Napätie medzi cirkvou a štátom 

O konflikte v ukrajinskom pravosláví

Vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa spolieha na svoju rolu obete

Zintenzívnenie náboženského konfliktu by sa mohlo pre Ukrajinu ukázať ako kontraproduktívne a mohlo by hrať do karát Moskve.

V kyjevsko-pečerskej lavre usadená mníšska komunita, ktorá je súčasťou Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, bola 10. marca 2023 informovaná, že terajšia zmluva o užívaní lavry sa vypovedá z dôvodu protiprávneho konania.

Komunite bola vytknutá nezákonná stavebná činnosť a reštaurovanie. Vedeniu spomenutej cirkvi i kláštora bola stanovená lehota do 29. marca na opustenie kláštora vo vlastníctve štátu.

Toto nariadenie, ktoré v súčasnosti vyvoláva veľkú diskusiu, súvisí so zmenou kurzu v náboženskej politike ukrajinského štátneho vedenia, ku ktorej došlo koncom roka 2022.

Vláda prezidenta Volodymyra Zelenského sa zväčša držala mimo dlhodobých vnútorných pravoslávnych konfliktov, a to aj po začiatku februárovej invázie. Toto sa však od októbra zmenilo. 

O čo ide
Vzhľadom na obvinenia z kolaborácie boli vykonané razie v zariadeniach Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, na niektorých jej predstaviteľov boli uvalené sankcie a hlavné chrámy jaskynného kláštora už neboli počas veľkých sviatkov dané k dispozícii Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ale konkurenčnej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Pravoslávna cirkev Ukrajiny vznikla na prelome rokov 2018/2019 z procesu zjednotenia dovtedy neuznaných pravoslávnych jurisdikcií (ako aj dvoch biskupov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi) a bola uznaná Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom za autokefálnu (t. j. jurisdikčne úplne nezávislú).

Toto rozhodnutie spôsobilo, že Moskovský patriarchát prerušil cirkevné spoločenstvo s Konštantínopolom a to odvtedy znemožňuje spoločný postup všetkých pravoslávnych.

Po rozsiahlej ruskej invázii sa na obranu svojej krajiny postavili všetky cirkvi a náboženské spoločenstvá na Ukrajine: vlastenecky orientovaná Pravoslávna cirkev Ukrajiny aj Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá patrí k Moskovskému patriarchátu a má rôzne krídla vrátane proruského.

Tvárou v tvár rastúcemu tlaku – aj zo strany vlastného duchovenstva – Ukrajinská pravoslávna cirkev na cirkevnom zhromaždení (sobore) 27. mája 2022 vyhlásila de facto odčlenenie od Ruskej pravoslávnej cirkvi. Zo svojich stanov vymazala všetky odkazy na Moskovský patriarchát – okrem jedného, ktorý naďalej vyvoláva otázky.

V každom prípade Ukrajinská pravoslávna cirkev je tak v Moskovskom patriarcháte, ako aj vo svetovom pravosláví považovaná za súčasť Moskovského patriarchátu.

Nedostatok ochoty k dialógu zo strany cirkevného vedenia
K uvedeným opatreniam prispela skutočnosť, že cirkevné vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi reagovalo na obvinenia z kolaborácie zo strany štátu nečinnosťou, ako aj uzavretosťou a neochotou viesť dialóg. Svoju rolu zohral aj nedostatok vôle cirkevného vedenia vyrovnať sa so svojou problematickou úlohou v posledných desaťročiach.

Razie síce odhalili len jednotlivé prípady kolaborácie, napriek tomu ukrajinská verejnosť dlhodobo považuje túto cirkev za „mäkkú silu“ Moskovského patriarchátu. Vojna s Ruskom posilnila spoločenskú mienku, že štruktúry tohto patriarchátu by už nemali mať na Ukrajine žiadne miesto.

Pre cirkevné vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je preto veľmi nepríjemné, že podľa štátom objednaného odborného posudku má byť naďalej považovaná za súčasť Moskovského patriarchátu.

V decembri 2022 ukrajinský ústavný súd vyhlásil za ústavnú novelu zákona o náboženstve z roku 1991, podľa ktorej náboženské organizácie, ktoré majú svoje centrum v agresorskom štáte (t. j. v Rusku), musia vo svojom názve výslovne uvádzať príslušnosť k tomuto centru.

Vzhľadom na medzinárodné štandardy pre náboženskú slobodu sa tu vynárajú obavy, ako aj pri viacerých návrhoch zákonov, ktoré sú fakticky namierené proti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Šance na presadenie sa pripúšťajú vládnemu návrhu zákona, ktorý by prostredníctvom viacstupňovej procedúry zakázal činnosť štruktúr Moskovského patriarchátu.

Síce na Ukrajine cirkvi ako celok – na rozdiel od svojich farností a centier – nie sú právnickými osobami, takže úplný zákaz cirkvi by sa sotva dal presadiť. Zákazy by sa však mohli týkať vedúcich štruktúr a farností.

Takéto zásahy sú veľmi citlivé, najmä vo vojnovej situácii. Odhliadnuc od problému politického zasahovania do cirkevnej sféry by sa zintenzívnenie náboženského konfliktu mohlo pre Ukrajinu v súčasnosti ukázať ako kontraproduktívne a mohlo by hrať do karát Moskve.

Kremeľ a Moskovský patriarchát už teraz inštrumentalizujú túto otázku pred medzinárodnými organizáciami. A vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi svojou blokádnou taktikou výrazne prispelo ku konfrontácii a posilnilo sily, ktoré tvrdia, že odpojenie „chápadiel Ruska“ je viac než potrebné na konsolidáciu spoločnosti.

Aj v súvislosti s Kyjevsko-pečerskou lavrou sa vynára otázka, prečo cirkevné vedenie nie je schopné vymeniť podozrivé osoby a čeliť obvineniam z nezákonného konania. Je dôležité, aby budúce predpisy o náboženských právach boli v súlade s normami v oblasti ľudských práv.

Na druhej strane sa mi zdá prehnané – celkom inak ako v prípade situácie na Ruskom okupovaných územiach –, keď niektorí lokalizujú súčasné ohrozenie náboženskej slobody na Ukrajine, najmä vzhľadom na ohrozenie národnej bezpečnosti v čase vojny. Avšak nemožno len tak odmietnuť nebezpečenstvo, že politické sily prispievajú k upevňovaniu konfliktných konštelácií príliš všeobecnými opatreniami.

Problematické je aj to, keď opatrenia proti predstaviteľom cirkvi postihujú veriacich, ktorí sú z väčšej časti lojálnymi občanmi štátu.

Nebezpečenstvo eskalácie konfliktu
Doposiaľ neúspešné boli pokusy duchovných Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi pohnúť svojich hierarchov, aby sa jednoznačne dištancovali od Moskovského patriarchátu a začali dialóg s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny.

Zdá sa, že vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa usiluje o pozíciu blízku štátu a podobne ako jeho konkurent zastupuje exkluzivistický model.

Situáciu ďalej komplikuje skutočnosť, že sviatosti Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny nie sú oficiálne uznávané Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou a v súčasnosti neexistujú žiadne všepravoslávne mechanizmy riešenia.

Hoci bola vytvorená dialogická skupina duchovných z oboch cirkví, ktorá sa stretla vo februári za prítomnosti Viktora Jelenského, vedúceho Štátneho odboru kultu, na úrovni cirkevných predstaviteľov je konflikt na mŕtvom bode.

Vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa spolieha na svoju úlohu obete a existuje nebezpečenstvo, že konflikt sa rozšíri.

Štát stojí pred úlohou udržať rovnováhu medzi rôznymi záujmami a vyhnúť sa politickej inštrumentalizácii konfliktu. Hoci zjednotenie oboch cirkví je v dohľadnej budúcnosti nereálne, dialóg medzi nimi sa z dlhodobého hľadiska javí ako nevyhnutný vzhľadom na zbližovanie spoločnosti na Ukrajine, ale aj vzhľadom na dôveryhodnosť cirkví.

Aj po uplynutí lehoty na vysťahovanie 29. marca problémy okolo jaskynného kláštora pokračujú. Zatiaľ čo metropolita Onufrij (Berezovskij), hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, medzitým opustil jaskynný kláštor, predstavený kláštora metropolita Pavlo (Lebid) to odmieta. V kláštore zatiaľ zostala aj mníšska komunita.

Došlo aj k demonštráciám. Štátne orgány reagujú opatrne, ale medzičasom uvalili domáce väzenie na metropolitu Pavla, zatiaľ čo Ukrajinská pravoslávna cirkev dúfa, že nariadené vysťahovanie odvráti súdnou cestou.

Jeden jeromonach medzitým prestúpil do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny a Duchovná akadémia, ktorá sa nachádza v areáli kláštora, čelí problému svojho blížiaceho sa presťahovania.

Z viacerých strán zaznievajú obavy, že vzhľadom na vyostrenie konfrontácie sa dialóg medzi oboma cirkvami opäť vzďaľuje. Zostáva len dúfať, že sociálna súdržnosť nebude ohrozená.

Pôvodne publikované na noek.info. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/129123/vedenie-ukrajinskej-pravoslavnej-cirkvi-sa-spolieha-na-svoju-rolu-obete

foto: