľstva na Podkarpatskej Rusi za tých dvadsať rokov existencie ČSR. Ešte v roku 1920 bolo negramotných 68 % obyvateľov Podkarpatska starších ako 15 rokov. Do roku 1939 zásluhou reformovania školstva klesol počet negramotných obyvateľov pod 20 %. Až jedna štvrtina všetkých maturantov z Podkarpatska pokračovala v štúdiu na vysokých školách, a to v celej republike. Mnoho rodákov študovalo v Prahe a po návrate domov obsadzovalo miesta notárov, právnikov, lekárov, učiteľov či úradníkov.

Obrovský pokrok bol evidentný aj v architektonickom rozvoji miest a obcí. Štát investoval na Podkarpatskej Rusi značné finančné prostriedky na dobudovanie cestnej a železničnej siete, tunelov, mostov, nových obytných štvrtí, škôl, nemocníc, sirotincov, kasární a rôznych verejných budov. Vo väčších mestách vznikali moderné obchodné domy (napríklad Baťa otvoril niekoľko svojich pobočiek po celej Podkarpatskej Rusi), reštaurácie, divadlá a kiná. V roku 1932 už fungovalo v celej krajine 16 stálych kinosál, kde mohli návštevníci vidieť československé i zahraničné ňlmy. Obrovskou premenou prešlo hlavné mesto Podkarpatska Užhorod, kde vznikla moderná obytná štvrť Galago a verejný priestor doplnili funkčné architektonické prvky. Niekoľko podkarpatských miest (samozrejme vrátane Užhorodu) nechalo postaviť pomníky prezidentovi republiky T. G. Masarykovi.

Silnou stránkou publikácie sú stovky dobových fotografií, ktoré autor získaval v antikvariátoch a na rôznych filatelistických burzách. V každej kapitole nájdeme fotografie, ktoré sa viažu k tomu-ktorému mestu, obci či lokalite. Výber fotografií je neuveriteľne pestrý. Dominujú pohľady na jednotlivé ulice a námestia obcí na Podkarpatskej Rusi v rokoch 1919 - 1939, niekedy doplnené ešte o staršie zábery z čias monarchie. Autor pri výbere nezabúdal ani na to, čo dotváralo verejný priestor - pomníky a pamätníky. Mnohé fotografie ukazujú rozmanitý spolkový život, ktorý prekvital v celej ČSR. Fungoval tu Sokol, cirkevné, športové, veteránske, armádne a ďalšie spolky. Na Podkarpatskú došlo k nebývalému rozvoju športu. Česi sem doniesli hokej, pozdvihli lyžovanie, vo Volovci vzniklo unikátne stredisko zimných športov (prezývalo sa „podkarpatský Davos").

Časté sú fotografie jednotlivých podnikov, prevádzok, obchodov, fabrík a firiem, ktoré sa tu etablovali počas obdobia republiky. Keďže tento kraj je charakteristický nádhernou a divokou prírodou, značnú časť obrazovej prílohy tvoria historické fotografie polonín, lesov, prírodných výtvorov, riek a jazier. Zábery sú vhodne dopĺňané historickými tlačovinami (dobové pohľadnice, listy, pozvánky na kultúrne podujatia, poštové známky, plagáty, či lístky na vlak), ktoré majú súvislosť s územím Podkarpatskej Rusi. Nájdeme tu aj fotografie predmetov z oblasti faleristiky a drobnej plastiky (medaily, vyznamenania, rôzne druhy odznakov), ktoré vznikli na Podkarpatskej Rusi v období medzivojnového Československa.

Publikácia Československý svet v Karpatoch má 260 strán formátu A4 v tvrdej väzbe. Ide o reprezentatívnu encyklopédiu sídiel na Podkarpatskej Rusi v období ČSR, ktorá môže slúžiť aj ako cestopis, no má veľký význam aj pre etnografiu a príbuzné vedecké disciplíny. Dokladá, ako obrovsky československá prítomnosť pozdvihla daný región Európy a za dvadsať rokov tu urobila viac ako neskôr maďarská a sovietska vláda dohromady. Publikácia je cenným príspevkom k storočnici pripojenia Podkarpatska k Československu a môže motivovať na objavovanie prírodných a architektonických krás tohto kraja, v ktorom zanechali výraznú stopu aj naši predkovia. *

text: Martin Konečný

foto: archív Vladimíra Kušteka

Zdroj: 
Krásy Slovenska  
97. ročník,  číslo 3-4/2020
vydáva: Klub slovenských turistov


Viac o knihe TU: Československý svet v Karpatoch

Vyšiel aj ďalší diel publikácie:  Československý svet v Karpatoch 2 

Distribuci kníh v ČR zajišťuje společnost:  Kosmas, s.r.o. 

Distribúciu na slovenskom trhu zabezpečuje:  IKAR. s.r.o. 

Cena / objednávka: Československý svět v Karpatech // Československý svet v Karpatoch