Kyjev zakazuje ruskojazyčnú kultúru, na uliciach sa už nemôže spievať po rusky

Kyjevský mestský poslanec Ihor Chacevyč pochádza zo západnej Ukrajiny, kde celá jeho rodina aj priatelia hovorili ukrajinsky. Pre Denník N vysvetľoval, že keď pred takmer dvadsiatimi rokmi prišiel do Kyjeva, zažil kultúrny šok.

„Napríklad som si v obchode nemohol kúpiť ‚cukor‘, ako tejto potravine hovoríme v ukrajinčine, ale musel som si vypýtať ruský ‚sachar‘,“ spomína si Chacevyč. Lenže dnes je podľa neho situácia „diametrálne odlišná“.

„Ľudia si čoraz viac uvedomujú, že vlastným jazykom podporujú svoju krajinu,“ pokračuje a vysvetľuje, že s ruštinou si „čoraz viac ľudí spája zverstvá nevyprokovanej vojny ako napríklad z Buče“.

Menej Puškina, viac ukrajinčiny
Podľa odhadov sociológov hovorilo na Ukrajine pred vojnou výhradne po rusky 30 percent obyvateľov. Vo všeobecnosti platí, že čím je mesto východnejšie, tým viac ľudí v ňom používa ruštinu.

Aj prezident Volodymyr Zelenský z mesta Krivyj Rih vyrástol s ruštinou ako so svojím materským jazykom a ukrajinčinu začal používať až v dospelosti. Podobne začal ukrajinčinu používať neskôr napríklad aj kyjivský starosta Vitalij Kličko.

Jazyk, v ktorom písal Tolstoj či Puškin, sa však začal vytrácať z ukrajinského verejného života aj bežných konverzácií. Môže za to totálna ruská invázia na Ukrajinu a vojna, ktorú Moskva vedie už takmer rok a pol proti svojmu západnému susedovi.

Ukrajinský prezident v apríli podpísal dva dôležité zákony, ktoré zakazujú používanie ruských názvov a od občanov Ukrajiny vyžadujú, aby ovládali ukrajinský jazyk.

„Rusko samo robí všetko pre to, aby na území nášho štátu prebehla derusifikácia,“ povedal vlani krátko po začatí vojny.

K odstraňovaní ruštiny z verejného života má najnovšie dopomôcť zákaz ruskojazyčnej kultúry v ukrajinskom hlavnom meste.

Jazyk nepriateľa
Kyjivská mestská rada vydala dočasný zákaz pre ruskojazyčné umenie, vrátane kníh, ktoré sú napísané v ruskom jazyku. Na verejnosti sa nemôžu konať koncerty, na ktorých sa spieva po rusky, či divadelné hry, v ktorých sa rozpráva jazykom nepriateľského štátu.

Ako uvádza Deutsche Welle, do problémov sa môžu dostať tiež pouliční umelci, ktorí budú spievať ruské piesne, či kaviarne, z ktorých sa bude ozývať ruská hudba.

Zákaz sa nevzťahuje len na kultúrne, ale aj na vzdelávacie programy a týka sa diel ruských autorov a autoriek a aj všetkých kultúrnych produktov, ktoré sú verejne prezentované v ruštine či preložené do tohto jazyka.

Podľa ukrajinských poslancov tento zákaz prijali na ochranu Ukrajiny pred ruským vplyvom.

Taras Kremin, ktorý je od roku 2020 vládnym komisárom pre ochranu ukrajinského jazyka, pre Denník N vysvetľuje, prečo považuje ukrajinčinu za takú dôležitú.

„Je to jeden zo základných elementov ukrajinskej identity, ktorú sa Rusi stáročia snažia zničiť a vymazať,“ vraví. „Keď Taras Ševčenko (ukrajinský básnik – pozn. red.) v 19. storočí používal ukrajinčinu, skončil na desať rokov vo väzení,“ pokračuje a spomína aj Emžský dekrét z roku 1876, ktorý zakázal vydávať všetky publikácie v ukrajinskom jazyku.

Komisár pre ochranu jazyka hovorí, že ruština bola „jazykom intelektuálov“ aj v časoch Sovietskeho zväzu, zatiaľ čo ukrajinčina mala povesť „podradného jazyka“, ktorý sa používal len v domácnostiach.

„Dnes je ukrajinčina okrem iného strategickou výhodou. Keď sa začala vojna a hovorili sme po ukrajinsky, Rusi nám nerozumeli. Zato my sme v ich jazyku rozumeli všetkému,“ dodáva Kremin.

Nie ruskej hudbe a divadlu
Zákaz mestskej rady v Kyjive je zatiaľ len dočasný a ide skôr o symbolický krok. Trvalý zákaz by si vyžadoval podporu ukrajinského parlamentu.

Volá po ňom napríklad ukrajinské hnutie Vidsič (v preklade Odpor), ktoré žiada zákaz ruského jazyka a ruských výtvorov vrátane filmov a hudby od anexie Krymu v roku 2014.

Podľa aktivistov je zákaz ruskojazyčnej kultúry nevyhnutný. Kateryna Čepura pre Deutsche Welle vyzvala na úplné „odstránenie ruštiny z verejného života“.

Upozorňuje však, že dočasný zákaz ruskej kultúry a jazyka v Kyjive neobsahuje účinné nástroje na postihovanie zodpovedných. Podľa Čepury ide len o „morálny krok, ktorý povzbudzuje ľudí, ktorí už nechcú ďalej tolerovať ruskú hudbu v uliciach alebo v divadle“.

Bývalý ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko vyzval na bojkot ruskej kultúry už vlani v decembri po tom, čo ruskí vojaci pri svojom ťažení vyplienili desiatky ukrajinských múzeí a galérií. Ukradli aj skýtske zlato a mnohé diela previezli do múzeí na okupovanom území v Donecku a na Kryme.

„Táto vojna je civilizačným bojom o kultúru a históriu,“ napísal Tkačenko vlani v komentári pre denník Guardian.

Kremeľ podľa neho ukazuje, že kultúra je „nástroj a dokonca zbraň v rukách vlády a že bude aktívne využívať všetky príležitosti, ktoré má k dispozícii, od propagácie ruského baletu až po ochranu práv rusky hovoriacich ľudí v zahraničí, s cieľom presadzovať svoje záujmy“.

Nezákonné rozhodnutia
Mnohé kultúrne aktivity v ruskom jazyku sú na Ukrajine zakázané už roky. Prvé obmedzenia prijali už v roku 2015 v reakcii na anexiu Krymu, keď sa spustil takzvaný proces dekomunizácie.

Po začiatku vojny vo februári 2022 naň nadviazali oveľa intenzívnejším procesom derusifikácie. Z ukrajinského trhu napríklad rýchlo stiahli ruskojazyčné knihy.

V polovici minulého roka Ukrajina obmedzila distribúciu ruských kníh a začiatkom tohto roka vyradila z knižníc 19 miliónov ruských či sovietskych kníh. Okolo 44 percent kníh v ukrajinských knižniciach bolo dovtedy v ruštine.

Takisto sa zatvorili rusocentrické múzeá, premenovali sa ulice pôvodne pomenované po ruských generáloch či básnikoch, strhli sa sochy ruských cárov, spisovateľov či iných osobností z obdobia ZSSR.

V júni 2022 zakázal ukrajinský parlament hrať na verejnosti piesne ruských umelcov, hoci obmedzenie sa netýka tých, ktorí odsudzujú vojnu Ruska proti Ukrajine.

Známy je napríklad prípad 17-ročného chlapca, ktorý začiatkom júna na ulici v Ľvive spieval skladby ruskej rockovej legendy Viktora Tsoia.

To sa nepáčilo ukrajinskej političke Natalii Popovej, ktorá mu pripomenula zákaz ruských piesní na verejnosti. Pouličný umelec sa voči jej slovám ohradil a odkázal jej, že má právo hrať akúkoľvek hudbu, ktorá sa mu páči. Neskôr sa poslankyni za svoje slová ospravedlnili.

Otázka používania ruštiny v krajine, ktorú napadlo Rusko, prináša spory aj medzi odborníkmi a ľudskoprávnymi aktivistami. Niektorí tvrdia, že zákazy ruštiny a ruských vecí sú diskriminačné a protiústavné.

„Sú to nezákonné rozhodnutia, pretože miestne úrady nemajú právo regulovať takéto záležitosti a ukladať takéto zákazy,“ povedal pre nemecký portál Deutsche Welle aktivista za ľudské práva Volodymyr Javorskyj z ukrajinského Centra pre občianske slobody. „Preto nemajú žiadne právne následky.“

Osoba, ktorá nariadenie kyjivskej mestskej rady nerešpektuje, nemôže byť braná na zodpovednosť. Podľa Javorského sú preto tieto zákazy miestnych úradov len politickým gestom. Záväznými a vykonateľnými sa stanú až po tom, čo ich prijme ukrajinský parlament.

Ďalší odborníci tvrdia, že takéto opatrenia len podporujú mýtus, že keďže ukrajinská kultúra je diskriminovaná, môže diskriminovať inú.

Iní hovoria, že zákazy ruskej kultúry a jazyka len rozdeľujú ukrajinskú spoločnosť, a riešenie vidia v prijatí komplikovanej minulosti Ukrajiny.

Pre niektorých Ukrajincov totiž môže odstránenie ruštiny znamenať aj stratu ich identity a používaním ruštiny sa nestávajú menej Ukrajincami.

„Často sa zabúda, že na Ukrajine sú prakticky všetci bilingválni. Na Západe si často myslia, že keď Ukrajinec hovorí po rusky, automaticky podporuje Moskvu a chce byť súčasťou Ruska, ale tak to nie je,“ povedal pre Denník N ukrajinský politológ Olexij Haran.

„Ukrajina nie je Belgicko, kde hranice úplne jasne vymedzujú územie, na ktorom žijú Valóni či Flámi. Tu takmer každý hovorí aj po ukrajinsky, aj po rusky a stále sme všetci Ukrajinci, takže predstava, že jazyk je deliacou čiarou, je úplne mylná.“

Ruská pieseň v kaviarni
Spory ohľadom ruštiny, ktorou hovorila takmer polovica Ukrajincov, sa viedli ešte pred začatím vojny.

Ukrajinský parlament v roku 2019 prijal zákon, ktorý prakticky znemožnil používanie ruského jazyka na verejnosti, no ruština sa ďalej objavovala v bežných rozhovoroch. To však totálna ruská invázia na Ukrajinu zmenila a mnohí Ukrajinci ruštinu ako svoj jazyk zavrhli. Odmietajú čítať knihy v ruštine, hoci pred vojnou tak bežne robili, nechcú počuť ruštinu v piesňach ani inde na verejnosti.

Nie všetci však majú pre takéto postoje pochopenie a súhlasia s nimi.

V meste Pohreby v Kyjevskej oblasti sa zákazníčka sťažovala, keď tam hrala pieseň ruského popového speváka Grigorija Lepsa, ktorý podporuje vojnu Ruska proti Ukrajine. Na jej sťažnosť kaviareň reagovala tak, že mladú ženu z jej priestorov vyhodili.

Medzitým sa objavili svedectvá ukrajinských vojakov, z ktorých mnohí do roku 2022 používali predovšetkým ruštinu. Už viac než rok sa však učia po ukrajinsky a po rusky hovoriť nechcú.

Denisa Ballová
Tomáš Čorej

zdroj:
https://dennikn.sk/3490424/kyjiv-zakazuje-ruskojazycnu-kulturu-na-uliciach-sa-uz-nemoze-spievat-po-rusky/

foto:
Kyjev. Foto N – Tomáš Benedikovič