Zmluva, ktorá dramaticky zmenila dejiny Rusínov: 80 rokov od straty Podkarpatskej Rusi

 

По русинськы, русин ТУ: #rusyn                    In English, english HERE:  #engl.

Historická dohoda medzi Československom a Sovietskym zväzom z roku 1945 ukončila kapitolu rusínskej prítomnosti v rámci ČSR a otvorila cestu k novému, neraz bolestnému vývoju.

V Moskve bola 29. júna 1945 uzavretá zmluva medzi ČSR a ZSSR o odstúpení Podkarpatskej Rusi - Zakarpatskej Ukrajiny Sovietskemu zväzu. Zmluvu podpísali zo strany ZSSR ľudový komisár zahraničných vecí V. M. Molotov, zo strany ČSR predseda vlády Z. Fierlinger a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí V. Clementis. Pri podpisovaní zmluvy boli prítomní J. V. Stalin, V. Zorin, predstaviteľ vlády sovietskej Ukrajiny P. Rudnický, československí ministri L. Svoboda, Z. Nejedlý, H. Ripka, L. Procházka. Predstavitelia tzv. Zakarpatskej Ukrajiny pozvaní neboli, čím Stalin len potvrdil jej bábkový ráz. Konalo sa podľa hesla, známeho nám z rokov 1938 a 1968: O nás – bez nás. Anexia Podkarpatskej Rusi, uskutočnená koncom roka 1944, bola konečne posvätená diplomatickým, medzinárodným dokumentom, ktorý je často príznačne označovaný ako rusínsky Mníchov. K zmluve bol pripojený protokol, ktorý Čechom a Slovákom žijúcim na Zakarpatskej Ukrajine povoľoval optovať pre Československo, a naopak Rusom a Ukrajincom žijúcim v Čechách a na Slovensku umožňoval prihlásiť sa k štátnemu občianstvu ZSSR.

august 1945
Prezident E. Beneš vydal dekrét č. 60/1945, ktorý zbavil obyvateľov Podkarpatskej Rusi československého štátneho občianstva. Opäť išlo o bezprecedentné rozhodnutie, ktoré jedným ťahom pera zbavilo štátnej prislušnosti a občianstva státisíce ľudí, bez toho, aby sa ich niekto opýtal na ich skutočný názor. Avšak po rozpútaní nacionálnych vášní, divokých odsunoch Nemcov a všestranne pestovanom kulte Beneša a Veľkého Stalina sa Rusínov takmer nikto v Československej republike nezastal. Za sovietsku podporu v otázke vyhnania Nemcov bola Podkarpatská Rus bezostyšne predhodená tyranskému režimu diktátora Stalina. Dekrét tak vyvolal obrovské pobúrenie prevažne len medzi príslušníkmi 1. československého armádneho zboru rusínskeho pôvodu. Neskorší dodatok k dekrétu preto dovoľoval vojakom a ich rodinným príslušníkom optovať pre československé štátne občianstvo.
 

Ivan Pop: Osvobození, nebo okupace?
https://www.rusyn.sk/osvobozeni-nebo-okupace/

*******

TEXT ZMLUVY

Zmluva medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o Zakarpatskej Ukrajine.
/29. 06. 1945/

Prezident Československej republiky a prezídium Najvyššieho sovietu SSR,
predchnutí želaním, aby národy Československej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík žili vo večnom úprimnom priateľstve a aby im vo vzájomnej spolupráci bola zaistená šťastná budúcnosť, rozhodli sa k tomuto účelu uzavrieť Zmluvu a menovali svojimi plnomocníkmi:

prezident Československej republiky Zdeňka Frielingera, predsedu vlády, a Vladimíra Clementisa, štátneho tajomníka v ministerstve zahraničných vecí;

prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR Vjačeslava Michajloviča Molotova, zástupcu predsedu Rady ľudových komisárov a ľudového komisára zahraničných vecí Zväzu SSR,

ktorí, vymeniac si svoje plné moci, ktoré boli nájdené v patričnej forme a v úplnom poriadku, dohodli sa na nižšie uvedenom:


Článok 1
Zakarpatská Ukrajina (podľa československej ústavy nazvaná Podkarpatská Rus), ktorá bola pojatá na základe zmluvy zo dňa 10. septembra 1919, uzavretej v St. Germain-en-Laye, ako samosprávny celok do rámca Československej republiky, zjednoťuje sa v súhlase so želaním, prejaveným obyvateľstvom Zakarpatskej Ukrajiny a na základe priateľskej dohody medzi obidvoma Vysokými zmluvnými stranami, so svojou odvekou otčinou - Ukrajinou a vteľuje sa do rámca Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.
Hranica, ako bola medzi Slovenskom a Zakarpatskou Ukrajinou dňa 29. septembra 1938, stáva sa s prevedenými zmenami hranicou medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík podľa pripojenej mapy.


Článok 2
Táto Zmluva podlieha schváleniu československého národného zhromaždenia a prezídia Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík.
Ratifikačné listiny budú vymenené v Prahe. Táto zmluva bola uzavretá v Moskve v troch vyhotoveniach, a to každá v slovenskej, ruskej a ukrajinskej reči. Pri interpretácii majú všetky tri texty rovnakú moc.

29. júna 1945

Z plnej moci Prezídia Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík 
V. Molotov

Z plnej moci prezidenta Československej republiky Zd. Fierlinger, V. Clementis

*******

PROTOKOL 
ku Zmluve medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o Zakarpatskej Ukrajine.

Pri podpise Zmluvy o Zakarpatskej Ukrajine strany sa dohodli na nižšie uvedenom:

Článok 1
Vytýčenie hraníc na mieste samom, ako ich má na zreteli článok 1. Zmluvy, bude prevedené Rozhraničovacou komisiou, do ktorej každá z Vysokých zmluvných strán vyšle troch zástupcov, ktorí budú mať právo pribrať k rokovaniam potrebný počet znalcov.
Trovy Rozhraničovacej komisie budú znášať obidva zúčastnené štáty rovnakou mierou.

Článok 2
Osoby slovenskej a českej národnosti, ktoré sú príslušné (majú trvalé bydlisko) na územie Zakarpatskej Ukrajiny, majú právo optovať pre štátne občianstvo Československej republiky a to do 1. januára 1946. Opcia sa koná podľa platných zákonov Československej republiky a nadobúda účinnosti iba po súhlase československých úradov.
Osoby ukrajinskej a ruskej národnosti, ktoré žijú na území Československa ä v okresoch Slovenska), majú právo optovať pre štátne občianstvo Zväzu sovietskych socialistických republík a to do 1. januára 1946. Opcia sa koná podľa platných zákonov Zväzu SSR a nadobúda účinnosti iba po súhlase sovietskych úradov.
Osoby, ktoré použijú tohoto práva opcie, prenesú svoje bydlisko behom nasledujúcich 12 mesiacov po obdržaní súhlasu príslušnej vlády opciu, do štátu, štátne občianstvo ktorého majú prijať, pri čom môžu vziať so sebou celý svoj hnuteľný majetok. Tento majetok nepodlieha z tohoto dôvodu nijakému vývoznému clu ani poplatku. Za nehnuteľný majetok dostanú odškodné.
Taktiež budú odškodnené za zanechaný nehnuteľný majetok osoby českej a slovenskej národnosti, ktoré museli v dôsledku nepriateľskej okupácie opustiť územie Zakarpatskej Ukrajiny. Týmto fyzickým osobám sú postavené na roveň právnické osoby, ktoré vzhľadom na národnostné zloženie ich štatutárnych orgánov, aké boli pred okupáciou, je treba považovať za české alebo slovenské.

Článok 3
K uskutočneniu článku 1. Zmluvy z dnešného dňa a článku 2. tohoto Protokolu, pokiaľ ide o otázky právne, majetkové a finančné, ustanovuje sa Likvidačná komisia, do ktorej každá z Vysokých zmluvných strán vyšle svojich zástupcov, ktorí budú mať právo pribrať k prácam potrebný počet znalcov.
Do pôsobnosti tejto komisie patrí bezúplatný prevod štátneho majetku na Zakarpatskej Ukrajine z vlastníctva Československej republiky do vlastníctva Zväzu sovietskych socialistických republík.

Článok 4
Odškodnenie podľa článku 2, odseku 3. a 4., prevedie podľa zásad, vypracovaných Likvidačnou komisiou, československá respektívne sovietska vláda. Vysoké zmluvné strany vymenia si zoznamy vyplatených odškodnení a potom sa prevedie vyrovnanie vzniknuvšieho dlhu. Likvidácia všetkých odškodnení a úhrada rozdielu bude prevedená do 18 mesiacov odo dňa ratifikácie Zmluvy.

Článok 5
Tento protokol, ktorý tvorí integrujúcu časť Zmluvy, podlieha ratifikácii, ktorá sa uskutoční za rovnakých podmienok ako ratifikácia hlavného zmluvného aktu.

Moskva, 29. júna 1945.

Z plnej moci Prezídia Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík V. Molotov v. r.

Z plnej moci prezidenta Československej republiky Zd. Fierlinger v. r,  V. Clementis v. r.

zdroj: 
Dokumenty moderní doby; 1. vydanie, Praha, 1978; Nakladatelství Svoboda.

*******

Výměna ratifikačních listin v Praze
dne 30. ledna 1946

Předpis č. 186/1946 Sb. Smluva medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republik o Zakarpatskej Ukrajine

Ze dne 29.06.1945 Částka 081/1946

Účinnost od 30.01.1946 


Shlédnuvše a prozkoumavše tuto smlouvu s protokolem a vědouce, že prozatímní Národní shromáždění republiky Československé s nimi souhlasí, prohlašujeme je za schváleny, přijaty, potvrzeny a utvrzeny a mocí listu tohoto podepsaného naší rukou vlastní je schvalujeme, přijímáme, potvrzujeme a utvrzujeme, slibujíce slovem svým, jménem republiky Československé, že je pevně a neporušitelně zachováme a nedopustíme, aby proti nim jednáno bylo z jakékoli příčiny a jakýmkoli vymyšleným způsobem.

Tomu na svědomí jsme tento list vyhotoviti kázali a k němu pečeť republiky Československé přitisknouti dali.

Jenž jest dán na Hradě pražském, dne 12. ledna léta tisícího devítistého čtyřicátého šestého.

President republiky Československé:

Dr. Edvard Beneš v. r.

Ministr zahraničních věcí:

Jan Masaryk v. r.

*******

Vyhlašuje se s tím, že ratifikační listiny byly podle článku 2 smlouvy vyměněny v Praze dne 30. ledna 1946 a že tímto dnem tato smlouva nabyla účinnosti. Změna hranic v úseku obce Lekartu, provedená dodatečně ve prospěch Československé republiky výměnou not mezi vládami obou států, není na mapě připojené ke smlouvě vyznačena.

Masaryk v. r.


zostavil: jLai


***********
 

Договoр, котрый драматічно змінив історію Русинів: 80 років од страты Підкарпатьской Руси

Історічна догода меджі Чехословакіёв і Совітьскым союзом з року 1945 закінчіла капітолу русиньской притомности в рамках ЧСР і отворила дорогу ку новому, нераз болячому розвою.

В Москві быв 29. юна 1945 заключеный договор меджі ЧСР і СССР о одступлїню Підкарпатьской Руси – Закарпатьской Україны Совітьскому союзу. Договір підписали з боку СССР народный комісарь загранічных діл В. М. Молотов, з боку ЧСР председа влады З. Фірлінґер і штатный секретарь міністерства загранічных діл В. Клементіс. При підписаню договора были притомны Й. В. Сталін, В. Зорін, представитель влады совітьской Україны П. Рудницькый, чехословацькы міністры Л. Свобода, З. Неєдлый, Г. Ріпка, Л. Прохазка. Представителї тзв. Закарпатьской Україны позваны не были, чім Сталін лем потвердив єй маріонетковый характер. Діяло ся подля гeсла, знамого нам з років 1938 і 1968: О нас – без нас. Анексія Підкарпатьской Руси, реалізована кінцём рока 1944, была наконець посвячена діпломатічным, меджінародным документом, котрый є часто призначно означованый як русиньскый Мнїх́oв. Ку договору быв припоєный протокол, котрый Чехам і Словакам жыючім на Закарпатьскій Українї дозволёвав оптовати про Чехословакію, і навспак Русам і Українцям жыючім в Чехах і на Словaкiї уможнёвав приголосити ся ку штатному гражданьству СССР.

АВҐУСТ 1945
Президент Е. Бенеш выдав декрет ч. 60/1945, котрый проголошовав обывателїв  Підкарпатьской Руси за збавленых чехословацького штатного гражданьства. Знова ішло о безпрецедентне рішіня, котре єдным тягом пера збавило штатной приналежности і обчанства стотисячы людей, без того, жебы ся їх дахто звідав на їх досправдивый погляд. Але по розпаліню націоналных страстi, дикiм выселіню Німців і вшестранно плеканїм культї Бенеша і Великого Сталіна ся Русинів скоро нихто в Чехословацькій републіцї не застав. За совітьску підпору у вопросї выгнаня Німців была Підкарпатьска Русь безочливо шмарена тіраньскому режіму діктатора Сталіна. Декрет так выкликав величезне обуріня переважно лем меджі приналежниками 1-го чехословацького армійного корпусу русиньского походжіня. Пізнїшый додаток ку декрету зато дозволёвав воякам і членам їх родин оптовати про чехословацьке державне обчанство.

*******

Іван Поп: Oслободжіня ці окупація?
https://www.rusyn.sk/osvobozeni-nebo-okupace/

*******

This treaty dramatically changed the history of the Rusyns. Eighty years since the loss of Subcarpathian Rus.

The historic 1945 agreement between Czechoslovakia and the Soviet Union ended the Rusyn presence in Czechoslovakia and paved the way for new and often painful developments.

On 29 June 1945, a treaty was signed in Moscow between Czechoslovakia and the USSR regarding the transfer of Subcarpathian Rus – now known as Transcarpathian Ukraine – to the Soviet Union. It was signed by the USSR's People's Commissar for Foreign Affairs, V. M. Molotov, and Czechoslovakia's Prime Minister, Z. Fierlinger, and State Secretary of the Ministry of Foreign Affairs, V. Clementis. Those present at the signing included J. V. Stalin, V. Zorin, P. Rudnický (representative of the Soviet Ukrainian government), and Czechoslovak ministers L. Svoboda, Z. Nejedlý, H. Ripka and L. Procházka. Representatives of Transcarpathian Ukraine were not invited, which confirmed its status as a puppet state in Stalin's eyes. The event was characterised by the familiar motto from 1938 and 1968: About us – without us. The annexation of Subcarpathian Rus, carried out at the end of 1944, was finally endorsed by an international diplomatic document, often referred to as the 'Rusyn Munich'. Attached to the treaty was a protocol allowing Czechs and Slovaks living in Transcarpathian Ukraine to opt for Czechoslovak citizenship, and enabling Russians and Ukrainians living in Czechia and Slovakia to apply for citizenship of the USSR.

August 1945:
President E. Beneš issued Decree No. 60/1945, which stripped the inhabitants of Subcarpathian Rus of their Czechoslovak citizenship. This unprecedented decision deprived hundreds of thousands of people of their nationality and citizenship without consulting them. However, after the outbreak of nationalist fervour, the violent expulsion of Germans and the cult of personality surrounding Beneš and Stalin, almost no one in the Czechoslovak Republic stood up for the Rusyns. In exchange for Soviet support in expelling the Germans, Carpathian Ruthenia was handed over to Stalin's tyrannical regime. The decree caused enormous outrage, particularly among members of the 1st Czechoslovak Army Corps of Rusyn origin. A later amendment to the decree therefore allowed soldiers and their family members to opt for Czechoslovak citizenship.


*******

Ivan Pop: Is it liberation or occupation?
https://www.rusyn.sk/osvobozeni-nebo-okupace/

*******

by DeepL com