Starosta malej obce: V Bratislave sa nám smiali, no ak nás zrušíte, v mestách nebudete mať čo jesť

Umelé zlučovanie zničí vidiek, varuje.

Michal Frank
redaktor

Na Slovensku je bezmála tritisíc obecných samospráv. O ich zlučovaní a zmene systému sa hovorí už roky.


V marci spoločne predstavili Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) dokument k reforme verejnej správy s názvom Územná samospráva ako stabilný a silný partner štátu.

Obe organizácie v ňom počítajú s komplexnou reformou samospráv, vrátane zlučovania obcí, a tvrdia, že jej cieľom je štíhly a funkčný štát, ktorý presunie viac kompetencií na samosprávy. Navrhujú model, ktorý je podľa nich adresnejší a spravodlivejší pre malé aj stredné samosprávy.

Malé obce tento materiál kritizujú, podobne ako Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorá prichádza s vlastným návrhom. Odmieta povinné zlučovanie či povinnú spoluprácu obcí, za prioritu označuje zmenu financovania samospráv.

Podobne ako organizácia, v ktorej sú zapojené hlavne väčšie mestá, to vidia aj najmenšie obce do 500 obyvateľov, ktoré tvoria štvrtinu územia Slovenskej republiky.

Iniciatíva malých obcí hovorí, že dokument vznikol bez ich zapojenia. Podľa občianskeho združenia pritom tvoria chrbtovú kosť slovenského vidieka. Zakladateľom a najviditeľnejším predstaviteľom Iniciatívy malých obcí je MICHAL SEKERÁK. Od roku 2011 je starostom obce Bajerovce v Sabinovskom okrese, kandidoval ako nezávislý.

V rozhovore sa tiež dočítate:
- prečo malé obce nesúhlasia s reformou,
- kto má rozhodovať o peniazoch,
- v čom našli zhodu s Úniou miest Slovenska,
- ako sa žije v Bajerovciach.

Tvrdíte, že podľa návrhu, ktorým sa majú zlúčiť obce, to môže vo finále vyjsť drahšie. Prečo?

Aby som to vysvetlil, treba sa vrátiť k zlomovej situácii. Tou bola fiškálna decentralizácia v roku 2004, keď sa nastavilo financovanie miest a obcí podľa počtu obyvateľov. Tam sa podľa mňa stala zásadná chyba. Namiesto spravodlivého princípu, aby bola určená rovnaká suma na každého občana, sa zaviedli koeficienty. Čím väčšie mesto, tým vyšší koeficient.

Začali vznikať regionálne rozdiely. Obec mala napríklad koeficient 0,90, zatiaľ čo väčšie mestá nad 5-tisíc obyvateľov mali 1,25 či 1,35. Ak chceli vtedy dosiahnuť rovnosť, mali koeficienty otočiť, alebo rovnako na obyvateľa.

Na tomto rokovaní boli vtedy aj predstavitelia ZMOS. Keď sa nevedeli dohodnúť s vtedajším ministrom financií Ivanom Miklošom (SDKÚ – pozn. red.), malé obce boli prvé, ktoré „obetovali“. Rétorika bola taká, nech sa zlučujú alebo zanikajú. A pokračuje to dodnes, som toho živý dôkaz.

Keď som nastúpil ako starosta, začal som sa touto problematikou zaoberať a malé obce rokovali v rámci  ZMOS. Hlúpo sme verili, že ZMOS by nám s tým mohol pomôcť. Ešte keď bol predseda Michal Sýkora, potom Branislav Tréger i súčasný Jozef Božik, s každým sme sa ako delegácia malých obcí stretli, bol som pri tom, zakaždým sme vyšli na psí tridsiatok. Odmietli nás, nechceli sa s nami vôbec baviť.

Istý čas som bol členom Rady ZMOS a navrhoval som v rámci uznesení dofinancovanie malých obcí. Tie uznesenia na snemoch boli prijaté, ale išli do stratena.

Preto sme zobrali veci do svojich rúk, lebo dokument, ktorý navrhuje SK8 a ZMOS, je absolútne neprijateľný. Nie je to, ako si niekto myslí, decentralizácia. To je absolútna centralizácia, absolútna podriadenosť vyšším územným celkom.

V čom?

Navrhované je zlučovanie, alebo likvidácia malých obcí, a zároveň zrušenie okresných úradov. Nie je to priamo napísané, ale treba za tým vidieť peniaze, pretože zrušením úradov a malých obcí prejdú kompetencie na kraje a na väčšie, povedzme okresné mestá a s tým, samozrejme, prídu aj peniažky.

A tie sa už k malým obciam nijakou cestou nedostanú. Už teraz je problém, no potom, keď o tom budú rozhodovať len oni, bude ešte väčší problém. Ak hovoríme o nejakom rozvoji Slovenska a regionálnom vyrovnávaní, tak pri tomto pozičnom dokumente rozvoj na vidieku zastane, regionálne vyrovnávanie nebude, ale rozdiely sa ešte prehĺbia.

Malé obce sa zlučovať nechcú. V čom je problém? Zástancovia zlučovania hovoria, že sa znížia náklady na starostov, poslancov, úradníkov.

To je takzvané JPP, „jedna pani povedala“. Nie je to pravda. Na jednej strane povedia A, ale nikto nepovie B. V pozičnom dokumente je uvedené, že preto ich treba zrušiť, lebo sú ekonomicky najmenej efektívne jednotky riadenia štátu. Tento dokument bol vypracovaný na základe štatistík a analýz, nie skutočnosti, tá je celkom iná.

Malé obce sú ekonomicky najefektívnejšie jednotky riadenia štátu. Či už starostovia, alebo poslanci a ich rodiny, robia množstvo práce zadarmo. A ak by sme mali práce spočítať a previesť na hodinovú sadzbu, tak je to niekoľkonásobne viac, než koľko obec dostane z dane fyzických osôb za rok.
 

Slovensko je posiate malými dedinkami
Ak sa nič nezmení, mnohé zaniknú. Riešenie existuje, ale obce ho zväčša odmietajú
https://www.rusyn.sk/slovensko-je-posiate-malymi-dedinkami/

Povedzme si ináč. Ak by sa podľa pozičného dokumentu tieto obce zrušili, kto tú prácu zaplatí? Kto ju bude robiť? To znamená, že ekonomická efektivita by sa stratila a systém by bol drahší. 

Keď pripravujú analytici takýto návrh, mali by prísť do terénu a opýtať sa ľudí, starostov a tak ďalej.

To je finančné hľadisko. Pozrime sa však do histórie. Obce vznikli prirodzeným spôsobom, majú niekoľko storočí. Prežili rôzne krízy, vojny, živelné pohromy a všelijaké zriadenia. Napríklad kraje vznikli nedávno politickým rozhodnutím a sú najväčším žrútom štátneho rozpočtu.

Samosprávne kraje majú tridsať rokov.

Z historického hľadiska je to tak. Kto živí mestá? Vidiek. Najlepšie sa niektoré veci ukazujú na príkladoch. Jeden poviem.

Keď som bol v Bratislave, stalo sa mi, že si zo mňa úradníci robili posmešky, že koľko vás je, pán starosta? Hovorím, že necelých tristo. Oni na to, že sa pomestíme do ich jedného bloku a chceme toto a hento. Odpovedal som: Počúvate sa, čo hovoríte? Predstavte si situáciu, že vás je v bloku tisícpäťsto a nás na dedine len tristo. Ak nás zrušíte, nebudete mať mäso, mlieko, maslo, chlieb... Čo budete jesť, kde to vypestujete?

Videli sme to počas covidu. Kam utekali ľudia z miest? Na vidiek. Ale na vidieku musia byť nejakí ľudia, ktorí by ho obsluhovali, aby sa tam dalo prísť, aby sa tam dalo žiť. A ak my ho nepodržíme a zlikvidujeme, je to likvidácia štátu. Slovensko bez vidieka nemôže existovať.

Vieme z histórie už z čias Rímskej ríše, že akékoľvek zriadenie, ak prestalo venovať pozornosť vidieku, zaniklo.

Sú obce, kde je problém zvoliť starostu alebo obecné zastupiteľstvo, lebo nikto nechce kandidovať. Je to v jednotkách prípadov, ale sú také. Načo je to dobré?

Čo sa týka zákonnej úpravy, už teraz sú nástroje, čo treba v takej situácii robiť, čiže tam netreba nič nové vymýšľať. Otázka znie inak. Prečo sme dopustili takýto stav?

A ak si to rozmeníme na drobné, prečo vznikol stav, že nikto nechce kandidovať, zase sme pri peniazoch, pri financovaní, pri fondoch, pri korupcii a takto môžem pokračovať. Keď toto rozoberieme, aj problém pominie. Samozrejme, že nikdy úplne neodstránite korupciu, ani nezabezpečíte, aby každá obec fungovala na sto percent, ale máme zákonnú úpravu, ktorá to vie už dnes riešiť. Nám ide o to, aby samospráva, keď sa už volá samospráva, bola sama spravovaná, slobodná, finančne nezávislá a aby spolupráca bola dobrovoľná.

Malé obce už teraz spolupracujú. Pomáhame si, niekedy si služby fakturujeme, inokedy fungujeme na princípe výmeny. To všetko existuje. Len sa nás na to nikto nepýtal.

Poviem aj inú vec. Samosprávy dostávajú podiel z daní z príjmov fyzických osôb, teda od pracujúcich občanov. V mojej obci je skoro stopercentná zamestnanosť, aj dôchodcovia všetci pracovali. Prečo má o 100 – 150 eur na osobu menej ako obec, kde je 4000 obyvateľov a 97-percentná nezamestnanosť?

To je dobrý ekonomický ukazovateľ? Prečo sa tým nezaoberajú tí, čo pripravujú reformy či štátny rozpočet?

Zastupujete malé obce do 500 obyvateľov. Čo to znamená v celkových číslach?

Aj v malých obciach platíme dane ako v Bratislave, pred zákonom sme si všetci rovní. Pre mňa je základná definícia, že všetci ľudia si zaslúžia aspoň základnú infraštruktúru, bez ohľadu, či je niekde jeden dom, desať domov, sto domov.

Určili sme to tak, že hovoríme o obciach do 500 obyvateľov. Na Slovensku ich je 1 124, čo predstavuje asi 25 percent územia a viac ako tristotisíc ľudí. Je to viac ako jedna tretina všetkých samospráv.

Čiže to nie je zanedbateľné číslo. Zároveň treba povedať, že v súčasnej situácii už majú problémy aj väčšie obce, do 1 500 obyvateľov.

Je to znak toho, že väčšina obcí sa hrá na svojom piesku a nevníma to, čo sa deje dookola. Aby sme sa postarali aj o tie svoje obce, pretože sme dostali vo voľbách priamu dôveru od ľudí. Nikto na Slovensku nedostal mandát likvidovať obce. Ani ZMOS, ani SK8, ani nijaká politická strana.

Obce môžu spolupracovať, môžu byť administratívne zlúčené, ale na dobrovoľnom princípe, a samosprávy musia byť slobodné. Ak toto nebude, tak potom máme problém.

Malých dedín sa vždy zastávalo Združenie miest a obcí Slovenska, čo je organizácia, ktorá má pod sebou veľa samospráv. Vy hovoríte, že ZMOS podporuje návrh, ktorý vraj ide proti malým obciam. Nie je to paradox?

Starostom som od roku 2011 a v nasledujúcich rokoch som sa tejto problematike venoval. Pre ZMOS boli malé obce dobré iba do štatistík, aby sa mohol pýšiť, že má okolo 2 900 samospráv.

Ako som spomínal, v rámci Rady ZMOS či snemu sme predkladali návrhy, v ktorých sa problematika mala riešiť. Uznesenia boli prijaté, ale nič viac.  

Dokonca sme im ponúkali, že ak sa bojíte stratiť čo i len slovo za nás, berte na rokovania nás, nastavíme za seba svoj chrbát, nebojíme sa pomenovať problémy. Do dnešného dňa sme nedostali šancu.  Je to paradox, že na jednej strane sa chvália počtom obcí a potom príde pozičný dokument, kde nás chcú zlikvidovať. Neviem prečo. Nechcú počuť kritiku?

Ďalším paradoxom je, že vás podporuje Únia miest Slovenska, ktorá zvykla byť určitým protipólom ZMOS-u.

Nevnímal som to tak, že Únia miest Slovenska je zameraná proti malým obciam. Takisto zastupuje samosprávne jednotky a sú v nej ľudia, ktorí možno rozmýšľajú podobným spôsobom a podobne počítajú. Lebo ak máte rovnaké vzorce a rovnaké zmýšľanie o fungovaní slobodnej samosprávy, je v podstate jedno, či ide o mesto, alebo o obec.

Únia miest sa s nami stretla, normálne sme debatovali a normálne sme sa dohodli na predložení protinávrhu, kde je riešený iný spôsob financovania. Konkretizovať ho zatiaľ nebudem, lebo s ním prišla ÚMS a nechcem jej to brať, ale my sme s tým súhlasili.

Poviem podstatu tohto návrhu. Každé jedno mesto, každá jedna obec by bola finančne zastabilizovaná a štátny rozpočet by to nestálo ani cent. Počujete dobre. 

Expert na samosprávu: Čím dlhšie budeme čakať s reformou verejnej správy, tým bude viac bolieť
https://www.rusyn.sk/expert-na-samospravu-cim-dlhsie-budeme-cakat-s-reformou-verejnej-spravy-tym-bude-viac-boliet/

Tento návrh bude kedy predložený?

Návrh Únie miest Slovenska spolu s malými obcami je už aj s pozičným dokumentom u prezidenta Slovenskej republiky. Toho prezidenta, ktorý nás nechce prijať.

Zhoda panuje v tom, že treba šetriť verejné peniaze a obcí je veľa. Zhoda je v tom, že ak sa chcú zlúčiť dobrovoľne, nie je problém. Hoci v praxi sa zlučovať nechcú. Čo je teda vaším cieľom?

Na to sa treba pozrieť z inej stránky. Znovu poviem príklad. Prednedávnom košická mestská časť Šaca urobila petíciu za odčlenenie od mesta Košice. Prečo asi? Tu treba hľadať odpovede. Dnes fungujúci systém nám nezaručuje, aby sme mohli normálne žiť, fungovať, rozvíjať sa, pretože o peniazoch sa rozhoduje tak, že nie všetci máme rovnaké možnosti.

Naším cieľom je odstrániť tieto veci, aby sme dokázali aj samostatne prežiť, pretože na Slovensku neexistujú plošne ani národnostne také obce, aby sa dali jednoducho zlúčiť. Nastali by trenice. Ak to spravíte nasilu, budú tam vždy konflikty, neprestanú tam chodiť policajti.

Netreba ľudí nútiť, ale treba dať obciam možnosť spolupracovať, ale aj možnosť samostatnej existencie. Ak sa z národnostných či geografických dôvodov nebudú vedieť alebo chcieť zlúčiť, tak aby mohli existovať a ľudia tam mohli slušne žiť. Aby sa tie obce nevyľudňovali.

Zoberte si len posledný rok 2025 – a  to tiež súvisí s malými obcami – Slovensko malo menší prírastok obyvateľstva ako úmrtnosť. Rozdiel bol dosť veľký. A teraz sme v situácii, že sa malé obce vyľudňujú a ideme ich ešte zlikvidovať.

No keď sa spätne pozrieme na pôrodnosť, ktorým rodičom sa rodilo viac detí? Tým, čo žili v meste, alebo v dedinách?  Musíme ináč rozmýšľať. Navrátiť vhodným spôsobom, a to sa dá, život do dedín. Prečo nemôže vzniknúť národný program návratu do života malých dedín? Čo nám treba? Školu, potraviny a všetky ostatné služby sa na to nabalia.

Nie je na Slovensku priveľa obcí?

V jednej debate som dostal od mladého politológa otázku, či nás nie je veľa, že on by to zrušil. Kontroval som mu podobným spôsobom, že skoro na každej slovenskej vysokej škole je odbor politológia,  ja by som ich zrušil. Inými slovami, keď žijeme v normálnej demokratickej spoločnosti a majú možnosť študovať politológiu, aj my chceme žiť v tých obciach. To je celé.

Aby som sa nevyhol odpovedi, je ich veľa, ale vznikli prirodzeným spôsobom. Obce nevznikli na politickú objednávku. Sú to prirodzené celky.
 

Diskusia k článku: Starosta malej obce... 
https://korzar.sme.sk/presov/d/starosta-malej-obce-v-bratislave-sa-nam-smiali-no-ak-nas-zrusite-v-mestach-nebudete-mat-co-jest

Na čele malej dediny Bajerovce ste od roku 2011. Ako by ste vašu obec predstavili? Má kostol, krčmu, futbal?

V súčasnosti má naša obec 264 obyvateľov s trvalým pobytom. Chodia tam aj víkendoví hostia, ktorí domy využívajú ako chalupy. Čiže cez víkendy či v lete je ľudí aj dvojnásobne viac.

Obec sa nachádza pod Levočskými vrchmi, v blízkosti bývalej vojenskej základne Javorina. Nemáme kostol, ale dve cerkvy, keďže sme Rusíni, na čo sme hrdí.

Na druhej strane, krčmu už nemáme a tým, že ľudí je čoraz menej, tak pani, ktorá mala potraviny, zatvorila obchod. Klesli jej tržby. Dvakrát do týždňa k nám chodí pojazdná predajňa. Pracujeme na tom, aby sme mali potravinové automaty. V súčasnosti bežne existujú, na chlieb, mlieko, čokoľvek. Keď sa to podarí, bude to ešte tohto roku.

Kedysi sme mali futbalový klub, tenisový klub, folklórny súbor a robilo sa veľa akcií. Mladí ľudia však odišli, nemá to kto robiť. Čo nám ešte ostalo z kultúrnej oblasti, je rusínsky folklórny festival.

Samozrejme, že obec sa snaží využívať na svoj rozvoj eurofondy a rôzne dotácie.

Kam smerovali vaše investície?

Neviem, či je vhodné, aby som hovoril, čo sa urobilo. Obnovili sme verejný rozhlas, ako jedna z mála obcí sme už pred ôsmimi rokmi mali vysokorýchlostný internet. Vymenili sme verejné osvetlenie, zrekonštruovali sme dva mosty. Postavili sme dom smútku. Máme nové multifunkčné ihrisko, v areáli s amfiteátrom, kde je festival. Začali sme asfaltovať miestne komunikácie, ale musíme to z finančných dôvodov robiť postupne.

Keď som nastúpil, obec mala mínus 130-tisíc eur, ako starosta som nebral plat a každý druhý týždeň som sa chcel vzdať funkcie, lebo som si nevedel rady. Nebolo to jednoduché, ale už sme kdesi inde. Postavili sme sa na vlastné nohy.

Za tých 15 rokov vám ubudlo veľa obyvateľov?

Necelých dvesto ľudí. Na druhej strane prišli noví, ktorí nemajú pokrvný vzťah k Bajerovciam, ale kúpili si domčeky.

Michal Frank

foto:
Michal Sekerák, starosta Bajeroviec, z Iniciatívy malých obcí. (zdroj: Korzár, Michal Frank)

zdroj: 
https://korzar.sme.sk/presov/c/starosta-malej-obce-v-bratislave-sa-nam-smiali-no-ak-nas-zrusite-v-mestach-nebudete-mat-co-jest