Keď tu bola omša pred 25 rokmi, išli všetci. Dnes to už neplatí, mladí sú iní

Reportáž z bratislavského Univerzitného pastoračného centra

Boli sme sa pozrieť v jubilujúcom univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave. Pýtali sme sa aj na jeho začiatky.

Bratislavské univerzitné pastoračné centrum v Mlynskej doline oslávilo tento rok 25 rokov svojej existencie. Preto sme sa boli pozrieť v pastoračnom centre, ktoré sa nachádza priamo v najväčšom študentskom meste na Slovensku.

Na spoveď sa hlásia cez internet
Do Univerzitného pastoračného centra svätého Jozefa Freinademetza (UPeCe) prichádzame pred šiestou večer. Areál Mlynskej doliny sa hemží študentmi. Do konca semestra zostávajú ešte dva týždne. Budova, kde sa UPeCe nachádza, sa nijako zvlášť nelíši od ostatných internátnych budov, dokonca aj samotné UPeCe je v jednej budove s internátom.

Ocitáme sa vo vestibule, vľavo sa ide k internátom, vpravo je zopár schodov, ktoré nás dovedú priamo do upécečka.

Pri vstupe je množstvo plagátov, ktoré ponúkajú študentom rôzne duchovné, kultúrne a športové podujatia a akcie. Chodbou sa dostávame do kaviarne, kde sedia študenti pri stoloch či na gauči. V UPeCe v čase našej návštevy ešte nie je veľa študentov, ako sa dozvedáme, najviac ich prichádza až neskôr večer, niekedy okolo ôsmej až deviatej.

Máme dohodnuté stretnutie so správcom pastoračného centra Stanislavom Krajňákom, ktorý je verbistom. Chvíľu mešká, ospravedlňuje sa, že ešte prišiel na rozhovor nejaký študent. Vysvetľuje nám, že študenti sa na spoveď a rozhovory zapisujú cez internet, a aj keď si v systéme vyhradil čas na nás, stáva sa, že niekto príde ešte aj neohlásene.

Ponúka nám kávu alebo čapovaný nealkoholický nápoj a sadáme si v kaviarni za stôl. Funguje to tu samoobslužne, študenti si môžu načapovať nápoj alebo spraviť kávu, do pokladničky hodia odporúčaný príspevok a potom po sebe pohár či hrnček umyjú. Na všetko dozerajú dobrovoľníci.

„Všetko si tu organizujú študenti sami, my na to len dohliadame,“ hovorí nám verbista Stanislav Krajňák, ktorý pôsobí v pastoračnom centre spolu so spolubratom Martinom Štefancom.

Hneď na začiatku rozhovoru verbista približuje heslo UPeCe, ktoré znie „žiť život v plnosti“. Na otázku, čo to znamená, otec Stanko, ako ho volajú študenti, odpovedá, že sa o to snažia po duchovnej aj kultúrnej stránke, a to cez sviatosti, omše a šport.

Študenti si dnes menej vážia, čo majú
Pastoračné centrum je študentom k dispozícii každý deň od trinástej poobede do polnoci. Jeho chod zabezpečujú najmä piati koordinátori z radov študentov a ďalší dobrovoľníci. „Máme tu 25 rôznych tímov, ktoré majú na starosti rôzne činnosti. Hudobný tím, športový, modlitebný. Tiež gastro tím, ktorý dokáže na akciu pripraviť jedlo pre 600 ľudí, spravia trebárs nátierku,“ vymenúva hrdo kňaz.

Krajňák má kvôli pôsobeniu medzi študentmi aj neštandardný režim dňa. Domov, teda do rehoľného domu v Petržalke, prichádza niekedy aj o štvrť na jednu alebo o pol jednej v noci, kým ide spať, je aj jedna hodina. „Ráno vstávam na modlitby o siedmej,“ odpovedá na otázku, či si aspoň ráno môže pospať. Ale poobede si zvykne ešte na nejakú polhodinku zdriemnuť. Do UPeCe chodí každý druhý deň, strieda sa so spolubratom Martinom Štefancom.

Študenti môžu v pastoračnom centre športovať, učiť sa, dať si kávu, zahrať sa a nechýba ani priestor na duchovné aktivity. Niektorí si prichádzajú len sadnúť a učia sa, ďalší sa chcú vyspovedať. Občas niekto vyjde aj z kaplnky, kde sa bol pomodliť.

Pýtame sa, čím chce byť UPeCe? Centrum voľného času, duchovné centrum alebo aj to, aj to?

„Srdcom univerzitného pastoračného centra je kaplnka. V prvom rade sa snažíme starať o dušu človeka, ponúknuť možnosť prijať sviatosti. Ale musí tam byť aj jedno, aj druhé. Ťažko budeme rozprávať o Bohu niekomu, kto je hladný. Takže sa to snažíme robiť cez šport, kultúrne aktivity a ďalší program ako divadlo, turistika, kde sú rozhovory a čas. Minulý rok som spal 23 nocí v stane,“ hovorí verbista Krajňák.

Otec Stanko dodáva, že kým univerzita sa snaží, aby človek rástol po intelektuálnej stránke, oni sa snažia ponúknuť rast po duchovnej a telesnej stránke.

„Reč je nielen o športoch, ale aj o duchovných veciach, spovedi, toto je náš cieľ. Určite sú tu aj inde telocvične, šport, centrum voľného času, ale to vám neposkytne priestor, aby sa človek porozprával, vyspovedal,“ hovorí kňaz, ktorý v Mlynskej doline medzi študentmi pôsobí siedmy rok, no predtým tam bol istý čas aj ako kaplán a ako seminarista si pamätá dokonca zrod tohto diela.

Ako sa za 20 rokov zmenili študenti? „Dnes viac brigádujú. A takisto nemajú taký záujem o svätú omšu ako niekedy. Keď tu bola svätá omša pred 25 rokmi, išli sme všetci. Teraz máme svätú omšu a ďalší sa tu hrajú, rozprávajú. Sto ľudí je na omši a ďalších 50 sa tu baví, hrá, pritom omša je rovno tu, mohli by ísť, ale nejdú,“ hovorí rehoľník. Na omšu však nikoho nenútia chodiť, študentov len pozývajú.

„Dnes mladý človek berie mnohé veci ako samozrejmosť,“ pokračuje. Podľa neho si mnohokrát študenti napríklad nevážia, že majú omšu hneď pod nosom. Na druhej strane, pastoračné centrum nie je určené len katolíkom či veriacim. „Prichádza dosť študentov nekatolíkov, to sa tiež zmenilo,“ dodáva.

Ťažkým obdobím pre pastoračné centrum bola pandémia, podľa správcu ju prežili len vďaka úsporám. UPeCe potrebuje na nájom a prevádzku asi 56-tisíc eur ročne. Financie získavajú cez dary, dve percentá z daní, študenti majú grantový tím, ktorý píše rôzne projekty. Verbista je však presvedčený, že UPeCe je Božie dielo, keďže sa im podarilo zvládnuť už aj zdanlivo neriešiteľné situácie.

Aj keď väčšina vecí v UPeCe stojí na študentoch, správca hovorí, že úlohou kňazov je tiež udržať plnosť projektov a nápadov. Študenti často prídu s dobrým nápadom, ktorý nedomyslia.

Napríklad mali nápad zriadiť spoločnú chladničku, kde sa bude dávať zvyšné jedlo a každý si zoberie, čo chce, nech sa naje. „Hovorím, výborne, som za, nebude sa vyhadzovať jedlo. Dobrý nápad, my kúpime chladničku, ale kto ju bude mať na starosti? Kto ju bude upratovať? A to už nenájdete nikoho. A tak sa vízie dajú do reality a chladnička nie je,“ smeje sa duchovný.

Na záver ešte otázka na Stanislava Krajňáka, prečo je bratislavské univerzitné pastoračné centrum pomenované po Jozefovi Freinademetzovi. „Bol to verbista misionár, ktorý pôsobil v Číne. Ako študenti sme šli k jeho hrobu na bicykloch v roku 1997 vyprosiť, aby niečo také mohlo vzniknúť.“

Stanislav Krajňák nám ešte ukázal spoločenskú sálu, kde bývajú plesy, nedeľné omše, športové podujatia a rôzne diskusie a stretnutia. Popritom pozerá na hodinky. Ospravedlňuje sa, že musí ísť, lebo má svätú omšu na internáte Družba. Potom sa ešte vráti do UPeCe, kde ho čaká omša o deviatej večer. Podáva nám ruku a poverí spolubrata z Filipín, ktorý je ešte študentom, aby zohnal jedného z koordinátorov.

Študenti by chceli viac duchovna
O chvíľu prichádza koordinátor Lukáš Líška. Ochotne nám ukazuje priestory a popritom vysvetľuje, čo je úloha koordinátorov, ktorých služba trvá rok.

Ich úlohou je byť na recepcii, kde si študenti môžu požičať hry či získať ďalšie informácie a odkiaľ zároveň dozerajú, aby všetko išlo hladko. Ak je nejaký problém, riešia ho. Koordinátori majú podelené úlohy, jeden organizuje upratovanie, ďalší nakupuje, iný zas spravuje web a komunikuje veci navonok a propaguje rôzne akcie. Toto robí práve Lukáš Líška.

Nových koordinátorov si vytypujú koordinátori z predchádzajúceho roka a nádejných kandidátov potom oslovia kňazi, či by prijali takúto službu. Koordinátormi sú len študenti, a to aj z dôvodu, že táto služba vyžaduje fyzicky náročnejšie úlohy či technické vedomosti, navyše koordinátori bývajú spoločne na jednej izbe.

Lukáš nás medzitým upozorní na pec, ktorá sa nachádza v kaviarni. Jej miesto je symbolické, keďže to tam volajú „u pece“ a skratka univerzitného pastoračného centra je aj upéce. Postupne prechádzame do suterénu, v jednej z miestnosti prebieha nejaké stretnutie, na chodbe visia vypraté obrusy, ktoré tam rozvešali dobrovoľníci.

Pavol Hudák

zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/131383/ked-tu-bola-omsa-pred-25-rokmi-isli-vsetci-dnes-to-uz-neplati-mladi-su-ini

foto: Budova UPeCe zvonka 
zdroj: Postoj/Adam Rábara