Pred 110 rokmi sa narodil Štefan Bunganič

25.06.2024


BUNGANIČ Štefan (*25.06.1914, Prešov - 24.08.2004, Humenné) pedagóg, aktivista

ŠTEFAN PETROVIČ BUNGANIČ
Stefan Petrovič Bunganič navždy zostal v mojej živej pamäti ako štíhly, dobre naladený mladý muž v elegantnom obleku, introvertný typ intelektuála s jemnými črtami a priamym prenikavým pohľadom, pred ktorým sa nedalo klamať. Bol nekonečne láskavý k svojim žiakom, ale zároveň prísny k sebe a ostatným. Niekedy sa stával nekompromisným, neustupčivým a tvrdým pri riešení problémov vo vtedajších ťažkých podmienkach povojnového života. A problémov bolo veľa, najmä s presunom gymnázia z Medzilaboriec ​​do Humenného, ako aj počas osemročného fungovania gymnázia v Humennom. 

Narodil sa 25. júna 1914 v Prešove. V roku 1920 sa rodina Bunganičová presťahovala do Zbudskej Belej v okrese Medzilaborce. Tu Štefan Petrovič absolvoval základnú školu, na ktorej vyučoval slávny učiteľ - hudobník Alexej Suchý. Odtiaľ bol nadaný žiak poslaný študovať na ruské gymnázium do Mukačeva, ktoré v roku 1934 ukončil maturitnou skúškou. Duch tohto gymnázia nemohol neovplyvňovať formovanie osobnosti a svetonázoru mladého gymnazistu. Po skončení gymnázia odišiel študovať na Karlovu univerzitu do Prahy, kde v roku 1938 promoval na Prírodovedeckej fakulte v odbore chémia a matematika. 

Štefan Petrovič pôsobil v rokoch 1939-1944 v Bratislave. Tu sa stretol so svojou budúcou manželkou Irinou Stomjakovou. Od januára 1945 bývali v Zbudskej Bielej. Štefan Petrovič spolu s bratom Petrom a Vasiľom Petrovičom Lattom venovali svoje sily organizačnej práci v Medzilaborciach pri príprave založenia gymnázia v meste, postihnutom skončenou vojnou. 24. február 1945 bol oficiálnym dňom založenia školy, schváleným Okresným národným výborom v Medzilaborciach. Vyučovanie sa začalo v marci. V budove bývalého notárskeho úradu, ktorá zázrakom "prežila", vyučoval Štefan Petrovič matematiku a prírodné vedy. 

Keď z učiteľského zboru vypadol Peter Bunganič, 15. júla 1945 bol Štefan Petrovič vymenovaný dočasným riaditeľom školy. Na jeho pleciach ležalo veľa starostí. Bolo potrebné nájsť kvalifikovaných pedagógov a poskytnúť im a ich žiakom na tú dobu viac-menej pohodlné bývanie a skromné ​​stravovanie, zariadiť bývalú židovskú školu v Humennom základným zariadením a zorganizovať výchovno-vzdelávací proces a napokon presun tried do „kaštieľa“ - bývalého grófskeho majetku. 

Koncom januára 1949 Štefan Petrovič zverejnil v liste adresovanom popredným predstaviteľom krajiny svoj projekt „Národnostná otázka Ukrajincov (Karpatorusov) v Československu," v ktorom okrem iného rozvíja myšlienku tzv. karpatského národa a autonómie pre neho. Podľa jeho názoru miestne obyvateľstvo na základe historických a ekonomických skúseností môže vytvoriť oddelenú vetvu východoslovanského národa s označením "karpatoruský národ". 

Realizácia tejto myšlienky sa ukázala ako ilúzia. V roku 1953, po likvidácii Štátneho ruského gymnázia v Humennom, bol Štefan Petrovič až do roku 1960 riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy s vyučovacím jazykom ukrajinským v Medzilaborciach. Potom začal učiť na ZDŠ v Radvani nad Laborcom, kde býval. Počas politického odmäku „Pražskej jari“ v roku 1968, Štefan Petrovič zorganizoval prípravný výbor na zvolanie Rusínskeho národného snemu, ktorý by zastupoval rusínsky ľud pri rokovaniach s reformným krídlo komunistickej strany. 

Po odchode do dôchodku v roku 1976 sa Štefan Petrovič venoval včelárstvu a zostavoval „Základy rusínskeho jazyka“. Po nežnej revolúcii v roku 1989 inicioval vznik Rusínskej obrody v Medzilaborciach. Od roku 1997 bol dlhodobo chorý. Zomrel 24.augusta 2004. Štefan Petrovič Bunganič je pochovaný na cintoríne v Zbudskej Bielej.

doc. PhDr. Eliáš Galajda, CSc.

foto a text: 
zdroj: Zbornik Pamätnica k 65. výročiu založenia Štátneho ruského gymnázia v Humennom (2010)




 

Aktuality

Zobraziť všetky
10.09.2026

Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom

Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
08.09.2026

Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy

Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
07.09.2026

Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania

Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.09.2026

Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.

Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur. Jana Otriová redaktorka Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
03.09.2026

Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti

Príde aj umelcov synovec Donald. TASR Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.09.2026

ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku

Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


U poneďiľok všytky bižyme do roboty, žeby v riznych pozach dočekaty sja pjatňici...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať