Náš jubilant Jozef Rodák 

Historik, dlhoročný riaditeľ Vojenského múzea vo Svidníku

Jozef Rodák (PaedDr.) sa narodil 13. júna 1943 v Krajnej Poľane, okres Svidník. V roku 1947 sa jeho rodičia presťahovali do obce Dobroslava, kde prežil detstvo a mladé roky. Je absolventom Pedagogickej fakulty v Prešove, odbor slovenčina-dejepis.

Ako čerstvý absolvent vysokej školy nastúpil  1. augusta 1966 do novozriadeného Dukelského múzea vo Svidníku, kde pracoval až do 31. decembra 2008. Začínal ako lektor na Dukle, potom sa stal vedúcim historicko-dokumentačného oddelenia a zástupcom riaditeľa. Neskôr zastával pozíciu riaditeľa múzea a následne sa stal vedúcim múzejného oddelenia Vojenského historického múzea VHÚ vo Svidníku.

Jozef Rodák bol pri budovaní Dukelského múzea od samého začiatku, od položenia základného kameňa 6. októbra 1966. Spolu s kolegom Ivanom Mindošom, dlhoročným riaditeľom múzea, sa pustili do tvorivej práce. Začali zbierať exponáty a z duklianského bojiska a od priamych účastníkov duklianskych bojov. Získavali tiež cenné zbierky od bojovníkov zo zahraničia. Osobitne dobre sa mu spolupracovalo s priamymi účastníkmi Karpatsko-duklianskej operácie - volynskými Čechmi žijúcimi v západných Čechách v okolí Žatca a Loun. Strávil medzi nimi niekoľko týždňov a svojím badateľským výskumom získal množstvo originálnych dokumentov, ktoré neskôr slúžili ako základ múzejných fondov.

Ako zostavovateľ, prispel k publikácii množstva písomných spomienok v prvom zborníku Dukla večne živá, ktorý vyšiel v roku 1969. Spolu s PhDr. Ivanom Mindošom zostavil a vydal ďalších 10 čísel tohto zborníka, v ktorých publikovali odborné štúdie z výskumov týkajúcich sa duklianskych bojov.

Jozef Rodák tiež založil fotoarchív v múzeu, ktorý obsahuje viac ako 10 tisíc fotografií. Tieto fotografie boli získané z Vojenského historického ústavu v Prahe od Márie Pánkovej zo Žatca, ktorej manžel bol fotografom v československom armádnom zbore. Okrem toho, boli do fotoarchívu pridávané fotografie od bojovníkov Dukly, nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

Aktívne sa tiež  podieľal na budovaní existujúcich fondov múzea, vrátane fondu uniforiem, zbraní, písomností a ďalších. V týchto fondoch sa nachádzajú ojedinelé originálne zbierky príslušníkov 1. československého armádneho zboru, sovietskych veteránov a mnoho ďalších veľmi cenných zbierkových materiálov. Jeho príspevok k zachovaniu histórie a pamiatok vojenského diania je neoceniteľný.

Svoje prvé skúsenosti v oblasti vojenskej histórie a múzejníctva získal počas stáží na Vojenskom historickom ústave v Prahe. V tomto prestížnom ústave pracovali významní vojenskí historici a múzejníci európskeho významu, ako napríklad plukovník Šáda, podplukovník M. Broft, plukovník T. Hochsteiger, L. Dolínek, Z. Svoboda, V. Karlický a ďalší. Z týchto skúsených odborníkov Jozef Rodák získal veľké množstvo vedeckých poznatkov, ktoré následne využíval vo svojej práci v oblasti múzejníctva a vojenskej histórie.

V roku 1970 bol vyslaný na zahraničnú študijnú cestu do Minska, kde sa venoval výskumu a sledovaniu stôp slovenských partizánov v Bielorusku. Táto cesta mu umožnila získať ďalšie poznatky a hlbšie porozumieť histórii slovenského odboja a jeho účasti v bojoch počas druhej svetovej vojny.

Tieto skúsenosti a vedomosti získané počas stáží a študijných ciest mu poslúžili ako solídny základ pre jeho ďalšiu prácu ako historika a múzejníka, a pomohli mu pri budovaní múzea a sprístupňovaní histórie vojenských udalostí širokej verejnosti.

Od roku 1969 bol aktívnym účastníkom prehliadok duklianského bojiska na poľskej i slovenskej strane.  Počas týchto prehliadok sprevádzal vojenské výpravy, kde boli prítomní významní velitelia 1. československého armádneho zboru, ktorí sa zúčastnili duklianských bojov. Medzi týmito osobnosťami boli generál B. Lomský, generál A. Ressel, generál O. Kvapil, generál J. Slabý a ďalší. Počas stretnutí s týmito vojenskými veliteľmi získal ďalšie cennéh informácie, ktoré následne využil vo svojej odbornej práci. Osobne sa stretol s bojovníkmi ako A. Steiner - hrdinský bojovník o krvavú kótu 534, V. Tyrek - člen československej hliadky, ktorá prvá prekročila hranice na Duklianskom priesmyku 6. októbra 1944, R. Belavý - ktorý osadil československý štátny znak na Dukle 6. októbra 1944 a ďalšími významnými bojovníkmi. Získané poznatky publikoval prostredníctvom tlače, čím prispel k rozširovaniu informácií o duklianských bojoch.

Počas svojej výskumnej činnosti v Prahe v 60. a 70. rokoch  navštívil významných veliteľov československého armádneho zboru,  generála K. Klapátka, veliteľa 3. československej brigády v KDO a generála L. Svobodu, veliteľa I. československého armádneho zboru. Tiež sa stretol s najbližšími príbuznými generála R. Tesaříka, generála V. Janka, generála B. Lomskeho, generála F. Procházku, od ktorých získal veľa osobných pamiatok, ktoré sú dnes súčasťou fondov múzea.

V roku 1986 bol Jozef Rodák v Prahe na Ministerstve obrany, kde prevzal uniformu maršala ZSSR K. S. Moskalenka. Tento akt naznačuje jeho uznanie a rešpekt voči významným vojenským osobnostiam a historickým artefaktom.

Od roku 1967 zúčastňoval výskumu hrobov padlých príslušníkov československého armádneho zboru, ktorí boli pochovaní na poľskom území. Túto úlohu dostal preto, že veľký počet pozostalých sa obracal na Vojenský historický ústav v Prahe so žiadosťami o informácie o miestach pochovania svojich príbuzných v Poľsku. Tento výskum mu poskytol mnoho emocionálnych zážitkov. Považoval túto prácu za svoju česť z hľadiska histórie a humanitárnej pomoci. Okrem výskumných a odborných aktivít sa tiež podieľal na dokončovaní prírodného duklianského bojiska. Medzi tieto aktivity patrili napríklad rekonštrukcia Údolia smrti - miesta, kde tanková rota útočila (1969), obnova vyhliadkovej veže na Dukle (1974), rozširovanie areálu ťažkej bojovej techniky pri múzeu (od roku 1969) a v roku 1974 prevzatie "Kaťuše" v Tíništi nad Orlicou, ktorá je dodnes jednou z hlavných exponátov múzea. V roku 2003-2004 zabezpečil obnovu bunkrov štábu 3. československej brigády vo Veľkom Komárniku na základe osobných kontaktov a dohovoru s veliteľom ženijného práporu v Michalovciach. Od roku 1969 sa pravidelne podieľal na prípravách osláv Karpatsko-duklianskej operácie a organizovaní vedeckých konferencií historikov zameraných na vojnové operácie na  Dukle. Na týchto konferenciách sa stretávali domáci aj zahraniční účastníci. Tu aktívne vystupoval a prezentoval svoje poznatky o duklianskych bojoch a činnosti múzea.

Jozef Rodák bol poverený  Krajskou múzejnou radou v Košiciach na spoločný výskumný projekt s názvom "Osobnosti východného Slovenska". V rokoch 1985 až 1989 sa venoval výskumu a dokumentácii medzi príslušníkmi československého armádneho zboru, partizánmi a dobrovoľníkmi Červenej armády na východnom Slovensku.

Okrem toho spolupracoval s Múzeom SNP v Banskej Bystrici na výskume fašistických represálií na Slovensku, konkrétne na východnom Slovensku. V roku 1980 sa zapojil do tohto spoločného výskumu. Okrem svojej práce v múzeu sa zaujímal aj o svoj odborný a osobný rozvoj. Výmenou skúseností s inými múzejníkmi na Slovensku, v Česku, Poľsku a Zakarpatskej Ukrajine si rozširoval svoje múzejnícke poznatky.

Po roku 1989, keď na Dukle na istú dobu prestali byť organizované spomienkové oslavy, aktívne sa zasadzoval o obnovenie týchto slávnosti. V roku 1995 cestoval spolu s generálom Jánom Husákom, predsedom ÚV SZPB, do Nowosielec a Dukly v Poľskej republike, aby jednal s miestnymi zástupcami o možnosti usporiadania pietnych aktov na poľskej strane. Táto iniciatíva bola úspešná a od roku 1996 sa konajú nepretržite spomienkové oslavy Karpatsko-duklianskej operácie aj na poľskej strane, čo má veľký spoločenský a medzinárodný význam.

Aktívne zúčastňoval na sprevádzaní významných osobností z domova i zo zahraničia po prírodnom duklianskom bojisku. Medzi nimi boli generáli J. Buršík, J. Satorie, J. Šmoldás, J. Pivoluska, hrdina ZSSR V. Kvitinskij, dcéra kpt. F. Vránu z Anglicka, kozmonauti L. Remek, J. Romanenko, veľvyslanci z Anglicka, Indie, Ruska, Izraela, Česka a ďalší. Okrem toho ho sprevádzali aj vojenské delegácie z domova aj zo zahraničia, veteráni druhej svetovej vojny a iní zahraniční hostia. Jeho odborno-múzejnícka práca sa zameriavala na propagáciu dejín národného oslobodzovacieho boja z druhej svetovej vojny a vyhľadával nové formy propagácie, aby ich oživil.

V roku 2001 spolupracoval s Klubom vojenskej histórie v Bratislave pri organizovaní ukážky bojov o výšinu Obšár v Nižnom Komárniku. Podobné ukážky sa konali aj v rokoch 2002 a 2004 na Obšári, a v rokoch 2006 a 2008 sa podieľal na podobnej ukážke bojov v Údolí smrti.

PaedDr. Jozef Rodák má bohatú publikačnú odbornú činnosť (Zločinné vyčíňanie fašistických okupantov na východnom Slovensku, Partizánske hnutie na východnom Slovensku, Osvetoví dôstojníci v ČSAZ, Bojová činnosť dvoch východoslovenských divízií po ich rozpade, Pozabudnutí hrdinovia - vojnové a povojnové príbehy, Vojnová munulosť zaviata časom a významnú prácu ako odborný poradca. Bol členom niekoľkých odborných komisií historikov a podieľal sa na organizovaní a príprave mnohých výstav a expozícií. Za svoju prácu získal desiatky domácich aj zahraničných vyznamenaní.

/krátené/

zdroj:
http://archiv.svidnik.sk/obcan/uspesni-jednotlivci/paeddr-jozef-rodak/