Takéto silné zemetrasenie ešte nikto z našich generácií na Slovensku nezažil

Zemetrasenie pri Domaši je najsilnejšie, aké na našom území bolo za viac ako 90 rokov, hovorí geológ a tektonik Madarás.

Ján Madarás je geológ a tektonik a generálny riaditeľ Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied.

V rozhovore vysvetľuje, čo je vlastne zemetrasenie a ako k nemu dochádza, ako sa zemetrasenia merajú a aký je rozdiel medzi magnitúdom zemetrasenia a makroseizmickou intenzitou, ktorá zaujíma stavbárov či poisťovne.

Vyjadruje sa tiež k tomu, či nás po zemetrasení na východe Slovenska ešte čakajú dotrasy, prečo sú pre vedcov dôležité svedectvá dotknutých obyvateľov aj ako vyzerá práca seizmológov priamo v teréne.

Čo je zemetrasenie?
Zjednodušene povedané, je to náhle uvoľnenie nahromadenej energie pod zemským povrchom, ktoré sa prejaví náhlym pohybom a porušením hornín nachádzajúcich sa na hranici zlomov a následným vznikom zlomovej plochy. Zlom je veľká puklina v hornine, teda jej porušenie tektonickou udalosťou, napríklad pôsobením smerného tlaku.

Hornina má istú mieru pevnosti, a keď je táto miera presiahnutá tlakom v určitom smere, dôjde k porušeniu horniny v nejakej pukline. To je tektonická udalosť, ktorá sa môže prejaviť zemetrasením. Viac-menej každý zlom v hornine je dôsledkom tektoniky. Musel sa vytvoriť pri náhlom pohybe, teda zemetrasení, ku ktorému došlo niekedy v minulosti.

Čo je príčinou tektonických pohybov?
Zem je zložená zo zemských platní. Od jej vzniku pred štyri a pol miliardou rokov sa voči sebe rôzne pohybujú. Dnes máme isté rozloženie kontinentov, morí a oceánov, ale pred miliónmi rokov bolo úplne iné.

Keby ste si k sebe priložili Afriku a Južnú Ameriku, videli by ste podľa ich tvaru, že kedysi boli spojené. Vidno to aj na ostrove Madagaskar, že sa odtrhol od pevninskej Afriky. Toto je dôsledkom trhania platní.

Ako prebiehajú tektonické pohyby?
Musíme si povedať, z akých vrstiev sa skladá Zem. Na povrchu je zemská kôra, tá je relatívne tuhá a má hrúbku asi štyridsať kilometrov. Pod ňou sa začína plastický plášť, ktorý prechádza do spodného, ešte elastickejšieho plášťa. Pod ním je vonkajšie jadro, ktoré je žeravé a je v tekutom stave. Vnútorné jadro je vplyvom obrovského tlaku v tuhom stave.

V plášti prebiehajú prúdenia, nazývajú sa konvencia, kde chladnejšie hmoty sú trochu ťažšie a klesajú dolu. Tam, v hĺbke okolo dvetisíc kilometrov, sa ohrejú a potom zase postupne stúpajú hore. Takto vytvárajú akési slučky a magma, ktorá v plášti vystupuje hore, spôsobuje trhanie zemských platní. To je tektonický pohyb.

Niektoré zemetrasenia vychádzajú z veľmi hlbokých zón Zeme a sú prejavom pohybu nielen plytšie uložených tektonických platní, ale aj vrchnej časti plášťa v menej plastickom stave. To platí maximálne do hĺbky 500 – 700 kilometrov, hlbšie už zemetrasenia nevznikajú, lebo horniny sú veľmi plastické.

Ako sa tieto pohyby delia?
Sú tri hlavné typy tektonického pohybu. Po prvé, jedna platňa sa môže podsúvať pod druhú, čiže jedna platňa klesá. Vtedy vzniká poklesový zlom. K druhému typu dochádza, keď sa jedna platňa premiestňuje na druhú platňu, vtedy hovoríme o prešmykovom zlome. A v treťom type sa dosky popri sebe posúvajú horizontálne, ide o horizontálny posun. Toto sú tri hlavné pohyby a, samozrejme, môže dochádzať aj k ich kombináciám.

V škole sme sa mnohí učili, že zemetrasenia sú akýmisi nárazmi či pohybmi tektonických platní voči sebe. Dochádza k zemetraseniam teda obvykle na okrajoch platní?
Áno, zvyčajne je to na okrajoch. Predstavme si Tichý oceán a jeho ohraničenie. Od Aljašky prechádzame cez Skalnaté hory až do Južnej Ameriky, kde máme Andy. Stále takto ideme po rozhraní okraja kontinentálnych dosiek s oceánskymi doskami, ktoré tvoria Tichý oceán. Potom to prechádza až do Antarktídy a zjavuje sa v oblasti Nového Zélandu, Papuy Novej Guiney, Japonska, Kamčatky a kruhom sa to vracia na Aljašku.

Alebo si zoberme Atlantický oceán, kde nám vzniká nová kôra, teda Amerika sa pomaličky vzďaľuje od európsko-ázijského bloku a Atlantický oceán sa rozširuje. Vidíme to v strede Atlantiku, kde je oblasť, ktorú nazývame Stredooceánsky chrbát. Je tam intenzívna sopečná činnosť aj pod morom, ale aj na súši, príkladom je Island. Časť z neho patrí k Americkej doske, druhá časť k Euroázijskej. Island sa stále rozširuje, preto je tam taká veľká sopečná činnosť.

Iný príklad vzďaľovania je v Afrike – Červené more je dôsledkom trhliny, no tá ďalej pokračuje južne a vidíme ju v podobe jazier ako Viktóriino, Tanganika a pokračuje to až do Mozambiku. V budúcnosti sa Afrika roztrhne a vznikne tu nový oceán.

Ako je však možné, že tlaky a pohyby, ktoré sa prejavujú zemetrasením, niekedy nastávajú aj vo „vnútrozemí“ tektonickej platne?
Tak ako máme veľké celoplanetárne platne, tak sa tieto delia na menšie, takzvané mikroplatne. Aj medzi nimi sú tektonické rozhrania živé a dochádza tam k pohybu. Je to prípad aj našich Západných Karpát, ktoré sú z geologického hľadiska mladým pohorím, podobne ako Alpy alebo Himaláje. Pretrváva tam stále tlak a pohyb mikroplatní, čo spôsobuje zemetrasenia. Nemusí to byť priamo na rozhraní veľkých platní.

Sopečná činnosť je dôsledkom tektonických procesov?
Jedno s druhým vždy súvisí, dá sa povedať aj to, že tektonické procesy sú dôsledkom sopečnej činnosti. Buď sa dosky od seba vzďaľujú, čo sa prejavuje výstupom hmôt a sopečnou činnosťou, alebo sa k sebe približujú a pri obrovskom tlaku sa horniny tavia a v nejakých zlomoch môžu vystupovať hore, čo sa takisto prejavuje sopečnou činnosťou. To bol aj prípad našich Štiavnických vrchov, kde sa na obrovských zlomoch dostala magma až na povrch a vytvorila sopečné pohorie.

Aj na území Slovenska nájdeme viacero mikroplatní?
Samozrejme. V geologickej terminológii hovoríme o platni Alcapa – to znamená alpsko-karpatsko-panónska. Pozostáva z troch mikroplatní – jedna vytvára Alpy, druhá Západné Karpaty a tretia väčšinu územia Panónskej panvy.

Zemetrasenie, ktoré bolo na východnom Slovensku v pondelok 9. októbra, svedčí o tom, že nastal pohyb medzi mikroplatňami na našom území?
Pravdepodobne áno. Zhodou okolností je východná časť Slovenska trošku odlišná od zvyšku Západných Karpát, lebo sa na nej prejavujú severojužné zlomy, na ktorých sa vytvorilo napríklad vulkanické pohorie Slanské vrchy. Ide o sústavu severojužných zlomov, ktoré oddeľujú mikroblok Západných Karpát od mikrobloku Východných Karpát. Zároveň v rámci východného Slovenska máme aj veľkú tektonickú zónu, ktorá sa volá Bradlové pásmo.

Zemetrasenie, ktoré sme zažili, bolo v bloku Flyšových Karpát, ktoré tu je, a zároveň v blízkosti Bradlového pásma. Je to veľmi výrazná zóna, ktorá oblúkom cez Poľsko pokračuje až na západ Slovenska, kde takisto máme seizmicky aktívne zóny.

Rôzne farby na tejto mape označujú mikroplatne?
Nielen to, odlišujú aj rôzne tektonické jednotky a horninové komplexy, teda ide o to, z čoho sa skladajú a aký majú vek. Keď si zoberieme našu zemetrasne najaktívnejšiu zónu v oblasti Komárna, tak tie zlomy pokračujú, len sú pochované pod usadeninami Veľkej Podunajskej nížiny. Sú kdesi v hĺbke a vieme ich identifikovať a naznačiť inými geofyzikálnymi metódami. Hoci na povrchu nevidíme nič, je tam rovina, no vieme, že zlomy pokračujú v podloží a môže tam dochádzať k tektonickým pohybom.

Takže tam, kde sú zlomy, je nejaká pravdepodobnosť, že nastane zemetrasenie?
Presne tak. Napríklad na severe Malých Karpát je ďalšia zemetrasná oblasť a viaže sa na zlomy, ktoré prechádzajú na Záhorie, prechádzajú do Rakúska smerom na Semmering a pokračujú do Álp.

Ak by som si chcel postaviť dom niekde, kde mi nehrozí zemetrasenie, mal by som ísť tam, kde žiaden zlom nie je?
Teoreticky áno, pokiaľ je to možné. Paradoxne, najatraktívnejšie oblasti na bývanie sú na svahoch, kde je pekný výhľad, no v skutočnosti to je na mieste zlomu. Napríklad vilové štvrte v podhorí Malých Karpát sú na zlome, ktorý sa prejavuje tým, že odtiaľ uniká rádioaktívny plyn radón. Ten identifikuje, že ide o živý zlom.

Keby som býval napríklad v Galante, kde žiaden zlom nie je, tak žiadne zemetrasenie nemôžem očakávať?
V menšej miere. No ak by sme si zobrali mapu seizmického ohrozenia Slovenska, videli by sme veľký červený fľak v okolí Komárna a Štúrova, potom v oblasti severu Malých Karpát, ďalej medzi Trenčínom a Žilinou, niečo medzi Banskou Štiavnicou a Kremnicou, niečo okolo Banskej Bystrice a Brezna, v podhorí Vysokých a Západných Tatier, ale aj na východe. Našli by sme zóny, kde historicky dochádzalo k viacerým zemetraseniam, ale aj také, kde neboli žiadne alebo ich bolo minimum.

Keby však došlo k zemetraseniu v oblasti Komárna, otrasy môže byť cítiť aj v Galante, dokonca môžu nastať aj škody. Rovnako ako zemetrasenie pri Domaši bolo cítiť na celom veľkom území východného Slovenska. Overené hlásenia máme až po Banskú Bystricu, čiže zhruba dvesto kilometrov od epicentra.

Úplne sa zemetraseniu vyhnúť teda nedá?
Úplne nie, ale netreba byť v panike, lebo územie Slovenska v súčasnom geologickom vývoji – minimálne za posledných milión rokov – nemá takú zemetrasnú aktivitu ako napríklad oblasť Stredomoria, Balkánu, Turecka, kde vznikajú pohoria a je tam najväčšia tektonická aktivita. Slovensko je na okraji, kde už skoro žiadne veľké zemetrasenia nie sú.

Spomínali ste Štiavnické vrchy. Je pravda, že Banská Štiavnica leží v bývalom kráteri sopky?
Je to tak. Keď sa pozrieme na mapu, tak červená línia vykresľuje kalderu, respektíve obrovský kráter Štiavnických vrchov. Kedysi boli ešte väčšie, ale časť odniesla erózia. Na mieste Banskej Štiavnice bol najintenzívnejší vulkanizmus a aj preto tam vzniklo množstvo minerálnych žíl a bola tam banská ťažba. To isté je v okolí Kremnice, no menšie sopky boli aj Javorie a Poľana. Taktiež v Slanských vrchoch či vo Vihorlate bol jeden vulkán vedľa druhého.

Všetky naše sopky sú už neaktívne?
Áno, už niekoľko miliónov rokov. Zvyškové teplo v hĺbke štyri-päť kilometrov však stále zostáva, preto napríklad v Žiarskej kotline je vysoký geotermálny gradient a uvažuje sa nad tým, že keby sa tam vŕtalo, mohla by tam byť elektráreň produkujúca horúcu paru.

Štiavnické vrchy boli sopečne aktívne od asi šestnástich miliónov rokov spätne a najmladšia sopka sa nachádza pri Novej Bani, volá sa Putikov vŕšok, kde lávové prúdy vznikali relatívne veľmi nedávno, teda pred asi sto- až stopäťdesiattisíc rokmi.

Znamená to, že nemôžeme očakávať prebudenie sopky na našom území?

Určite sa toho nedožijú žiadne najbližšie generácie. Teoretická možnosť je, že niekedy o pol milióna rokov sa na krátky čas obnoví sopečná činnosť, ale aj to je veľmi nepravdepodobné.

Povedali ste, že na Slovensku sú zemetrasenia zriedkavé. Prekvapilo vás teda zemetrasenie pri Domaši?
Neprekvapila nás samotná zemetrasná činnosť, lebo o nej vieme z historických záznamov a zo súčasného monitorovania. Ale prekvapilo nás, že malo takú veľkosť a intenzitu, keďže takéto veľké zemetrasenie sme na východe Slovenska naposledy mali v roku 1914 a v rámci celého Slovenska to bolo pri Dobrej Vode na severe Malých Karpát v roku 1930.

Táto udalosť je pre nás veľká vedecká výzva, lebo nikto z našej generácie ani z generácie našich učiteľov nezažil na našom území také silné zemetrasenie.

Mnohých ľudí teraz zaujíma, či môžu očakávať dotrasy.
Určite áno, ale nemusia to byť dotrasy, ktoré budú pocítené, no niektoré z nich môžu byť. Zatiaľ nemáme informácie, že by niektorý dotras bol pocítený. Môže to prísť o pár dní, ale aj o pár hodín. Citlivými seizmickými prístrojmi sme už zaznamenali niekoľko dotrasov a predpokladáme, že v priebehu najbližších dní ešte niečo zaznamenáme.

Aké magnitúdo bolo namerané pri tomto zemetrasení?
Prvé odhady boli od 4,8 po 5,1, zatiaľ je to ustálené na 4,9, čiže ide o najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska za viac ako deväťdesiat rokov.

Ako sa toto číslo meria?
Magnitúdo je fyzikálna veličina, ktorá charakterizuje veľkosť, respektíve silu zemetrasenia. Seizmometer zaznamená vibrácie spôsobené príchodom seizmických vĺn z hypocentra zemetrasenia, teda z miesta, kde vzniklo. Aj vo veľkej vzdialenosti sa vlnenie prejaví kmitmi s určitou výchylkou (amplitúdou). Toto zrýchlenie pôdy, respektíve horniny sa prejaví mikropohybom a citlivý seizmometer ho mnohonásobne zväčší.

Môžeme preto zaznamenať aj veľmi vzdialené silné zemetrasenia na opačnej strane Zeme, keď seizmické vlny s patričným oneskorením dorazia aj k nám. Na seizmograme, čo je časový grafický záznam aktivity, sa zemetrasenie prejaví sériou kmitov s určitou amplitúdou, maximálnou výchylkou pri kmitaní. Analýzou seizmogramov sa určujú parametre zemetrasenia aj magnitúdo.

Ako vyzerá seizmometer?
Moderný seizmometer má tvar kovového valca vysokého asi dvadsaťpäť centimetrov s priemerom asi pätnásť centimetrov, váži do desať kíl. V ňom sú zakomponované tri priestorové zložky, ktoré zaznamenávajú otrasy. Seizmické vlny sa šíria priestorovo, preto sa merajú horizontálne v severojužnom a východozápadnom smere, ale aj vertikálne zdola hore. Meriame ich priestorovú orientáciu a každá zo zložiek má svoje kmity. Rozkmit sa potom v podobe elektrického impulzu prenáša do prevodníka, kde sa prejaví v digitálnej forme. Na obrazovku dostaneme už hotový seizmogram, čiže grafické vyjadrenie nameraného zemetrasenia.

Seizmometer je pevne umiestnený buď na skalnom podloží, alebo na betónovom bloku, ktorý je zviazaný s podložím. Je to také citlivé zariadenie, že dokonca aj keď je silné zemetrasenie v Japonsku, zachytíme príchod seizmických vĺn.

Kde sú seizmometre umiestnené?
Najbližší k Bratislave nájdeme v štôlni v opustenom kameňolome na Železnej studničke blízko dolnej stanice lanovky na Kamzík. Ďalší v Modre-Harmónii, kde je observatórium, ďalej vo Vyhniach a takisto v ďalších lokalitách na Slovensku.

Koľko ich máme?
V rámci slovenskej Národnej siete seizmických staníc ich je štrnásť, ale berú sa aj údaje z lokálnych sietí patriacich k jadrovým elektrárňam Mochovce a Jaslovské Bohunice, ako aj stanice, ktoré máme v rámci rôznych medzinárodných projektov so susednými štátmi.

Spolu máme na území Slovenska viac než štyridsať seizmických staníc, ktoré sú schopné merať. A, samozrejme, aj okolité štáty majú veľmi dobré seizmické siete, z ktorých takisto berieme údaje. Nie všetky sa prenášajú online, za zberom zaznamenaných údajov na pamäťových kartách musíme pravidelne vycestovať trebárs na opačný koniec krajiny. Napríklad mám čerstvú informáciu, že sa podarilo stiahnuť údaje z lokálnej seizmickej stanice len desať kilometrov od epicentra zemetrasenia na východe.

To, že je to zariadenie také citlivé, že zachytíte aj vlny z Japonska, neznamená, že musíte zaznamenávať množstvo iných otrasov, napríklad vlaky?
Keby sme chceli, mohli by sme kontrolovať, ako chodia autobusy na Železnú studničku, lebo každý jeden prejazd sa tam objaví. No tieto kmity majú inú frekvenciu ako prírodné javy. Chytáme tiež odstrely v lomoch, ale veľké lomy na Slovensku nám pravidelne posielajú informácie, kedy sa uskutoční odstrel a v akej intenzite. Je to pre nás dobrá informácia, keď máme pochybnosť, či nejde o prírodné zemetrasenie.

V roku 2007 vybuchol muničný sklad pri Novákoch a vtedy nám zadal štát úlohu, aby sme skúsili presne stanoviť časové úseky, kedy došlo k výbuchom a koľko ich bolo. My sme to zachytili a vedeli sme ich presné časové relácie aj ich intenzitu.

Keď nechcete, aby vám umelé otrasy poškodili údaje, viete ich odfiltrovať?
Dá sa to do istej miery, ale keď je vysoká miera šumu, veľmi to znehodnotí signál. Nemalo by teda význam mať stanicu napríklad u nás v SAV, keďže je tu blízko tunel, rušná cesta, železnica, skrátka by sme mali znehodnotené merania. Podstatné preto je, aby seizmické stanice boli na pokojných miestach, napríklad v koncových obciach, nemala by blízko byť železnica a tak ďalej.

Dá sa seizmická aktivita predpovedať?
Dalo by sa to v prípade, keby sme vedeli monitorovať každý jeden zlom, ktorý by mohol byť aktívny, ale sami nevieme, ktorý taký bude. Len na území Slovenska sú tisícky zlomov. Technicky, personálne a finančne nie je možné všetko monitorovať.

Sú však isté indikátory toho, že bude zemetrasenie. Ide napríklad o zvýšené výrony radónu či oxidu uhličitého, môže sa aj meniť hladina či chemizmus podzemnej vody. Keby sa toto všetko dalo sledovať, možno by sme niečo vedeli predpovedať, ale nie na sto percent. Odpoveď je taká, že zemetrasenia sa predpovedať nedajú, vieme iba určiť oblasti, ktoré sú náchylnejšie na zemetrasenia.

Ako sa teda dá predchádzať škodám z dôvodu zemetrasenia?
Existuje mapa seizmického ohrozenia dôležitá pre stavbárov, na ktorej sú hodnoty pôdneho zrýchlenia v mikrometroch za sekundu. Na základe toho existujú stavebné normy, ktoré hovoria o tom, aké opatrenia pri zakladaní stavby treba urobiť.

Jediným možným spôsobom prevencie je dodržiavať stavebné normy a tvoriť stavby, ktoré sú dostatočne odolné, teda majú v sebe dostatok železobetónovej výstuže. V Japonsku, kde sú ročne dve až štyri zemetrasenia s magnitúdom nad 6, nedochádza k takým veľkým škodám – odhliadnuc od cunami, ale to je iný fenomén –, pretože stavebná činnosť je tam veľmi kontrolovaná a veľmi kvalitná.

Pred pár dňami však bolo zemetrasenie s magnitúdom 6,3 v Afganistane, ktoré spôsobilo obrovské škody, lebo stavby z blata a nepálených tehál popadajú hneď. Podobne to bolo aj v Nepále, kde sa stavby z kameňov, ktoré ani len neboli pospájané maltou, po zemetrasení, ktoré by inak nebolo až také ničivé, rozsypali ako domčeky z karát.

Aké škody nastávajú pri zemetrasení s magnitúdom okolo 5, ako bolo pri Domaši?
Jedna vec je veľkosť zemetrasenia, teda magnitúdo, ktoré hovorí o tom, aké množstvo energie bolo uvoľnené pri zemetrasení. Pre poisťovne je však zaujímavý iný ukazovateľ – makroseizmická intenzita, čo je úplne iná škála. Tá opisne hovorí o tom, ako bolo zemetrasenie pocítené ľuďmi, zvieratami, ako boli poškodené stavby. Teda akým spôsobom sa zemetrasenie prejavilo v nejakej lokalite.

Dnes už všetky poistné zmluvy na nehnuteľnosti hovoria, že ak intenzita prekročí šiesty stupeň Európskej makroseizmickej stupnice EMS-98, môže dochádzať k plneniu poistných udalostí. Dnes vieme, že zemetrasenie pri Domaši síce malo magnitúdo 5, ale v epicentrálnej oblasti bola dosiahnutá intenzita okolo 6 – 7, možno aj 7,5, čo sa uvidí v krátkom čase po analýze.

Poškodené boli aj gréckokatolícke chrámy v obciach Fijaš a Pakostov.

Ako zisťujete, aká miera makroseizmickej intenzity bola dosiahnutá?
Máme na webe dotazník, ktorý môžu vypĺňať ľudia, ktorí to zemetrasenie zažili, zatiaľ sme ich dostali takmer dvetisícpäťsto. Závisí to však aj od práce našich seizmológov priamo v teréne, aby sme určili izoseistu. Teda oblasť, v ktorej na základe škôd vyčleníme, kde bol dosiahnutý šiesty stupeň. To potom bude možné predložiť poisťovniam, ktoré budú musieť na základe poistnej zmluvy svojim poistencom vyplatiť plnenie.

Čo vám ľudia posielajú v týchto dotazníkoch?
Mnoho odpovedí je subjektívnych podľa toho, ako to ľudia cítili. My sa pýtame na to, čo sa dialo, napríklad či rinčali sklá, kývala sa lampa, padol televízor, objavili sa pukliny a tak ďalej. Ak je vypĺňateľ seriózny a dá nám seriózne odpovede, vieme takýto dotazník použiť. Najlepšie však je, ak nám ľudia pošlú aj fotografie.

Spomínali ste, že máte aj pracovníkov v teréne. Ako vyzerá ich práca?
Nezvykneme chodiť do terénu, lebo pocítených zemetrasení je na Slovensku asi od troch do šiestich ročne, no škody nebývajú skoro žiadne. Toto však bolo také zemetrasenie, že radšej ideme priamo na tie miesta a v súčinnosti so starostami a s civilnou obranou skúmame situáciu. Kolegovia tam so sebou vzali seizmometre a na mieste merajú seizmické dotrasy, ktoré môžu byť veľmi slabé a väčšie siete by ich nemuseli zachytiť.

Okrem toho tam máme dva tímy, ktoré nezávisle od statikov dokumentujú škody, ale aj ak vzniknú trhliny či deformácie na lúke či na iných povrchoch, všetko si to budú všímať. Je to dôležité pre stanovenie intenzitných stupňov.

Koľko ľudí na Slovensku sa odborne venuje zemetraseniam?
Veľmi málo, asi do dvadsať. Na Ústave vied o Zemi SAV máme jedenásť seizmológov, viac ako polovica však pracuje na úväzok a kmeňovo sú na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK, kde sa študuje fyzika Zeme a v rámci nej seizmológia, alebo na iných pracoviskách.

Nie každý však robí seizmickú službu a zaoberá sa praktickou seizmológiou, niektorí sa špecializujú na teoretickú, teda na matematickú a fyzikálnu stránku. Tí, ktorí sa denne venujú monitorovaniu zemetrasení, sú nanajvýš traja.

Čomu sa bude vaše pracovisko venovať v najbližších týždňoch? Plánujete aj výstup napríklad v podobe vedeckého článku?
Keď sa vrátia kolegovia z terénu, budú analyzovať svoje zistenia, ako aj dotazníky. Spresnia sa parametre zemetrasenia a budeme sa snažiť dať poisťovniam relevantné stanovisko, ktoré oblasti spadajú pod šiesty stupeň makroseizmickej intenzity. Keďže išlo o významnú udalosť, určite napíšeme aj vedecký článok, kde toto zemetrasenie opíšeme z hľadiska jeho parametrov, určíme ohniskový mechanizmus, a keď zistíme, na akom zlome sa to stalo, budeme to vedieť priblížiť aj ku geologickej a k tektonickej informácii.

Vy ste na vlastnej koži už zažili zemetrasenie?
Zažil som ho raz, keď som bol na služobnej ceste vo Švajčiarsku v meste Meiringen. Bolo okolo polnoci, a keď som prišiel do izby, celá sa začala knísať. Trvalo to pár sekúnd, ale bol to dosť nepríjemný pocit, hoci ako sme neskôr zistili, malo magnitúdo len 3,5. Verím, že aj takéto zemetrasenie stačí na vydesenie a zlý pocit u ľudí.

Jakub Lipták
https://www.postoj.sk/139736/taketo-silne-zemetrasenie-este-nikto-z-nasich-generacii-na-slovensku-nezazil

foto: 
Zemetrasenia v oblasti východného Slovenska z katalógu zemetrasení ÚVZ SAV od roku 1643 do 2020 podľa magnitúd. 
Zdroj: ÚVZ SAV, EQUIS