Lúčime sa – Janko Štefánik...
Nad ránom 19. novembra nás vo veku 96 rokov navždy opustil posledný priamy účastník odboja v II. svetovej vojne z okresu Svidník Janko Štefánik.
Ako 17-ročný mladík v lone Kobylnickej prírody sa stretával s ľuďmi, ktorí k nim domov prichádzali so zoznamom, peniazmi a potvrdeniami na nákup životných potrieb pre partizánov. A tak sa stal spoluzodpovedným za ich zásobovanie. Využíval pri tom všetky cesty a chodníky, po ktorých denne pešo putoval do školy do 5 kilometrov vzdialených Giraltoviec.
Zachránil rodinu
Neraz v posledných okamihoch sa dostal z očí žandárov a prisluhovačov ľudáckeho štátu, ktorí hliadkovali na vstupoch do mesta. Často si neskôr spomínal na stretnutia v ich usadlosti na samote s utečencami z vojnových táborov a zbehov. Nevedel komu dôverovať a komu nie. Väčšina však postupne vytvorila partizánsky oddiel Čapajev. Jeho náčelník, nadporučík Kukorelli, ktorého dobre poznal, bol preňho vzorom. Mlieko, syr, maslo, chlieb – všetko rodina rada poskytla tým, ktorí sa i nich zastavili.
Nezabudol však ani na udanie, že prechovávajú partizánov. Keby si práve on včas nevšimol 20 nemeckých vojakov, rodina by nestihla utiecť k partizánom cez roklinu a boli by ich postrieľali a osadlosť vypálili. Dôležitú úlohu zohrával aj ako spojka medzi jednotlivým skupinami, ktorým odovzdával informácie o pohybe nemeckých vojsk a zásobovania.
Na čele ZO SZPB
Po prechode frontu už 19-ročného muža povolali do zásobovacieho oddielu armády, kde spolupracoval s dôstojníkom Červenej armády, ktorý prišiel v bojoch o ľavú ruku a po vyliečení ho vrátili domov. Keď tam našiel len vypálenú dedinu, v zúfalstve požiadal o návrat na front. Tomuto človeku J. Štefánik vďačil mu za dobrosrdečnosť a veľa podnetných nápadov.
Po bojoch pri Liptovskom Mikuláši sa v máji dostal až do Olomouca. V júni 1945 nastúpil vojenskú službu do Ružomberka. Tragická smrť otca 7. mája 1949 ho vrátila domov do Roztok, odkiaľ sa v roku 1961 presťahovali do Giraltoviec. V roku 1954 pochoval 85-ročného deda a v roku 1957 75-ročnú babku, ktorí predtým pochovali všetkých osem detí, vr. Jankovho otca. Od roku 1952 pracoval v podniku na výstavbu a opravu ciest. Postavil si dom a 25 rokov pôsobil ako predseda našej ZO SZPB.
Ľubomír Filo, predseda ZO SZPB v Giraltovciach
Zdroj: FB SZPB
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
14.04.2024
Ruský zlatý poklad a čs. legionáři
Pár slov úvodem
V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
- Oj, Ukrajino, čom jes taka smutna?
- Od mene pivostrov uťik...
- A ku komu?
- Ku svoji byvali..!
- Od mene pivostrov uťik...
- A ku komu?
- Ku svoji byvali..!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať