Rozhovor. Budú tu voliť Fica a Mazureka...

Hovorí bývalý starosta Ladomirovej, kde Rusi vyvolali škandál pre úpravy cintorína

Michal Kosť bol starosta Ladomirovej v rokoch 1990 až 2000 a vie rozprávať, aký je život v obci, o konfesionálnom delení, Rusínoch a aj o vzťahu miestnych k Rusku.

Rozpráva aj o škandále s cintorínom, ktorý zneužili ruské propagandistické kanály. „Bývalý starosta Vladislav Cuper nič strašné neurobil,“ vracia sa Kosť k prípadu. „Nemal však dôvod pred voľbami v roku 2022 zasahovať do cintorína. Nikto to od neho nežiadal. Mohol to vykosiť, bol by pokoj, načo tam išiel robiť stavebné úpravy a odstraňovať obrubníky? Potom prehral voľby,“ hovorí.

V rozhovore sa dočítate:

- že cintorín v Ladomirovej vlastne nie je ruský, sú tam pochovaní spoločne vojaci z dvoch armád z bitky na bodáky počas 1. svetovej vojny;
- že miestni boli počas bitky v roku 1915 pozatváraní v drevených domčekoch a báli sa;
- čo mu o bitke pod hirkou rozprávali miestni pamätníci;
- ako prišli po boľševickej revolúcii v roku 1917 do Ladomirovej ruskí exulanti;
- prečo majú v Ladomirovej podporu Robert Fico a Milan Mazurek.

Ste slávna dedina, aj keď zrejme v inom zmysle, ako by ste si predstavovali.

Bývalý starosta Vladislav Cuper do toho „zaťal“ pred voľbami a to bola jeho osudná chyba. Nemal dôvod odstrániť obrubníky okolo hrobov. Potom prehral voľby. Starostkou je teraz manželka jeho predchodcu Ladislava Bojčíka, ktorý spolupracoval s ruskou ambasádou a zanechal po sebe dlhy.

Kauza cintorína ruských vojakov bola celoslovenská téma. Zneužila ju ruská propaganda, generálny prokurátor k nej vypisoval statusy, exstarostovi Cuperovi sa vyhrážali zabitím. Ako to vnímali miestni? 

Ľudia to brali trošku s posmechom, s nepochopením. Lebo nakoniec ani exstarosta Cuper nič také strašné neurobil. Ja som svoj názor vyjadril tým, že som povedal, že nemal dôvod pred voľbami urobiť niečo také, zasahovať do cintorína. Nikto to od neho nežiadal. Len mu to ublížilo. Mohol to vykosiť, bol by pokoj, načo tam išiel robiť stavebné úpravy a odstraňovať obrubníky? Nekonzultoval to. Áno, vyhrážali sa mu, čo je hrozné. To už je však výsledok demagógie, propagandy, ktorá sa okolo toho rozvinula. On nahral na smeč svojim neprajníkom, extrému.

A ako to celé rezonovalo tu v Ladomirovej?

Takmer nijak. Predovšetkým ten cintorín nie je ruský. Sú tam pochovaní vojaci z 1. svetovej vojny. Malo by tam byť asi 250 padlých vojakov, rakúsko-uhorských aj ruských. Na lúke pod dedinou sa v roku 1915 obe armády stretli v bitke na bodáky. Pod hirkou sa to miesto volá, po slovensky Pod hôrkou. Miestni na to ešte dlho spomínali. Ako prvý starosta som to začal skúmať aj som tam chcel urobiť nejaké pomníky, mal som k tomu materiály.

Poznali ste ešte takých, čo si tú bitku pamätali?

Samozrejme, mnohí starší miestni mi o tom rozprávali. Aj môj kamarát, už nežije, ale nahral som si ho. Čo viem, tak počas bitky boli miestni zo strachu pozatváraní v drevených domčekoch. Keď sa skončila, z bojiska sa niesol veľký nárek. Vojaci boli popichaní, ťažko ranení. Tí, ktorí padli, tu boli potom pochovaní, všetci spolu.

Naokolo je veľa cintorínov padlých vojakov z 1. svetovej vojny. V Poľsku okolo Gorlíc je ich 250 očíslovaných, sú tam aj fantastické drevené cintoríny architekta Dušana Jurkoviča.

Podpora Ruska má v Ladomirovej zrejme svoje historické príčiny. Aké to sú?

Začiatkom 20. storočia sa odtiaľto mnohí vysťahovali do Ameriky. Tam sa im otvorili oči. Chudobnejší sa vrátili ku gréckokatolíckemu obradu, bohatší gazdovia si zaťali hlavu, ostali pravoslávni. Postavili tu chrám, ktorý slúži dodnes.

Po boľševickej revolúcii v Rusku v roku 1917 prišli do Ladomirovej ruskí exulanti, založili tu slávny monastier, po slovensky kláštor, a tlačiareň. Vybudovali aj kaplnku na tomto cintoríne. My Rusíni hovoríme monachy, vy hovoríte mnísi. Východná byzantská viera. Sem sa dokonca vrátilo pravoslávie. Treba vysvetliť, že tunajšiu eparchiu ovládli gréckokatolíci. Ruskí exulanti sem na začiatok priviedli srbského duchovného. Gréckokatolícki kňazi vyberali veľké poplatky, išli po majetkoch, boli arogantní, čo inšpirovalo východných pravoslávnych popov.

Byzantskí kňazi boli kedysi chudobní, ženili sa, žili spoločne s komunitou na dedinách. Nakazil ich však západný „majetkový vírus“. Zvrhlo sa to, začali od ľudí vyberať rôzne poplatky.

V krčme, ešte ten dom stojí, chlapi na toho Srba hovoria: Ale on má bradu! Kto mal kedysi bradu, bol pre západných kresťanov podozrivý ako pansláv. Bol to znak toho, že nie je zo Západu. Naši kňazi už boli oholení, latinizovaní. Z jedného dôvodu, biskupi boli Maďari. No Rusíni boli vždy proruskí.

Aj dnes sú proruskí, nie?

Majú to v sebe zakódované. Čo je dôležité, z Ruska sa po boľševickej revolúcii začala vďaka exulantom opäť šíriť v Karpatoch pravoslávna viera. To oni mali potrebu vyjadriť ruským vojakom úctu. Na tom nevidím nič zlé. O ten cintorín sa starali ruskí monachy. To oni dali peniaze na postavenie kaplnky na cintoríne. Veľmi malej v ruskom štýle, v akom je aj chrám. Inak tam boli iba neoznačené masové hroby vojakov oboch armád.

Bývalý starosta a terajšia starostka, manželia Bojčíkovci, bývajú vedľa cintorína. Mali aj osobný záujem, aby to bolo skultúrnené. Tam bol iba živý plot, nič viac, za mojich čias sme ho strihali. Treba povedať, že tu nemal nikto záujem o 1. svetovú vojnu. Bojčík získal peniaze na úpravy cintorína v roku 2014 cez ruskú ambasádu.

To už bolo po anexii Krymu. Zmenil sa v niečom postoj Ladomirčanov k Rusku po agresii na Ukrajinu?

Tunajší pravoslávni sú jedna ruka s Rusmi. Skoro som z kože vyskočil, keď mi jedna kamarátka vraví: Putin za nič nemôže.

Opakuje sa jeden scenár. Tí, čo boli za komunistov najväčší Ukrajinci, sú teraz proruskí. Chcú vodcu. Mečiarovci sa premenili na ficovcov. Potom sa im javil Harabin ako ďalší vodca, preto ho tu v svidníckom okrese podporovali najviac z celého Slovenska. Teraz mladí Rusíni podporujú Mazureka, vidia sa v ňom.

Platí tu naozaj konfesionálne delenie, že pravoslávni sú aj dnes na strane Ruska? 

Úplne, to je Putinova piata kolóna. Je to vec viery. V Ladomirovej sú pravoslávni a gréckokatolíci tak pol na pol. Avšak intelektuálne aj hmotne vyspelejšia časť, elita, bola vždy pravoslávna. Nepevných ľudí, kam vietor, tam plášť, gréckokatolícky kňaz získal naspäť, lebo povedal: Janku, tobi dam pokositi tamto to pole, zarobiš si. Ako starosta som naše dejiny skúmal a prišiel som k záveru, že potenciál bol u tých, ktorí sa nedali a ostali pravoslávni. Nemôžem to na dnešnú dobu zovšeobecniť, ale vtedy to tak bolo.

Vaši predkovia pochádzali z Ladomirovej?

Tu žili môj dedo a babka z maminej strany. Prišli z Poľska, babka ma ako-tak „naočkovala“ rusínstvom. Keď prišli z Ameriky, kúpili tu pozemky.

Ako tu vyzeral november ’89, pád komunistického režimu?

V Bratislave a iných mestách boli plné námestia, tu sa najprv nič nedialo. Preboha, to sa tu nikto neprebudí, pýtal som sa sám seba. Začal december, zakladali sme VPN. Takí všelijakí, aj komunisti boli medzi nami. Po revolucionároch prišli prospechári, niekedy koncom decembra 1989.

Vy ste akej viery?

Gréckokatolík, ale nechodím do cerkvi, vy poviete do kostola. Pôvodne som mal byť gréckokatolícky farár, mal som vzťah k nádherným spevom. Dokonca som mal tendencie, že pôjdem k pravoslávnym. Keď však teraz vidím, čo robí moskovský patriarcha Kirill, ako podporuje vojnu, vravím si, že nikdy. Je to, ako keď mnohí kňazi kedysi podporovali Hitlera, kolaborovali s nacistami. Bol som antimečiarovec, teraz som antiputinovec. Opäť som tu výnimka z pravidla.

Tunajší gréckokatolíci nie sú dnes na strane Ruska?

Práveže mnohí sú. Naproti mne býva rusínska rodina, čo prišla z Ukrajiny. Lemkovia, poľskí Rusíni, čo boli po 2. svetovej vojne vyhnaní z Poľska. A sú proruskí. Nedávno sme debatovali a hovorím pánovi, že v Odese zničil ruský útok pravoslávny chrám. Prestal sa so mnou baviť. Iný sused, dokonca jeho deti, sú u Mazureka v Republike.

Čo ich tam láka?

Podľa mňa vnútorné rozčarovanie z politiky. Je tu jeden sused, má veľký servis. Nikdy som Fica nevolil ani nebudem, koho mám, pýta sa ma. Položil mi filozofickú otázku: Ide sa na zájazd, dva autobusy sú pristavené, v jednom je šofér debil a v druhom zlodej, do ktorého autobusu nastúpiš? Čo som mu mal odpovedať?

Ja by som nastúpil do tretieho, kde je šofér normálny a nekradne.

Nie, nie, len dva sú.

Tak nejdem nikam. Ktoré strany tu budú ľudia voliť teraz v septembri?

Široké spektrum. Ja budem voliť Progresívne Slovensko, možno ako jediný v dedine. To je tu osobná tragédia, nesplývať s davom, neharmonizovať sa. Zažili som to aj po roku 1990. Zvolili ma síce za starostu, neustále však na mňa útočili, že dedina preto nedostala od vlády peniaze, lebo Kosť je proti Mečiarovi.

ANDREJ BÁN

zdroj: 
https://dennikn.sk/3493540/budu-tu-volit-fica-a-mazureka-ja-ps-hovori-byvaly-starosta-ladomirovej-kde-rusi-vyvolali-skandal-pre-upravy-cintorina/

foto:
Starosta Ladomirovej z 90. rokov Michal Kosť. Foto N – Andrej Bán