Prioritou sú diaľnice do Poľska a na Ukrajinu. Prečo dostali prednosť?

Slovensko tlačí čas, eurofondy na autostrády môžu po roku 2027 skončiť.

Medzi nové diaľničné priority patrí dobudovanie D1 až po hranice s Ukrajinou a dokončenie rýchlostnej cesty R4 a kysuckej D3 do Poľska. Vyplýva to z harmonogramu, ktorý minulý týždeň zverejnila Národná diaľničná spoločnosť (NDS) a ministerstvo dopravy.

Rezort dopravy a diaľničiari zdôvodňujú nové priority napojením na transeurópsku sieť diaľnic, možnosťou financovania z eurofondov, ale aj rozvojom obchodu a regiónov na východnom Slovensku.

Na pozadí sú tiež geopolitické dôvody súvisiace s vojnou na Ukrajine. Východné Slovensko na diaľnicu na Zemplíne čaká už viac ako dve dekády.

V článku sa dozviete:
Prečo sa má dokončiť najskôr D3 a R4?
O koľko rokov môže výstavba diaľnice na Kysuciach predbehnúť D1?
Prečo sa musí Slovensko ponáhľať s rýchlostnou cestou R4 do Poľska?
Prečo na Zemplíne zrejme nebude plnohodnotná diaľnica?
Jeden z najdrahších úsekov

Dobudovanie D3 je dôležité nielen pre kolabujúcu dopravu na Kysuciach, ale aj preto, lebo je súčasťou transeurópskej dopravnej siete, takže je možné na ňu čerpať eurofondy.

Investičný riaditeľ NDS Stanislav Beňo hovorí, že máme poslednú šancu čerpať financie na dokončenie D3 od Čadce po hranicu s Poľskom z európskych peňazí. EÚ totiž po skončení súčasného programového obdobia (2021 až 2027) nebude štedro financovať cesty, ale peniaze presmeruje na zelenšiu železničnú dopravu.

Podľa pesimistického variantu sa eurofondy do ciest po roku 2027 úplne zastavia. „Sme jediná krajina v tomto regióne, ktorá nemá diaľnicou spojené dve veľké mestá. Nemci aj Poliaci ich už spojili a nebudú lobovať za pokračovanie financovania diaľnic,“ myslí si riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.

Problémom nie je len financovanie. NDS nedávno zverejnila štúdiu uskutočniteľnosti pre druhú etapu úseku D3 Oščadnica - Čadca, Bukov v dĺžke štyri kilometre.

Za 235 miliónov eur s DPH by sa mali dobudovať dva jazdné pruhy na obchvate Čadce vrátane druhej rúry tunela Horelica, ktorý je často odstavený pre opravy.

Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) upozorňujú, že náklady na výstavbu budú na úrovni 59 miliónov eur na kilometer, takže tento úsek by patril medzi najdrahšie diaľničné stavby na Slovensku. Dôvodom je najmä množstvo mostov v náročnom teréne.

D3 môže byť skôr než D1
Podľa odborníkov je dokončenie D3 medzi priority zaradená správne. A to nielen pre rastúci obchod s Poľskom, ale aj pre najväčšiu rozpracovanosť jednotlivých úsekov.

„Najvyššou prioritou by malo byť dobudovanie D1 a D3, keďže ide o medzinárodné záväzky Slovenska,“ mieni analytik ÚHP Jozef Koperdák.

Podľa Ondreja Mateja má väčšiu šancu na skoršie dokončenie kysucká diaľnica. „Treba už len dokončovať rozostavané projekty, takže by mohla predbehnúť aj dokončenie D1,“ tvrdí s tým, že diaľnica cez Kysuce by mohla byť hotová do roku 2032 a D1 o dva roky neskôr.

Ministerstvo dopravy síce o presných termínoch dostavby nehovorí, ale poradie uvádza podobne: „Najskôr očakávame dokončenie D3, následne R4 a potom D1 v smere na Ukrajinu.“

R4 v polovičnom profile?
Rýchlostná cesta R4 z Prešova k poľským hraniciam je súčasťou medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia, ktorý spája Baltské more s Egejským a Čiernym.

Ministerstvo dopravy v jej prípade vidí možnosť nadviazať na rýchlostnú cestu S19 v Poľsku, ktorá sa už približuje k slovenským hraniciam. Poliaci už budú mať svoju časť diaľnice o pár rokov hotovú.

R4 sa do priorít dostala s cieľom zlepšiť prepravnú trasu do Poľska a zmierniť regionálne rozdiel, keďže severovýchod Slovenska patrí medzi menej rozvinuté oblasti krajiny.

Ondrej Matej v tejto súvislosti pripomína, že súčasné zásobovacie trasy z Nemecka na Ukrajinu vedú cez poľský Rzeszow do ukrajinského Ľvova a ďalej na východ do Kyjeva.

Práve zo Rzeszowa sa S19 spúšťa na juh k slovenským hraniciam. Oproti klasickej štvorprúdovej diaľnici má polovičný profil, čiže ide o cestu s dvoma pruhmi, po jednom v každom smere. Podľa Mateja by sa v takom profile mala stavať aj R4.

ER-štvorka má mať 60 kilometrov a zatiaľ je len v počiatočnom štádiu výstavby. Podľa NDS sa pre jej každý úsek vypracúva dokumentácia pre územné rozhodnutie a stavebný zámer. Niekde sa ešte len vykupujú pozemky.

Ani staršia štúdia realizovateľnosti už nie je použiteľná. „V spolupráci s Poľskom financujeme aktualizáciu štúdie realizovateľnosti R4,“ uvádza hovorca ministerstva dopravy Martin Petro.

Hotový nie je ani severný obchvat Prešova s tunelom Bikoš. Jeho prvú etapu by vodiči mohli využívať ešte toto leto. Diaľničiari zatiaľ presný termín otvorenia nezverejnili, v minulosti sa spomínal júl.

Na Zemplíne sa môže stavať opačne
Dôvodom na výstavbu úseku D1 z Košíc na Ukrajinu nie je len geopolitika, ale aj príchod automobilky Volvo na východ Slovenska.

V súčasnosti sa pracuje na štúdii realizovateľnosti, ktorá má ukázať, kadiaľ bude prepojenie medzi Košicami a hraničným priechodom Vyšné Nemecké viesť. Definitívny variant by diaľničiari chceli poznať koncom tohto roka.

Podľa štátneho tajomníka rezortu dopravy Jaroslava Kmeťa je možné, že diaľnica sa bude stavať od ukrajinskej hranice smerom do Košíc. Dôvod je podľa neho aj to, že sa tak dajú ľahšie získať zdroje z eurofondov.

Výhodou môže byť aj rovinatý terén na Východoslovenskej nížine. Výstavba by tak mohla napredovať rýchlejšie než v prípade, že by sa postupovalo z Košíc na východ.

V blízkosti Košíc musí diaľnica prekonať horský priesmyk Dargov, zrejme sa tam bude hĺbiť tunel. Zatiaľ je na tomto úseku dokončený len 15-kilometrový úsek z Budimíra do Bidoviec, ktorý bol otvorený v roku 2019.

Diaľničný harmonogram počíta s miliónovými investíciami do tohto úseku až okolo roku 2028.

Aj k ukrajinským hraniciam by podľa Mateja mala D1 viesť len v polovičnom profile. Argumentuje tým, že Ukrajina s veľkým rozvojom ciest v Zakarpatsku, teda región pri slovenských hraniciach nepočíta, pričom medzinárodný tranzit pôjde skôr cez Ľvov.

Jozef Ryník
redaktor

zdroj:
https://index.sme.sk/c/23186800/dialnice-cesty-doprava-d1-d3-r4.html

Ilustračné foto. (zdroj: https://geopresovregion.sk/)