Pred 110 rokmi sa narodil Štefan Bunganič

25.06.2024


BUNGANIČ Štefan (*25.06.1914, Prešov - 24.08.2004, Humenné) pedagóg, aktivista

ŠTEFAN PETROVIČ BUNGANIČ
Stefan Petrovič Bunganič navždy zostal v mojej živej pamäti ako štíhly, dobre naladený mladý muž v elegantnom obleku, introvertný typ intelektuála s jemnými črtami a priamym prenikavým pohľadom, pred ktorým sa nedalo klamať. Bol nekonečne láskavý k svojim žiakom, ale zároveň prísny k sebe a ostatným. Niekedy sa stával nekompromisným, neustupčivým a tvrdým pri riešení problémov vo vtedajších ťažkých podmienkach povojnového života. A problémov bolo veľa, najmä s presunom gymnázia z Medzilaboriec ​​do Humenného, ako aj počas osemročného fungovania gymnázia v Humennom. 

Narodil sa 25. júna 1914 v Prešove. V roku 1920 sa rodina Bunganičová presťahovala do Zbudskej Belej v okrese Medzilaborce. Tu Štefan Petrovič absolvoval základnú školu, na ktorej vyučoval slávny učiteľ - hudobník Alexej Suchý. Odtiaľ bol nadaný žiak poslaný študovať na ruské gymnázium do Mukačeva, ktoré v roku 1934 ukončil maturitnou skúškou. Duch tohto gymnázia nemohol neovplyvňovať formovanie osobnosti a svetonázoru mladého gymnazistu. Po skončení gymnázia odišiel študovať na Karlovu univerzitu do Prahy, kde v roku 1938 promoval na Prírodovedeckej fakulte v odbore chémia a matematika. 

Štefan Petrovič pôsobil v rokoch 1939-1944 v Bratislave. Tu sa stretol so svojou budúcou manželkou Irinou Stomjakovou. Od januára 1945 bývali v Zbudskej Bielej. Štefan Petrovič spolu s bratom Petrom a Vasiľom Petrovičom Lattom venovali svoje sily organizačnej práci v Medzilaborciach pri príprave založenia gymnázia v meste, postihnutom skončenou vojnou. 24. február 1945 bol oficiálnym dňom založenia školy, schváleným Okresným národným výborom v Medzilaborciach. Vyučovanie sa začalo v marci. V budove bývalého notárskeho úradu, ktorá zázrakom "prežila", vyučoval Štefan Petrovič matematiku a prírodné vedy. 

Keď z učiteľského zboru vypadol Peter Bunganič, 15. júla 1945 bol Štefan Petrovič vymenovaný dočasným riaditeľom školy. Na jeho pleciach ležalo veľa starostí. Bolo potrebné nájsť kvalifikovaných pedagógov a poskytnúť im a ich žiakom na tú dobu viac-menej pohodlné bývanie a skromné ​​stravovanie, zariadiť bývalú židovskú školu v Humennom základným zariadením a zorganizovať výchovno-vzdelávací proces a napokon presun tried do „kaštieľa“ - bývalého grófskeho majetku. 

Koncom januára 1949 Štefan Petrovič zverejnil v liste adresovanom popredným predstaviteľom krajiny svoj projekt „Národnostná otázka Ukrajincov (Karpatorusov) v Československu," v ktorom okrem iného rozvíja myšlienku tzv. karpatského národa a autonómie pre neho. Podľa jeho názoru miestne obyvateľstvo na základe historických a ekonomických skúseností môže vytvoriť oddelenú vetvu východoslovanského národa s označením "karpatoruský národ". 

Realizácia tejto myšlienky sa ukázala ako ilúzia. V roku 1953, po likvidácii Štátneho ruského gymnázia v Humennom, bol Štefan Petrovič až do roku 1960 riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy s vyučovacím jazykom ukrajinským v Medzilaborciach. Potom začal učiť na ZDŠ v Radvani nad Laborcom, kde býval. Počas politického odmäku „Pražskej jari“ v roku 1968, Štefan Petrovič zorganizoval prípravný výbor na zvolanie Rusínskeho národného snemu, ktorý by zastupoval rusínsky ľud pri rokovaniach s reformným krídlo komunistickej strany. 

Po odchode do dôchodku v roku 1976 sa Štefan Petrovič venoval včelárstvu a zostavoval „Základy rusínskeho jazyka“. Po nežnej revolúcii v roku 1989 inicioval vznik Rusínskej obrody v Medzilaborciach. Od roku 1997 bol dlhodobo chorý. Zomrel 24.augusta 2004. Štefan Petrovič Bunganič je pochovaný na cintoríne v Zbudskej Bielej.

doc. PhDr. Eliáš Galajda, CSc.

foto a text: 
zdroj: Zbornik Pamätnica k 65. výročiu založenia Štátneho ruského gymnázia v Humennom (2010)




 

Aktuality

Zobraziť všetky
17.07.2024

V Užhorode vysvätili nového gréckokatolíckeho biskupa

Po štyroch rokoch a dvoch dňoch bez sídelného biskupa dostala Mukačevská gréckokatolícka eparchia na Ukrajine svojho nového pastiera. Stal sa ním otec Teodor Macapula IVE, člen rehoľného Inštitútu vteleného Slova. Biskupská chirotónia (vysviacka…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Klidný, vyrovnaný, připravený šel před 75 lety generál Heliodor Píka na popravu

Syn Milan Píka strávil s otcem poslední noc před jeho popravou, byl oběšen ráno 21. června 1949. „Není ve mně zloby, studí mne však hořká lítost nad tím, že zmizela spravedlnost, pravda – snad jen dočasně – a šíří se nenávist, mstivost,“ napsal …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Heliodor Píka – celý život ve službě vlasti

V úterý 21. června 1949, právě v den výročí staroměstské popravy sedmadvaceti českých pánů, vyhasl na šibenici postavené v areálu věznice v Plzni na Borech život hrdiny a vlastence generála Heliodora Píky. Muže, jenž se tak stal jednou z prvních o…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Psychologický syndróm obete

V psychológii existuje pojem syndrómu obete – je to stav, pri ktorom človek považuje seba za obeť negatívnych činov iných ľudí alebo okolností. To sa prejavuje nielen v vnímaní sveta, ale aj v správaní. "Obeť" obviňuje z príčin svojich problémov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Rozhovor. Na Spiši bola v uhorských časoch taká chudoba, že Slováci chceli po príchode do USA zabudnúť na domov

Michael Kopanic Jr. sa narodil v americkom Youngstowne v roku 1954. Babka mu však inak ako „malý Michal“ nepovedala. Rozprávala totiž len po slovensky. Kopanic je americký Slovák, potomok tých, ktorým sa na Slovensku hovorievalo „amerikánci“.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Prestaňme konečne špekulovať o zhoršení nášho volebného systému

Poučenie zo Západu Pozrime sa na to, aké paradoxy spôsobujú väčšinové volebné systémy vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve či Spojených štátoch. Pred pár dňami prebehli parlamentné voľby vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve, ktoré určili,…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ:
-Včera jem na choďbi našoho labirskoho panelakovoho domu viďiv vyšmarenu kopu časopysiv Playboy. Baču dalšyj rusnak sja prypojiv na internet...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať