Lustre vyrábajú sklárski majstri ručne podľa historických fotografií

Múzejníci ho objavili náhodou.

HANUŠOVCE NAD TOPĽOU, MEDZILABORCE. Lustre v hanušovskom kaštieli vyrobili ručne sklárski majstri pred vyše dvesto rokmi.

Dnes ich kópie opäť ručne vyrábajú sklárski majstri v Medzilaborciach.

Kaštieľ prechádza obnovou, ktorá mu má vrátiť podobu spred osemdesiatich rokov.

Zachoval sa iba jediný fragment
Z reprezentatívnych lustrov v barokovom kaštieli grófskej rodiny Dessewffyovcov sa zachoval len jediný fragment.

Múzejníci ho objavili úplnou náhodou v jednom starom dome v Hanušovciach.

Z kaštieľa ho vzal počas druhej svetovej vojny vtedajší grófsky kováč.

„Lustre do kaštieľa vyrobili koncom 18. storočia. Boli fúkané do tzv. drevenej formy. Zachoval sa jediný fragment z pôvodného krištáľového lustra typu Mária Terézia. Vidieť na ňom bublinky a fragmenty sklenej trosky, dokonca ozdoba nie je vycentrovaná, je orientovaná tak, ako to vtedy umožňovala ručná výroba. Lustre však boli veľmi reprezentatívne,“ hovorí Samuel Bruss, zástupca riaditeľa Krajského múzea v Prešove, pod ktoré hanušovský kaštieľ organizačne patrí.

Vzácny vyše dvestoročný artefakt opatrne drží v bielych rukaviciach.

Radosť z nálezu neskrýva.

„Tešíme sa, lebo každý fragment z pôvodného mobiliáru, ktorý sa vracia do kaštieľa, potvrdzuje vzácnu kuratelu a zberateľský um šľachtickej rodiny a na druhej strane nám slúži ako predloha na vyrobenie verných kópií tak ako v prípade krištáľových lustrov.“

Ako rodové múzeum
Grófska rodina Dessewffyovcov si na výzdobe a zariadení svojho sídla dala záležať.

„Celé horné poschodie bolo zariadené veľmi reprezentatívne. V čase inštalácie vzácnych rodových zbierok už v prvej polovici 18. storočia ho rodina prezentovala ako rodové múzeum. My sa v tomto roku len vraciame k pôvodnej ideológii prezentovať vzácne umelecké remeslo a starožitnosti, ktoré máme zo zbierok urodzených rodín z regiónu. Kaštieľu vraciame podobu spred druhej svetovej vojny,“ vysvetľuje Bruss.

Múzejník Bruss: Chceme dedičné hodnoty
Práve komplexná obnova historickej pamiatky je dôvodom, prečo do nej treba vrátiť kópie lustrov typu Mária Terézia.

O lustroch tohto typu hovoríme preto, lebo ich po prvýkrát vyrobili pre panovníčku v Česku v druhej polovici 18. storočia pre jej reprezentatívne zámky a palác na českom území.

Kaštieľ v Hanušovciach postavili v období jej panovania.

„Našou snahou je vrátiť do interiéru kaštieľa v Hanušovciach umelecké remeslo na všetkých úrovniach. Tak ako v minulosti si grófska rodina Dessewffyovcov objednávala u tých najlepších majstrov v regióne i na území celej monarchie, tak aj my v súčasnosti nechceme lacné importované kusy zo zahraničia, ale dedičné hodnoty,“ zdôrazňuje Bruss, prečo usilovne hľadali majstrov sklárov, ktorí by ručne vyrobili kópie svietidiel.

Všetko sa robí ručne
Našli ich v Medzilaborciach, kde má sklárska výroba vyše 50-ročnú tradíciu.

Šikovní sklárski majstri ručne vyrábajú do interiéru kaštieľa 58 krištáľových svietidiel, z toho 16 nástenných a 42 stropných.

Lustre sa skladajú z vyše štvrť milióna ručne vyrobených krištáľových sklených komponentov, najťažší luster s 37 žiarovkami váži 50 kilogramov.

Od predprípravy až po inštaláciu uplynie pol roka.

Lustrové ovesy majú predpísanú veľkosť a tvar, na zhotovenie „vytlačených“ sklenených ozdôb v tvare slzy museli vyrobiť špeciálne kliešte, aby tvar korešpondoval s historickým originálom.

„Lisujem sklo, ktoré sa potom vybrúsi, vyrobia sa z neho ovesy a umiestnia sa na lustre,“ opisuje svoju prácu dlhoročný sklársky majster Jaroslav Hrišo.

Pri peci je asi 36 stupňov Celzia, v samotnej peci, z ktorej sála horúčava, asi 850.

Vylisované horúce sklo najprv položí do piesku, potom ho chladí v chladiacej peci pri teplote asi 500 stupňov.

Úlohou Stanislava Capcaru je ohýbať železo na konštrukciu lustra. Ten najprv rozkreslili v mierke jedna k jednej.

„Formy zodpovedajú predpísanými tvarom jednotlivých častí,“ hovorí Capcara.

Tie potom ručne obložia sklenými komponentmi.

Schválili ich pamiatkari
Krištáľové lustre boli súčasťou interiéru kaštieľa ešte začiatkom 20. storočia.

Svedčia o tom zachované historické fotografie Kornela Divalda z Prešova z roku 1906.

„Lustre navrhol generálny projektant stavby na základe interiérového umelecko-historického výskumu a potvrdil ich pamiatkový úrad. Zhodli sa na tom, že v interiéri majú byť krištáľové lustre typu Mária Terézia z neskorého baroka. Umocnia dobovú atmosféru, ktorú z objektu stále cítiť,“ potvrdzuje Bruss.

Pôvodnými svietidlami sa na Slovensku môže pýšiť len málo bývalých panských sídiel, napríklad kaštieľ v Betliari či Grasalkovičov palác v Bratislave.

Umývajú ich v mydlovej vode
Aj keď vo výrobe každé svietidlo zložia a dôsledne skontrolujú, z Medzilaboriec do hanušovského kaštieľa lustre prevezú rozobraté, starostlivo zabalené a uskladnené v škatuliach.

Do finálnej podoby ich zložia priamo na mieste.

Zaujímavé je aj to, ako ich budú neskôr na objednávku čistiť.

„Nerobí to pani upratovačka s mokrou handrou. Raz za sedem až desať rokov sa lustre celé rozoberú, prevezú sa do dielne, umyjú sa v mydlovej vode. Všetky sklené komponenty sa utrú bavlnenými obrúskami a opäť sa zložia priamo na mieste,“ vysvetľuje Bruss.

Obohatili sa aj miestni
Hanušovský kaštieľ postavili pred vyše 280 rokmi.

Veľkú časť mobiliáru vyviezla samotná grófska rodina pred druhou svetovou vojnou.

Kaštieľ skonfiškovala vtedajšia štátna moc v období Slovenského štátu v roku 1941.

Zamestnanci i obyvatelia mestečka a regiónu si množstvo predmetov jednoducho odniesli po konfiškácii i počas SNP v roku 1944.

„Stáva sa, že do kaštieľa nám ľudia prinesú porcelán alebo časti nábytku. Niektorí sa priznajú nahlas a ospravedlnia tak činy svojich predkov, niektorí tvrdia, že im to grófska rodina podarovala ako odmenu za nejakú službu,“ hovorí zástupca riaditeľa.

Časť pôvodného vzácneho mobiliáru sa nachádza v rôznych múzeách Európy, veľká časť portrétnej galérie rodiny je vo Východoslovenskom múzeu a v súkromných zbierkach potomkov rodiny.

„Podarilo sa nám získať viac než 2000 predmetov, napríklad vzácne historické fotografie, olejomaľby, úžitkový porcelán, striebro, predmety dennej potreby,“ spresňuje Bruss.

Obnova v troch etapách
Prvá etapa rekonštrukcie kaštieľa potrvá do konca júna.

V rámci nej vymenili všetky rozvody, nainštalovali novú plynovú kotolňu, obnovili hygienické zariadenia.

„Na druhú etapu potrebujeme ešte milión eur na reštaurovanie povrchov vzácnych malieb, na prinavrátenie pôvodných podláh, na nové dverné výplne. V tretej, záverečnej fáze nainštalujeme mobiliár, zreštaurované zbierky a svietidlá,“ uzatvára Samuel Bruss.

Všetko by malo byť hotové do piatich rokov.

Jana Otriová
redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23180535/lustre-vyrabaju-rucne-podla-historickych-fotografii-z-povodnych-ostal-jediny-fragment.html

foto: Ilustračné
autorka: Korzár/Jana Otriová