Rusnák radí (Rusnákom), koho voliť

O Rusínoch koluje stereotyp, že v otázkach politickej kultúry sú orientovaní viacej na východ so sklonmi k autoritárstvu. Pamätám si, ako som v 90. rokoch z radov mojej širšej rodiny počul o tom, že Slovensko potrebuje silného lídra. Historické výsledky volieb z mojej rodnej obce Čertižné tomu tiež nasvedčujú, keď si moji známi a susedia najprv vybrali Ľuptáka, nato Mečiara, kým nepresedlali k Ficovi. Stereotyp je týmto potvrdený. Môžem pokojne tento článok ukončiť a prodemokratická elita môže ponechať tento región zbojníkom tak, ako to počas jednej diskusie v Michalovciach zachytil Marek Boka zo Zemplínskeho Dialógu.

Skúsim však ešte doplniť zopár riadkov.

Po prvé, tento stereotyp pasuje viacerým regiónom, nielen tým, kde žijú Rusíni. Po druhé, súhlasím s Arpádom Šoltésom z hore spomínaného dialógu, že vinu treba hľadať aj v západnej časti Slovenska.

Paradoxne sa príbeh severovýchodného Slovenska podobá viac na Ameriku ako na Rusko, ku ktorému vraj Rusíni toľko inklinujú. Tridsať rokov deindustrializácie, akú nepoznal ani americký „rust belt“, kde priemysel aspoň sčasti nahradili služby, spôsobilo nárast frustrácie aj extrémizmu. Ignorancia a arogancia prichádzajúca zo západu krajiny tento problém len vyostruje.

Dnes sa tento región bez masívnej investície z Bratislavy a Bruselu von z tejto biedy, ktorá sa za posledných 30 rokov naakumulovala, nedostane.

Na jednej strane je tu bieda marginalizovaných komunít, ktoré pociťovali pád minulého režimu najdrastickejšie. Tento problém je centrálnou vládou dlhodobo ignorovaný a s limitovanými možnosťami zamestnania, miestne samosprávy jednoducho nenašli spôsob, ako ho vyriešiť.

Ďalej je tu príliš malý dôraz vládnych elít riešiť reálne problémy zaostávajúcich regiónov. Zahraničné investície, ten prvý krok k revitalizácii ekonomiky, stále nedorazili a domáce nedokázali nahradiť krachujúce priemyselné kolosy z minulého režimu. Samozrejme, zahraničné investície samy tento región nespasia, ale zlepšenie infraštruktúry, ktoré zvyčajne sprevádzajú väčšie investície, môže pomôcť nakopnúť aj domácich producentov.

A tak fenomén trumpizmu, keď si ignorovaná časť voličov povie: „Veď ja im ešte ukážem,“ prekvitá.

Ideálna situácia
Pre Rusnáka je ideálna stredová strana regiónov. Teda taká, ktorá by v Národnej rade Slovenskej republiky reprezentovala záujmy voličov východného Slovenska. Tridsať rokov skúseností ukázalo, že celoštátne strany majú východ Slovenska – ľudovo povedané – ,,na háku“ a severovýchod krajiny dupľom. Nedávne zabetónovanie jednoobvodného volebného systému do ústavy, ktorý, mimochodom, podporili aj východniari z OĽaNO, len prehĺbi krízu nerovnosti regionálnej reprezentácie, a tým aj nerovnosti regionálneho rozvoja. Dnes je jediným protiliekom stredová strana regiónov.

Jeden taký pokus tu už bol. Pod zámienkou rozvoja východného Slovenska založili popredné osobnosti z oblasti kultúry, vzdelávania a podnikania stranu Náš kraj. Vnútorné rozpory nakoniec viedli ku kontroverznému odovzdaniu tejto strany Borisovi Kollárovi a jej následnému premenovaniu na Sme rodina.

Stále si myslím, že je tu priestor pre stranu, ktorá by reprezentovala región tak dlhodobo zanedbávaný, akým je východné Slovensko, ba dokonca že to je až nevyhnutné pre rozvoj tohto regiónu.

A nielen pre východné Slovensko. Práve takáto strana by oslabila pozície nacionálno-populistických strán, ktoré brzdia rozvoj nielen tohto regiónu, ale aj zvyšku Slovenska. Určite by aj ľuďom v Bratislave odľahlo, keby zbojnícke konzorcium dostávalo v parlamentných voľbách o desať percent menej.

Lenže žijeme v realite a v tej taká strana nie je. Ako sa má Rusnák rozhodnúť teraz?

Určite čitateľov neprekvapím, keď skonštatujem, že väčšina Rusínov je konzervatívna. Aj keď sa dnes drvivá väčšina strán hlási ku konzervatívnym hodnotám, Rusíni nie sú hlúpi (že vraj na Slovensku sú tí najmúdrejší) a vedia rozoznať medzi konzervatívcom a zbojníkom, ktorý len včera zamenil flintu za kadidlo.

Preto tu ostáva konzervatívnemu Rusnákovi v podstate len jedna možnosť, a to KDH. Zhodou okolností ho do týchto volieb vedie východniar, čo je veľké plus, ktoré môže zavážiť v nejakej časti východoslovenského elektorátu.

Je tu síce aj iná strana, ktorá od konkurencie opisuje jej konzervatívne krédo, no tá sa skôr chce profilovať ako poctivá zbojnícka partia. Napriek snahám OĽaNO dušovať sa, že to oni sú tá pravá zbojnícka banda, keďže idú štedro rozdávať, každý vie, že takáto rétorika je len prázdna floskula, lebo pravý zbojník si svoje zlato starostlivo ukryje.

Verte-neverte, medzi Rusínmi nie je málo liberálov. Tu sú jasní dvaja favoriti, jeden na koni a ten druhý momentálne na chvoste zvoliteľnosti.

Spomedzi SaS a PS má po nedávnych správach o navýšení možnej zamestnanosti v plánovanej fabrike Volvo bližšie k východniarom Sulíkova Saska. No situáciu na severovýchode Slovenska Volvo nerieši. Tu si možno Rusnák povie, že dá Sulíkovi šancu, aby pomohol doviezť podobnú fabriku niekde k Humennému alebo do Bardejova.

Pre tých, ktorí hľadajú niečo novšie, štýlové a viacej in, tak môže byť PS ako tá lepšia voľba. Zároveň sa z posledných prieskumov táto strana profiluje ako najmožnejší premožiteľ zbojníkov, čo tiež môže na liberálneho Rusnáka zapôsobiť. Pravda, takýto volič môže byť zlanárený aj ďalšími novými stranami. Teraz nemyslím tie, ktoré sú v preferenciách opakovane pod prahom piatich percent, ale tú, ktorá rovnako ako PS má najzreteľnejšiu podporu v mladšom elektoráte. Aj keď nám dnes prisahajú na svoju zbojnícku česť, že po voľbách sa nedajú na zboj ako voľakedy v Banskej Bystrici, Rusnák im ich novým imidžovkám azda neuverí.

No ak nie ste ani liberál, ani konzervatívec, ale skôr sociálny demokrat, tak mám pre vás zlú správu. Vaše strany boli dávno unesené zbojníckym živlom.

Nakoniec tu máme veľký výber strán pre masochistov, ktorí to hodia tomu zbojníkovi. Ten už sedí pripravený v húštine za prvou zákrutou.

VLADIMÍR SKALA
Autor je učiteľ a rusínsky aktivista

zdroj: 
https://dennikn.sk/3585445/rusnak-radi-rusnakom-koho-volit/

Foto: Ilustračný obrázok
Rusíni na Slovensku podľa sčítania z roku 2011. 
zdroj – wikipedia.org