KŇAZI RADIA AKO SA POSTIŤ

Obdobie štyridsaťdňového Veľkého pôstu by sa malo niesť v znamení pokánia. Človek by si mal vstúpiť do svedomia a rozmýšľať o smerovaní svojho života. V stredu sa začne 40-dňový pôst. Veriaci budú označení popolom na znamenie pokánia pred Bohom. „Značenie popolom má pripomenúť veriacim zmysel pôstu. Pri značení sú dve výzvy: Kajajte sa a verte evanjeliu! A tiež: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš! Je to teda pokánie ako príprava na prijatie radostnej zvesti a uve­domenia si ľudskej pominuteľnosti,“ informoval rímskokatolícky kňaz Radoslav Krenický. Prís­ny pôst je v Popolcovú stredu a Veľký piatok. „Vtedy by sa mal veriaci človek len raz do dňa najesť, a to bez mäsa,“ zdôraznil R. Krenický.

PAVLOVSKÝ: MODLITBA A PÔST SÚ DUCHOVNÉ LIEKY

Pôst sa vo východnej cirkvi, či už u gréckokato­líkov alebo u pravoslávnych, začína v pondelok po Syropôstnej nedeli. „Takzvaná štyridsiatnica v podstate zhŕňa v sebe celé duchovné snaženie kresťana. Lebo celá myšlienka Syropôstnej ne­dele, ktorá predchádza začiatku pôstu, hovorí o vyhnaní z raja. Človek bol pre svoj hriech vyhnaný z raja a stratil spoločenstvo s Bohom. Duchovné snaženie kresťana je znova nájsť ces­tu späť do raja a tou cestou je Kristus. Spôsob, ako sa zrieknuť hriechu, je pôst a modlitba. Sú to prostriedky ako sa človek zrieka hriechu. Ak sa chce človek vyliečiť z nejakej choroby, tak si ju najprv musí uvedomiť, pochopiť, že je chorý, prísť k lekárovi a potom začať liečbu podáva­ním lieku. A modlitba a pôst sú duchovné lieky, ktoré v cirkvi ako v duchovnej nemocnici člo­vek prijíma,“ povedal gréckokatolícky kňaz Ján Pavlovský.

AKO BY SA MAL ČLOVEK POSTIŤ?

Na to, ako by mal vyzerať pôst, sú pravidlá. „Oficiálny a záväzný pôst máme celkom jedno­duchý, akurát prvý deň pôstu, teda v pondelok, a samotný Veľký piatok, ktorý je už až po veľkej Štyridsiatnici, ale je s ňou duchovne spojený, vtedy je prísny pôst, to znamená, že človek sa môže raz do sýtosti najesť a dvakrát malé občer­stvenie s tým, že sa má zrieknuť všetkého, čo má živočíšny pôvod. Teda mlieko, vajcia, mäso... A v ostatné dni pôstu je zdržanlivosť od mäsa - v stredu a v piatok. To je také minimálne, čo je u nás - v gréckokatolíckej cirkvi záväzné,“ skon­štatoval J. Pavlovský.

SLOBODA DUCHA

V raji mohli Adam a Eva jesť zo všetkých stro­mov alebo požívať ovocie celého raja. Akurát sa mali zrieknuť jedného stromu, ktorý vôbec ne­potrebovali. „Ovocie im z tohto stromu vôbec nechýbalo, ale išlo jednoducho o to, že zatúžili mať niečo, čo vôbec nepotrebovali. Tak aj člo­vek naozaj veľakrát túži a pasie po niečom, čo nepotrebuje, a tak liečbou je práve opak, odo­prieť si niečo, čo by sme aj mohli mať a nie je to zlé ako také, ale ja tým, že sa toho dokážem zriecť, demonštrujem, že ma to neovláda. Mäso ako také nie je zlé. Ale ja mám slobodu povedať si, že ho teraz nemusím jesť. Alebo si to človek môže dať aj v prípade sladkostí, alebo nejakých iných pôžitkov, ktoré za iných okolností veľ­mi rád požíva. Ale môžu ho aj tie veci, ktoré v podstate nie sú zlé, zotročiť. My sme povolaní k slobode Božieho dieťaťa. Kresťan má byť slo­bodný od hriechu. Viem si povedať „nie“, lebo toto teraz nepotrebujem. Alebo mám mieru. A pôst nám má pomôcť k tej slobode, aby som si vedel povedať, že toto potrebujem a toto nepo­trebujem. Toto mi pomôže a toto mi už potom uškodí,“ dodal otec Pavlovský.

LÁSKA, DOBROČINNOSŤ, SLUŽBA BLÍŽNEMU SÚ NEODDELITEĽNOU ČASŤOU PÔSTU

V pravoslávnej cirkvi je pôst prísnejší. „Mal by to byť jeden z najprísnejších pôstov, ktorý predchádza veľkému sviatku Vzkriesenia Isusa Christa. Keď si zoberieme tie strasti, to poní­ženie, utrpenie a všetko, čo Kristus absolvoval pre našu spásu, z úcty k nemu by sme sa mali aj my nejakým spôsobom vedieť obetovať. My už s tým Kristovi nič nepridáme, ani neuberieme, ale ide o našu spásu, v duchovnom slova zmysle pôstom a modlitbou vzniká akési prepojenie. No a, samozrejme, aj ďalšie cnosti, ako je láska a dob­ročinnosť a služba blížne­mu, to sú ďalšie, podporné prejavy, ktoré by mali spre­vádzať pôst a modlitbu,“ objasnil pravoslávny kňaz Ján Sovič.

TELO SA OSLABUJE, DUCH JE MOCNEJŠÍ

Aj Ján Krstiteľ, skôr ako pokrstil Krista, postil sa. „Jedol len bylinky a med i kobylky. A vyšiel z púš­te ako silná osobnosť. Je to ako dve misky na váhe. Pôst a ľudské telo. Telo sa možno oslabuje, ale duch ide hore. Pôstom sa člo­vek vyčerpáva, trochu sa oslabuje, ale naopak, duch je potom mocnejší. Dneš­ná doba tento pôst svojím spôsobom dehonestuje. Respektíve mu nepripisuje žiadny význam. To, že idú fašiangy a že sa pripravu­jeme na pôst, je bohužiaľ také divadielko, ktoré hrajú v televízii a tak ďalej. Ale realita je taká, že začne pôst a my ideme ďalej, akoby sa nechumelilo. Možno na Veľký piatok, tam sa ešte niekto zamyslí, niektorí ľu­dia sa ani tam nezamyslia. Všetko máme dovolené, všetko smieme, nie všet­ko prospieva. V každom prípade, pôst pred Veľkou nocou je jeden z najvážnej­ších, najprísnejších pôstov vzhľadom na utrpenie, kto­ré nemajú obdobu a nedajú sa s ničím porovnať. Potre­bujeme popracovať na na­šej spáse a urobiť niečo pre našu spásu. Pôstom a mod­litbou si môžeme trochu zbystriť svoj rozum, svoj um, môžeme sa posilniť duchovne. Niekto hovorí, že verí v Boha, ktorého nevidí, a potom sa tu žerie navzájom s niekým, koho vidí. Ja poviem, tak ty veríš v Boha, ktorého nevidíš, a blížny, ktorý je blízko teba, toho nenávidíš? Veď Boh je láska. Keď nemáš lásku, nemáš Boha. To je princíp lásky. Láska je aj nad pôst, aj nad modlitbu - láska je nadovšetko,“ povedal otec Sovič.

VERONIKA LAZORÍKOVÁ

Foto: redakcia