Pred 110 rokmi sa narodil Štefan Bunganič

25.06.2024


BUNGANIČ Štefan (*25.06.1914, Prešov - 24.08.2004, Humenné) pedagóg, aktivista

ŠTEFAN PETROVIČ BUNGANIČ
Stefan Petrovič Bunganič navždy zostal v mojej živej pamäti ako štíhly, dobre naladený mladý muž v elegantnom obleku, introvertný typ intelektuála s jemnými črtami a priamym prenikavým pohľadom, pred ktorým sa nedalo klamať. Bol nekonečne láskavý k svojim žiakom, ale zároveň prísny k sebe a ostatným. Niekedy sa stával nekompromisným, neustupčivým a tvrdým pri riešení problémov vo vtedajších ťažkých podmienkach povojnového života. A problémov bolo veľa, najmä s presunom gymnázia z Medzilaboriec ​​do Humenného, ako aj počas osemročného fungovania gymnázia v Humennom. 

Narodil sa 25. júna 1914 v Prešove. V roku 1920 sa rodina Bunganičová presťahovala do Zbudskej Belej v okrese Medzilaborce. Tu Štefan Petrovič absolvoval základnú školu, na ktorej vyučoval slávny učiteľ - hudobník Alexej Suchý. Odtiaľ bol nadaný žiak poslaný študovať na ruské gymnázium do Mukačeva, ktoré v roku 1934 ukončil maturitnou skúškou. Duch tohto gymnázia nemohol neovplyvňovať formovanie osobnosti a svetonázoru mladého gymnazistu. Po skončení gymnázia odišiel študovať na Karlovu univerzitu do Prahy, kde v roku 1938 promoval na Prírodovedeckej fakulte v odbore chémia a matematika. 

Štefan Petrovič pôsobil v rokoch 1939-1944 v Bratislave. Tu sa stretol so svojou budúcou manželkou Irinou Stomjakovou. Od januára 1945 bývali v Zbudskej Bielej. Štefan Petrovič spolu s bratom Petrom a Vasiľom Petrovičom Lattom venovali svoje sily organizačnej práci v Medzilaborciach pri príprave založenia gymnázia v meste, postihnutom skončenou vojnou. 24. február 1945 bol oficiálnym dňom založenia školy, schváleným Okresným národným výborom v Medzilaborciach. Vyučovanie sa začalo v marci. V budove bývalého notárskeho úradu, ktorá zázrakom "prežila", vyučoval Štefan Petrovič matematiku a prírodné vedy. 

Keď z učiteľského zboru vypadol Peter Bunganič, 15. júla 1945 bol Štefan Petrovič vymenovaný dočasným riaditeľom školy. Na jeho pleciach ležalo veľa starostí. Bolo potrebné nájsť kvalifikovaných pedagógov a poskytnúť im a ich žiakom na tú dobu viac-menej pohodlné bývanie a skromné ​​stravovanie, zariadiť bývalú židovskú školu v Humennom základným zariadením a zorganizovať výchovno-vzdelávací proces a napokon presun tried do „kaštieľa“ - bývalého grófskeho majetku. 

Koncom januára 1949 Štefan Petrovič zverejnil v liste adresovanom popredným predstaviteľom krajiny svoj projekt „Národnostná otázka Ukrajincov (Karpatorusov) v Československu," v ktorom okrem iného rozvíja myšlienku tzv. karpatského národa a autonómie pre neho. Podľa jeho názoru miestne obyvateľstvo na základe historických a ekonomických skúseností môže vytvoriť oddelenú vetvu východoslovanského národa s označením "karpatoruský národ". 

Realizácia tejto myšlienky sa ukázala ako ilúzia. V roku 1953, po likvidácii Štátneho ruského gymnázia v Humennom, bol Štefan Petrovič až do roku 1960 riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy s vyučovacím jazykom ukrajinským v Medzilaborciach. Potom začal učiť na ZDŠ v Radvani nad Laborcom, kde býval. Počas politického odmäku „Pražskej jari“ v roku 1968, Štefan Petrovič zorganizoval prípravný výbor na zvolanie Rusínskeho národného snemu, ktorý by zastupoval rusínsky ľud pri rokovaniach s reformným krídlo komunistickej strany. 

Po odchode do dôchodku v roku 1976 sa Štefan Petrovič venoval včelárstvu a zostavoval „Základy rusínskeho jazyka“. Po nežnej revolúcii v roku 1989 inicioval vznik Rusínskej obrody v Medzilaborciach. Od roku 1997 bol dlhodobo chorý. Zomrel 24.augusta 2004. Štefan Petrovič Bunganič je pochovaný na cintoríne v Zbudskej Bielej.

doc. PhDr. Eliáš Galajda, CSc.

foto a text: 
zdroj: Zbornik Pamätnica k 65. výročiu založenia Štátneho ruského gymnázia v Humennom (2010)




 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.03.2025

Pozvánka. Rusínsky majáles

  16. 5. 2025, 20:00 hod Stredisko kultúry Vajnorská, Bratislava Podujatie prináša nový formát spoločenskej akcie, ktorá má osloviť nielen priaznivcov tradičnej rusínskej kultúry ale aj mladých ľudí, ktorých bavia modernejšie žánre od…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.03.2025

Prešovské DAD ukazuje ako sa šťastná výhra stane prekliatím

(Tlačová správa) Prešov, 18. marca – To, čo by malo byť šťastím sa napokon stáva prekliatím. V takomto poznaní dejových postáv vidí hosťujúci režisér Svetozár Sprušanský hlavné myšlienkové posolstvo nového titulu v repertoári Divadla Alexandr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.03.2025

Pozvánka na premiéru

Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove Vás pozýva na premiéru hry  Vasilija Sigareva (*11.01.1977, stredný Ural, Rusko) Šťastná výhra / Щастна выгра réžia: Svetozár Sprušanský Predpremiéra  20.03.2025  1. premiéra      21.03.2025  2. …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.03.2025

V Rumunsku zasadala Svetová rada Rusínov. Kongres sa uskutoční v parlamente

Kongres sa po prvýkrát uskutoční v priestoroch parlamentu. Petro Medviď V sobotu 1. marca 2025 v obci Požoga v Rumunsku sa konalo 5. medzikongresové zasadnutie Svetovej rady Rusínov (SRR). Zasadnutie bolo spojené s oslavou polokruhlého výr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.03.2025

Rok 2010. „Nie sme separatisti, sme tu doma!“ 

Na súde v Užhorode znela história Podkarpatskej Rusi Nie sme separatisti! Sme tu doma na našej rodnej rusínskej zemi, ktorá sa s naším súhlasom stala súčasťou Ukrajiny až v roku 1991! Užhorod, Zakarpatsko-Podkarpatská Rus. Prejav prot. Dim…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Dvomi študenty bisidujuť po skuški.
-Jaku znamku jes dostav, jak jes ekzamen zdav?
-Na trojku/trojku, no na počatku jem choťiv jednyčku... No poťim jem soj rozdumav - zrobľu na trojku a za zvyšňi hrošy soj pyvo kupľu...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať