Neuveriteľný príbeh matky kráľa pop-artu

Неймовірна історія матері короля поп-арту Енді Воргола
https://www.rusyn.sk/nejmovirna-istorija-materi-korola-pop-artu-endi-varhola/

The incredible story of the mother of Andy Warhol, the King of Pop Art
https://www.rusyn.sk/the-incredible-story-of-the-mother-of-andy-warhol-the-king-of-pop-art/

Ako sa Uľa z malej dedinky dostala do Ameriky. Andy Warhol má ikonické písmo od nej.

Známa šperkárka a dizajnérka PETRA TOTH sa vydala po stopách matky kráľa pop-artu Andyho Warhola z Mikovej v Stropkovskom okrese až do Pittsburghu.

Andyho rodičia, Júlia a Andrej, pochádzali práve odtiaľ a emigrovali do USA.

Najprv Andrej v roku 1912 a v roku 1921 aj Júlia Varcholová, rodená Zavacká, neskôr Warhola.

Podľa zápiskov Petry Toth sme spracovali najdôležitejšie okamihy života rodiny Warholovcov.

Sladkosti
Andrij - Andrej Varchola sa narodil v roku 1886 v Mikovej. V roku 1892 prišla na svet Uľa, po slovensky Júlia, Zavacká. Pochádzala z pätnástich súrodencov.

Miková mala vtedy necelých 500 obyvateľov, delila sa na hornú a dolnú. Ľudia, ako bolo nielen u Rusínov zvykom, žili pre zem a venovali sa poľnohospodárstvu.

Muži si privyrábali sezónnymi prácami na dolniakoch, ale aj v iných úrodnejších častiach krajiny. Časom však bolo čoraz ťažšie nájsť si prácu.

Varcholovci aj Zavackí patrili k zámožnejším rodinám, bývali v hornej Mikovej.

Júlia v jednom z rozhovorov priznala, že so sobášom súhlasila až po tom, keď jej Andrej pri dvorení priniesol sladkosť.

Andrej už skúsenosti s prácou v Amerike mal.

Svadba
Mladý pár sa zosobášil v roku 1909.

„Svadba bola nádherná, nádherná. Bola som oblečená v bielom. Mala som závoj. Bola som nádherná. Môj manžel mal biely kabát. Vtipné, vtipné. Mal čiapku s veľa stužkami. Tri rady stužiek. Deň a pol s mojou mamou a deň a pol s jeho mamou. Veľká krásna oslava. Jedenie, pitie, sudy whisky. Úžasné jedlo, ryža s maslovým cukrom, chlieb, dobrý chlieb, domáce sušienky. Nádherné!“ týmito slovami si na ňu zaspomínala 74-ročná Júlia Warhola v magazíne Esquire v roku 1966.

Smrť, vojna
Prvorodená dcéra Varcholovcov sa narodila až tri roky po svadbe. Dieťa však po šiestich týždňoch zomrelo na prechladnutie. Andrej bol v tom čase už opäť v Amerike. Júlia zostala v dome svokrovcov a ako každá nevesta vykonávala tie najťažšie domáce práce.

Nová doba v predvečer vojny priniesla nové a prísne tresty nielen za dezertovanie, ale aj za napomáhanie k dezercii. Andrejovi sa spolu s bratom podarilo ujsť do Poľska a potom za oceán.

Júlia, starajúca sa o svokrovcov a mladších súrodencov, pocítila krutosť vojny na vlastnej koži. Musela sa skrývať v lese, ich dom vyhorel, jej matka zomrela v posledný rok vojny. Andrej sa snažil posielať Júlii peniaze v obálke, ale vždy sa po ceste stratili, bankám neveril. Kým nebola vojna, peniaze sa posielali po krajanoch, ktorí sa vracali domov.

„Môj manžel je v Amerike. Ja pracujem ako kôň. Jeho rodičia, starí ľudia, žijem s nimi. Nosila som vrece zemiakov na chrbte. Len som pracovala a pracovala. Bola som veľmi silná žena,“ spomínala Júlia v rozhovore.

Za prácou
Je pravdepodobné, že Andrej Ameriku mohol navštíviť aj niekoľkokrát. Keď prvýkrát vycestoval do Ameriky, mohol mať asi 17 rokov a zamestnal sa ako baník v uhoľnej bani v Pensylvánii.

Už desaťročia pred prvou svetovou vojnou sa do Ameriky presťahovala takmer tretina obyvateľov Mikovej. Vysťahovalectvo bolo jedinou možnosťou z bezvýchodiskovej situácie ťažkého života jej obyvateľov. Z každého domu v Mikovej odišiel zarábať do Ameriky aspoň jeden člen rodiny.

Za tri desaťročia prišlo Slovensko vysťahovaním asi o pol milióna obyvateľov. V rokoch 1890-1914 sa za more vysťahovalo asi 225 000 karpatských Rusínov a usadili sa, presne ako Andrej, väčšinou v priemyselných oblastiach Ameriky.

Umelecké vlohy
O Mikovčanoch sa tradovalo, že sú veľmi zruční a vynaliezaví. Okrem technických zručností sa hovorilo o nesmiernej inteligencii v rode Varcholovcov a o umeleckom a hudobnom nadaní v rodine Zavackých.

Júlia bola za mlada nadaná speváčka, „kantorila“ v kostole. Keď začiatkom 20. storočia rekonštruovali chrám v Mikovej, Júlia sa zamestnala ako pomocníčka a trpezlivo majstrom maliarom miešala farby a pomáhala. Možno tam niekde sa zrodila v Júlii láska k výtvarnému umeniu, ktorú neskôr so všetkou trpezlivosťou vštepovala všetkým trom synom a predovšetkým tomu najnadanejšiemu a najmladšiemu, Andymu.

Zlato na zemi
Aby mali na cestu do Ameriky, mnohí Mikovčania predávali role úžerníkom a požičiavali si od príbuzných. Spočiatku si nikto ani len nepomyslel, že by v Amerike zostal natrvalo. Ameriku brali rovnako ako sezónnu prácu na dolniakoch. V Amerike sa rýchlo zaučili, pracovali tvrdo a len čo našetrili potrebnú sumu peňazí, vracali sa domov za rodinou. Za zarobené peniaze kúpili kúsok poľa alebo postavili novú dreveničku.

Z Ameriky prinášali aj nové poznatky a inovácie.

Je pravdepodobné, že voľbu, ktorý syn pôjde do Ameriky, vykonali samotní rodičia. Prví emigranti z nášho územia boli prevažne analfabeti, to znamená, že o Amerike, zemi zasľúbenej, sa nemohli dočítať z brožúr alebo novín. Dôležitú rolu zohrali listy od iných vysťahovalcov, ktorí kvetnato opisovali život za veľkou mlákou. Tieto listy čítaval dedinčanom učiteľ alebo farár, zbehla sa pri tom aj polovica dediny. Bolo takmer na dennom poriadku stretnúť agentov v malých dedinkách, ktorí lanárili mladých mužov na cestu do Ameriky. Rozprávali historky o bohatom svetadiele, kde zlato leží na zemi. Stačí sa len zohnúť a zdvihnúť ho.

Koncom 19. storočia chlapi za jednu šichtu v Amerike, napríklad v uhoľnej bani, dostávali jeden dolár. Lístok v najlacnejšej triede v parníku do Ameriky stál 34 dolárov.

Víza
Už sa začína jeseň, keď 12. októbra 1920 sedela ťažko skúšaná 28-ročná Júlia Varcholová v sviatočnom mikovskom kroji, s vizitkou, blúzkou, s jemnou krížikovou výšivkou, čepcom a šatkou vydatej ženy na americkom konzuláte v Prahe. Jeho pobočka bola v hlavnom meste nového štátu s názvom Československo.

Dúfala, že sa jej podarí po dlhých rokoch stretnúť sa s manželom. Získala pas s fotografiou, lepšie povedané s vízami na cestu do Ameriky platnými presne jeden rok. Mala rok na to, aby sa jej podarilo kúpiť si lístok na loď a odcestovať.

Inštrukcie
Čas Júliu neúprosne tlačil. Čakala na list od Andreja s inštrukciami a peniazmi na cestu. Pokúsil sa poslať jej peniaze niekoľkokrát, vždy sa však po ceste stratili.

Na jar Júlia začala konať. Andrej jej poslal list s poslednou inštrukciou. Asi v ňom stálo, v ktorom poľskom meste, v ktorej kancelárii, predávajúcej lodné lístky, ju čaká palubný lístok spoločnosti White Star Line na parník Celtic do Ameriky. Mesto mohlo byť napríklad Katovice alebo Osvienčim. V oboch sídlili kancelárie lodných spoločností.

Požičala si peniaze na cestu od mikovského farára a sľúbila mu, že prvorodeného syna pomenuje po ňom - Konštantín, čo nedodržala. Peniaze však farárovi poslala hneď, ako dorazila do Ameriky.

V Poľsku
Začiatkom júna 1921 si Júlia zbalila to najnutnejšie a dala posledné zbohom rodnej obci. Na voze sa odviezla na 15 kilometrov vzdialenú stanicu do Medzilaboriec.

Odtiaľ cez Lupkovský tunel prestúpila na vlak smerom na Krakov a potom na Katovice alebo Osvienčim. Tam bola kancelária, kde si mala vyzdvihnúť palubný lístok na parník do Ameriky. Júlia cestovala s ďalšou Mikovčankou, pani Prekstovou. Dve odvážne Mikovčanky prišli plné nadšenia do kancelárie v Poľsku, pani Prekstovú však čakalo trpké sklamanie. Lístok zakúpený nemala.

Dvadsaťdeväťročná Júlia sa na náročnú cestu vydala sama s vízami, palubným lístkom a trochou peňazí.

Cesta loďou
Júlia cestovala vlakom do Gdaňska. Odtiaľ plávala pravidelná linka belgickej spoločnosti Red Star Line prepravujúca cestujúcich z nášho a poľského územia do Antverp alebo Ostendenu. V jednom z týchto belgických miest Júlia prestúpila na ďalšiu kyvadlovku, na poštový parník Belgium Mail, s ktorým sa dostala do anglického Doveru.

Tam vďaka digitalizácii existuje dôkaz o tom, kadiaľ Júlia cestovala: 11. júna 1921 pricestovala belgickou loďou.

Na palube lode Celtic s ňou deväť dní do Ameriky cestovalo pomerne veľké množstvo Čechoslovákov. Socha slobody bolo to prvé, čo noví obyvatelia Ameriky videli. Na americký kontinent Júlia vstúpila 20. júna 1921 a už nikdy sa fyzicky do rodného kraja nevrátila, aj keď kontakty s Mikovou po celý život nepretrhla.

Prešla
Väčšina emigrantov cestovala do Ameriky treťou triedou. Bol to priestor pod palubou, často pod hladinou mora. Charakterizovala ho preľudnenosť, špina a dusno.

Medzi rokmi 1815-1930 odišlo z Európy 60 miliónov ľudí, z toho 32 miliónov do USA.

Zo Slovenska v tejto vlne emigrovalo viac ako 600 000 ľudí.

Administratívne procesy na Ellis Island, kde prisťahovalcov sústreďovali po vystúpení z lode, boli často kruté a neľudské. Proces bol zdĺhavý a ponižujúci. Pri náznaku čo i len drobného ochorenia a nevoľnosti sa dvere do Ameriky zatvorili a unavených, vysilených a vyčerpaných imigrantov posielali na náklady lodnej spoločnosti späť do Európy.

O osude každého človeka rozhodoval len jeden úradník, ktorý púšťal iba zdravých a silných.

Jeden z nich zmenil Uľu Varchola na Juliu Warhola.

Konečne spolu
V New Yorku sa Júlia dlho nezdržala. Do 600 kilometrov vzdialeného priemyselného Pittsburghu v Pennsylvánii, kde pracoval jej manžel, cestovala osem hodín. Keď vystúpila z vlaku, zavalil ju kúdol štipľavého smogu.

Andy Warhol svoje rodné mesto nazýval „najhoršie miesto na svete. Keď ste vyšli von v bielom tričku, zmenilo sa na tmavosivé“. Počas svojho 36-ročného umeleckého pôsobenia v New Yorku rodisko ani raz nenavštívil.

V Júliiných 29-tich rokoch a Andrejových 35-tich dostali manželia druhú šancu na spoločný život.

Spoločný domov
Andyho otec Andrej sa stal hrdým oficiálnym Američanom pár mesiacov pred tým, ako sa Andy narodil. Z Andrija Varcholu je Andrew Warhola.

Pracoval v železiarňach Jones & Laughlin Steel Corp. Spočiatku nedokázal zabezpečiť bývanie vo štvrti, kde sa hovorí „po našomu“, nazývanej „Ruska dolina“ (Rusyn valley). Bývali v nej Slovania, ktorí sami seba nazývali Ruthenians alebo Rusyns či Rusnak.

Prvý byt Warholovcov bol na Orr Street. Mal dve izby a bol na druhom podlaží dreveného domčeka radovej zástavby. Voda tiekla len studená a záchod bol vonku. V takomto byte Júlia priviedla na svet Paula, Johna a Andyho. Posledný Andy, z ktorého sa stane jeden z najslávnejších umelcov sveta, sa narodil, keď mala 36 rokov.

Teraz je dom neobývaný, zanedbaný a schátraný.

Téma koreňov
Počas dvoch rokov od narodenia Andyho sa Warholovci sťahovali dvakrát na tej istej ulici. Traja chlapci spávali spolu v jednej posteli. Ako povedal brat John, nikdy nepociťovali, že sú chudobní, všetci naokolo bývali úplne rovnako.

V dome, do ktorého sa presťahovali, žili ešte s jednou rodinou a platili 18 dolárov mesačne, čo bola približne štvrtina mesačného príjmu rodiny.

Andy Warhol sa pri rozhovoroch úporne vyhýbal téme svojich koreňov. Keď sa v roku 1949 prišiel uchádzať o prácu v magazíne, editor ho požiadal o životopis.

„Môj život nevyplní ani veľkosť malej pohľadnice,“ povedal.

Často klamal aj o dátume svojho narodenia. Raz sa narodil v roku 1929, potom v roku 1930 a niekedy aj roku 1933. O dátume narodenia klamal aj svojmu doktorovi.

Ona je zaujímavá
Júlia varievala polievku z vody, zvyškov kečupu a korenia. Keď si mohli dovoliť dom aj so záhradkou, pestovala paradajky a koreňovú zeleninu. V záhrade chovali sliepky a mali domáce vajíčka. Rodina si robila aj vlastné „kolbasi“.

Pár dní po Andyho šiestych narodeninách sa rodina presťahovala na Dawson street.

Dom bol zvonka obložený tehličkami, mal záhradku a kúpeľňu. V prepočte na dnešné pomery bola jeho cena hodná trojročnej práce muža. Andrej mal povesť šetrného človeka. Sám opravoval topánky svojim trom synom. Júlia pomáhala rodinnému rozpočtu upratovaním domov v bohatších židovských rodinách a podomovým predajom rôznych produktov.

Chlapcov zamestnávala umeleckými aktivitami. Pekné obrázky vždy odmenila sladkosťami a dbala na to, aby boli vždy v dome k dispozícii umelecké pomôcky. Inšpiráciu hľadali v časopisoch či futbalových kartičkách. Andy rád kreslil kvety, motýle a anjelikov. Práve anjelikov odpozoroval z kresieb svojej talentovanej mamy.

Keď chceli kritici napísať knihu o Warholovi, umelec odporoval: „Tá kniha by mala byť o mojej matke, ona je taká zaujímavá.“

Chrám
Dom Warholovcov stál neďaleko ich rodinného chrámu Saint John Chrysostom Byzantine Catholic Church. Nachádza sa dole pod kopcom v „ruskej doline“ a rodina ho navštevovala každú nedeľu. V tomto chráme bol budúci slávny umelec aj pokrstený.

Historik Martin Javor, ktorý okrem založenia múzea vysťahovalectva Kasigarda (Kasigarda je slovenskou skomoleninou anglického Castle Garden, hlavnej brány imigračného úradu v New Yorku, ktorou musel prejsť každý imigrant v časoch pred tým, ako sa vybudovali prijímacie budovy na Ellis Island), zmapoval všetky chrámy postavené Slovákmi v Amerike.

Na území Severnej Ameriky je ich dokopy až 720.

Privilégiá
Andy bol odmalička chorľavý. Možno, keď Júlia videla, že je stále chorý, zľakla sa, že história sa zopakuje a príde o ďalšie vytúžené dieťa. Preto mal Andy v rodine špeciálne privilégiá a značnú časť svojho detstva musel stráviť v posteli v maminej starostlivosti.

Dnes vieme, že Andy trpel poruchou zvanou PANDAS. Je to autoimunitná neuropsychická porucha spojená so streptokokovou infekciou. Jeden zo symptómov je extrémne lipnutie na jednom z rodičov. Andy spával v posteli s mamou v jedálni, ostatní bratia s otcom na hornom poschodí.

„Matka mi čítavala so silným československým akcentom knihy v angličtine najlepšie, ako vedela, vždy, keď skončila, povedal som ,ďakujem, mami‘, aj keď som nerozumel ani jedno slovo.“

Väčšinu času trávil Andy v izbe v posteli so zapnutým rádiom. „Andy chcel vždy fotky a obrázky. Kupujem mu komiksy,“ spomínala v rozhovore pre Esquire magazín Júlia.

Bez vedomia manžela dala do záložne náušnice a za deväť dolárov kúpila najmladšiemu synovi projektor.

Smrť otca
V čase recesie a hospodárskej krízy sa Júlia snažila zarobiť, ako sa len dalo. Okrem upratovania a podomového predaja hľadala aj iné kreatívne spôsoby privyrobenia si. Z plechoviek od broskýň vystrihovala žiarivé kvety a za pár centov ich predávala, aby našetrila synovi na nové tenisky.

Andy neskôr priznal, že tieto kvety boli jeho hlavnou inšpiráciou pre jedno z jeho najslávnejších diel Campbell‘s soup.

Keď si otec Andrej našiel novú prácu vo firme sťahujúcej domy naprieč celou Amerikou, prihodila sa tragédia. Rodinná legenda hovorila, že sa v roku 1942 napil z otrávenej rieky vo Virgínii a zomrel na otravu dlhou a bolestivou smrťou.

Oficiálna pitevná správa však rodinnú legendu vyvracia. Príčinou smrti bola tuberkulóza.

Andy mal vtedy 13 rokov.

Rakovina
Pár mesiacov po smrti otca sa najstarší syn oženil. Pár v očakávaní sa nasťahoval do horného poschodia domu a platil Júlii nájom.

Aby si rodina privyrobila, prenajímala jednu z izieb vracajúcim sa vojakom za päť dolárov mesačne.

Keď mala Júlia 51 rokov, lekári zistili, že trpí rakovinou hrubého čreva.

Synovia navštevovali mamu každý deň a možno tam niekde vznikol Andyho až panický strach z nemocníc. Operácia zachránila Júlii život, ale starostlivosť o chod domácnosti a mladšieho súrodenca museli prebrať starší bratia.

Piesne
Možno poznačená manželovou smrťou a vážnymi zdravotnými problémami sa už niekoľko rokov oficiálna občianka Spojených štátov amerických Julia Warhola rozhodla poupratovať v rodinných statkoch v rodnom kraji.

Spolu so synmi sa zriekla dedičstva pozemkov a nehnuteľností v prospech mladšej sestry Evy. Práve s Evou bola v neustálom korešpondenčnom kontakte. Posielala jej balíčky, pohľadnice, listy s kresbami a fotografiami.

Ako dar pre Evu Júlia nahrala v nahrávacom štúdiu rusínske ľudové piesne a ku každej piesni pripojila hovorený komentár „po našomu“. O desiatky rokov neskôr platňu vďaka priaznivým cestám osudu na Slovensku zdigitalizujú.

Varila a upratovala
Raz v zime v roku 1952 prišla Júlia navštíviť svojho vtedy už slávneho a nesmierne pracovne vyťaženého najmladšieho syna do jeho newyorského domu.

Spomínala, že po príchode našla v skrini 97 neopratých tričiek. Na takmer dve desaťročia sa stala istotou v synovom každodennom živote.

„Úžasnejšia, než je možné, oveľa múdrejšia než Andy,“ takto opísal Júliu Joseph Giordano, ktorý navštevoval Andyho dom. Bol jediný, ktorý ju videl ako zdroj umelcových problémov, ale aj ako zdroj jeho inšpirácie.

Všetci Warholovi známi boli zaskočení jej prítomnosťou v dome. Upratovala, varila „československé jedlá“, aj keď sa v médiách vždy Andy prezentoval ako hrdý Američan obľubujúci biely chlieb a milkšejky. Na večeru Júlia zvykla hosťom variť kapustové jedlá a veľmi obľúbené „československé plnené placky“.

Ikonická kaligrafia
Andy si cenil matku pre jej umeleckú tvorbu. „Veľmi dobré a správne, nie primitívne.“

Jej absolútne ikonická kaligrafia, ktorou robila popisy k Andyho dielam, nebola jej vlastná.

Aj Warholov otec, aj ostatní Rusíni, sa ju totiž učili písať oceľovým perom namáčaným do tušu.

Jej písanie, keď si odmyslíme množstvo chýb, bolo perfektným dodatkom k Warholovmu štýlu.

Júliino písmo zohrávalo dôležitú rolu.

V roku 1957 Júlia písala svojou kurzívou na všetky Andyho dôležité zákazky.

Vytvorila si vlastné alter ego, ktoré nazvala Moondog.

Poviedka o Moondogovi, písaná typickou Júliinou kaligrafiou, zobrazuje slepého outsidera a bezdomovca.

Júliino jedinečné písmo v Moondogovi vyhralo dokonca cenu umeleckej grafiky.

Avšak výherkyňou nebola samotná Júlia, ale „Matka Andyho Warhola“.

Mnohí si totiž mysleli, že na súťaži sa zúčastnilo Andyho alter ego a nie skutočná Andyho matka.

Po čase sa Andy a jeho asistentka naučili Júliinu kaligrafiu a pokračovali v nej bez potreby matkinej prítomnosti.

Blízkosť
Júlia sa čoraz viac uzatvára do seba.

„Pani Warhola nebola očarujúca a myslím si, že Andy sa za ňu tak trochu hanbil. Ale ak by ste stretli Andyho mamu, vedeli by ste, že ju mal veľmi rád,“ povedal jeho priateľ.

„Môj syn veľa pracuje, je málo doma a veľa cestuje lietadlom,“ sťažovala sa v liste rodine Júlia.

Ani prítomnosť mnohých mačiek, z ktorých väčšina sa volala Sam, jej prázdno v dome nevyplnila.

Možno práve v tejto dobe úplnej samoty vznikli najslávnejšie kresby Andyho matky s názvom „Holy Cats by Andy Warhol‘s Mother“.

„Nie som si s matkou až taký blízky, veľa ľudí ju má radšej a vychádzajú s ňou lepšie, radšej sa s ňou rozprávajú,“ priznáva sa Andy priateľovi.

3. júna 1968 sa Júlii stala ďalšia tragédia. Andyho postrelila šialená bývalá herečka z jeho filmov. Andy unikol smrti len o vlások.

Smrť
V Andyho osobných denníkoch, ktoré nahrával asistentke cez telefón, spomínal matku len okrajovo. Ak vôbec.

Ku koncu života Júlia trpela začínajúcou sa demenciou a jej prítomnosť odčerpávala energiu jej synovi.

Bratia sa rozhodli umiestniť matku do domu seniorov. Účty za nový domov platil v plnej výške Andy.

„Myslím, že tvoja matka už na tomto svete nebude dlho. Teším sa na správy, keď poctíš tvoju matku jej posledným želaním na svete, vidieť naposledy svojho syna. Teba!“ napísala Andymu v liste po návšteve starobinca sesternica.

Posledné Júliino želanie nikdy nebolo splnené.

28. novembra 1972, tesne po svojich 80. narodeninách, Júlia Warhola zomrela. Andy sa nemohol na pohrebe zúčastniť, až príliš ho to znervózňovalo. Pripomínal bratom, aby sa snažili čo najviac úmrtie jeho matky pred verejnosťou utajiť.

Júlia Warhola je pochovaná spolu s milovaným manželom v rovnakom hrobe na cintoríne v Pittsburghu. Pár desiatok centimetrov ďalej, presne na dohľad starostlivej matky, je hrob jej slávneho syna.

Jana Otriová
redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23234333/neuveritelny-pribeh-matky-krala-pop-artu-ako-sa-ula-z-malej-dedinky-dostala-do-ameriky.html

foto:
zdroj: https://www.facebook.com/PetraTothAtelier