Lucia Nimcová - Fotografiu miluje aj nenávidí

03.11.2011


Študovala na Inštitúte tvorivej fotografie na Sliezskej univerzite v Opave a na Rijksakademie van Beelden-de Kunsten v Amsterdame. Vystavovala v Maďarsku, Grécku, Holandsku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Rakúsku, Taliansku... Vydala osem kníh fotografií. Jej tvorbu ocenili v Taliansku, Nemecku, Japonsku... Na Slovensku získala Cenu Oskara Čepana a Cenu Fotograf roka 2008.
 
Lucia Nimcová si vybrala fotografiu ako médium, s ktorým pracuje. „Fotografiu zbožňujem, ale mám chvíle, keď ju nenávidím,“ vyznala sa rodená Humenčanka, ktorá bola minulý utorok hosťom vo Vihorlatskej knižnici v rámci cyklu besied Svoj príbeh rozpráva. Lucia Nimcová fotografuje od roku 1989. Do sveta fotografie ju zasvätil rodinný priateľ Marián Kusík, ktorý podľa Lucie zásadne ovplyvnil jej život.
 
„Ako dieťa ma fascinovali obrovské fotografie v jeho byte a komora, ktorou bola vlastne kúpeľňa s červeným svetlom. Marián za mňa rozlúskol rébus, čo študovať. Poradil mi, že existuje umelecká škola v Košiciach, odbor fotografia. Pomohol mi urobiť a nazväčšovať fotky a navrhol, aký príbeh ku ktorej fotke povedať.“ Čierno-bielym procesom fotografovala Lucia do 23 rokov.

„Využila som toto médium maximálne, ako sa dalo,“ povedala. Pre farebnosť sa rozhodla aj vďaka portrétu o Egonovi Bondym. Tento významný český filozof (prednášal indickú a čínsku filozofiu, vždy bol proti vládnucim politickým režimom a podstatne ovplyvnil disident v Čechách) sa ako jeden z mála ľudí po rozdelení Československa presťahoval na Slovensko, do Bratislavy. „Keď som to počula, povedala som si, že tohto človeka - bol to 80-ročný, veľmi zaneprázdnený pán - musím nafotiť. Zazvonila som uňho a postavila som ho pred hotovú vec. Napokon súhlasil. Žila som s ním v jeho byte dva týždne, od rána do večera a vytvárala portrét o Egonovi Bondym. Bolo mi jasné, že musí byť farebný, lebo keď mi otvoril dvere, mal na krku zelený kľúčik na červenej šnúrke. Povedala som si, že tento 80-ročný pán je farebný, nemôže byť čierno-biely,“ zaspomínala Lucia.
 
Na fotografovanie sa dopredu pripravuje. Každý projekt začína teoretickým výskumom, aby fotografie vedela aj racionálne zdôvodniť. „Moja práca je aj prácou sociológa, antropológa... Bez toho, aby som mala svoj vlastný názor na minulosť, neexistuje budúcnosť. Sú to ťažké témy. Ľudia žijú s krivdou, nosia ju v sebe, je to stále živé.“ Jedným z takých je projekt Rusnáci. „Starina je veľmi tragický príbeh pre mnohé rodiny. Zohnala som siedmich mladých ľudí. Zaujímal ma ich osobný príbeh o vysťahovaní. Aj naša rodina sa musela vysťahovať, príroda a zvieratká mi veľmi chýbali.“ Lucia veľa pracovala s archívom, aby si porovnala, aká bola realita v starinskej doline, keď tam ešte bývali ľudia.
 
„Začala som byť fascinovaná fotkami, ktoré nie sú podľa umeleckých kvalít a kritérií dobré, ale podstatné je to, že sú pravdivé, ľudia na nich nič nepredstierajú. Pocítila som, ako sa prečisťujem od fotografických umeleckých pravidiel, ktoré som sa naučila v škole. Dôležité bolo pre mňa urobiť zlé fotky, ale o živote a najlepšie ako sa dá,“ vyznala sa.
 
A ktorí sú jej obľúbení fotografi? „Marián Kusík a Juraj Kammer. Ich fotografie ma nenudia,“ odpovedala Lucia. Prezradila aj to, že na komunizme sa jej páčil duch kolektivizmu „Veľmi rada robím veci, ktoré nejakým spôsobom dajú dokopy ľudí, ktorí chcú niečo vyriešiť alebo povedať. Dnes už ľudia málo robia niečo spoločne.“ Realitu nevníma ako niečo dané, ale čo my sami vytvárame. „Keď niečo veľmi chcete, tak sa to podarí. Tak to funguje. Aspoň ja mám taký pocit. Ale nie je jednoduché veľmi chcieť, lebo to prináša so sebou i veľa komplikácií a neistôt v živote,“ hovorí zo skúseností.
 
Mala vraj aj obdobie, keď zopár ideálov musela pustiť k vode. „Túto tému som spracovávala rôznymi spôsobmi. Urobila som aj sériu portrétov ľudí sediacich na lavičke, na ktorých postupne vyliali štyri vedrá vody. Po každom zásahu vedrom vody som urobila jednu expozíciu. Zaujímavé bolo sledovať, kto ako na takýto fyzický prejav zareagoval,“ hovorí s úsmevom. Väčšinu fotografií má Lucia Nimcová vo svojom osobnom vlastníctve. Na projekty získava rôzne granty. Spolupracuje s mnohými inštitúciami, ktoré sa zaoberajú výskumom spoločnosti. Každý úspech, ocenenie vníma ako možnosť pokračovať v práci.
 
- lop -

Aktuality

Zobraziť všetky
16.05.2025

Smišok 08_2025

Ide Budha z učenykamy po drazi. Vydyť: jama, v ňij vol, gazda probuje ho vŷťahnuty, ale syl ne mať. Budha kŷvnuv učenykom, ony skoro pomohly vŷťahnuty zvir’a. Iduť dalše, znovu jama, v ňij vol, na kraju sydyť seľanyn i hir’ko plače. Budha perešov …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.05.2025

Analýza: V čom sa nacizmus líši od fašizmu? 

Je pravda, že Hitler dosiahol ekonomický zázrak? Boli Nemci rusofóbmi? Najdôležitejšie otázky o politickom režime, nad ktorým svet oslavuje víťazstvo 8. a 9. mája. 8. a 9. mája si svet pripomína výročie víťazstva protihitlerovskej koalície v …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.05.2025

Čo treba vedieť o sovietskom maršalovi z druhej svetovej vojny, ktorému chce Fico stavať pamätník

Ficov dar Putinovi Stavať u nás sochu sovietskemu maršalovi Konevovi je nezmysel ako voda v koši Lukáš Krivošík Diaľnicu do Košíc síce Robert Fico do roku 2010 nevybudoval (ako sľuboval ešte v roku 2007), no možno Slovákom postaví aspoň s…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.05.2025

Protifašistické hnutie vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi

Slovenské protifašistické hnutie (SPH) vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi. SITA Vo verejnej výzve, pod ktorou sú podpísaní Stanislav Mičev, Peter Weiss, Boris Zala, Jozef Ťažký a Miroslav Seget, sa hnutie obrátilo na …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.05.2025

Tibor Mikloš Popovič ( 1938 – 2025 )

Peter Medviď Koncom apríla tohto roku prišla z Maďarska smutná správa. Dotĺklo srdce Tibora Mikloša Popoviča, chodiacej legendy rusínskej histórie, významného vedca a činiteľa medzi Rusínmi v Maďarsku, a nielen tam. Popovič patril medz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.05.2025

Čo urobiť s povojnovým Nemeckom?

Diskusie trvali takmer počas celej vojny Medzi spojeneckými nápadmi na povojnové Nemecko bol aj taký, aby sa celá kedysi hrdá Ríša zmenila na krajinu polí a pastvín. Kto vie, či by k tomu nedošlo, keby nehrozilo nebezpečenstvo zo strany Sovie…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Mudrota ujka Vasyľa:
-Dobromu kocurovi i v decembri - marec...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať