V NP Poloniny sa rozbehol proces zonácie

Astronomický nárast. Bezzásahová zóna národného parku sa zväčší o 400 percent
Starosta: Máme si dať kroje, kúpiť kone?

STAKČÍN. V Národnom parku Poloniny sa rozbehol proces zonácie.

Miestne samosprávy však bližšie informácie nemajú.

O čo pri zonácii ide
Národný park Poloniny je jedným z trojice parkov, kde envirorezort predstavil návrh zonácie.

Tá rozdelí národné parky na zóny podľa stupňov ochrany a určí, ktoré ostanú „napospas prírode“ a kde sú ľudské zásahy možné.

Cieľom je zväčšiť a sceliť bezzásahové územia. Mala by sa tým zlepšiť schopnosť lesa udržať vodu a urobiť ho atraktívnejším.

Zonácia má podporiť regionálny rozvoj a prírodný turizmus.

„Zonácia Národného parku Poloniny v prvom rade zabezpečí ochranu Karpatských bukových pralesov, ktoré patria do svetového dedičstva UNESCO, určia sa jasné pravidlá pre hospodárenie v zónach a zároveň dôjde k rozvoju prírodného turizmu na území národného parku,“ vyzdvihuje najdôležitejší prínos riaditeľ Správy Národného parku Poloniny Miroslav Buraľ.

Najviac pralesov je v Poloninách
V Poloninách je v piatom, najvyššom stupni ochrany, teda zóne A, aktuálne deväť percent územia.

Návrh počíta s rozšírením na 46,14 percenta.

To predstavuje päťnásobný nárast, resp. nárast o 400 percent.

„Zóna A je bezzásahová. To však neznamená, že sa v nej nebude dať nič robiť, keď si to budú vyžadovať okolnosti, napríklad súvisiace s ochranou pôvodných ekosystémov. Dobrým príkladom je likvidácia inváznych a nepôvodných druhov rastlín a drevín, ktoré by ohrozovali pôvodné domáce,“ vysvetľuje Buraľ.

Do zóny A boli začlenené tzv. jadrová a nárazníková zóna lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Karpatské bukové pralesy, komponenty Stužica, Rožok, Havešová a Udava.

Na území národného parku je najvyššia koncentrácia prírodných lesov u nás.

„V doline Zbojského potoka sa nachádzajú obe tieto zóny svetového dedičstva, takže logicky boli premietnuté i do zón národného parku A, B a C, podľa toho, ako sa v nich bude hospodáriť. Veľmi dôležitým kritériom pri vymedzovaní zón na štátnom vlastníctve bola ochrana vody a vodných tokov, kde štát má byť v tomto príkladom,“ pokračuje.

Takmer na polovicu územia
Kým v Národných parkoch Veľká Fatra a Slovenský kras sa majú bezzásahové zóny zväčšiť o približne dvadsať percent, v Poloninách ide o takmer 40.

„Či je to veľký skok oproti iným parkom? Vychádza to z podielu pôdy v štátnom vlastníctve na území každého národného parku. Ak majú málo alebo menej, tak aj podiel je nižší,“ objasňuje riaditeľ.

Jedným z princípov návrhu zón bolo, že zvyšovanie stupňa sa môže navrhnúť iba na štátnom vlastníctve. V prípade neštátneho vlastníctva sa do bezzásahovej zóny mohli navrhnúť iba časti, ktoré aktuálne už sú v 5. stupni ochrany, respektíve kde s tým bude súhlasiť vlastník.

„Ak si to premietneme na naše podmienky, tak sa do zóny A navrhli časti potrebné na ochranu lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Karpatské bukové pralesy a lokality, ktoré už majú piaty stupeň ochrany. Tak sme sa dopracovali k 46 percentám,“ hovorí Buraľ.

Neznamená to však, že ide o konečné číslo.

„Môže sa hýbať oboma smermi. Čaká nás ešte legislatívny proces, ktorým sa zonácia zavŕši.“

Drevo len pre miestnych
Vo štvrtom stupni ochrany by sa malo ocitnúť desať percent územia, v treťom necelých 44.

„Bude sa ťažiť, záleží však na tom, akým spôsobom,“ potvrdzuje Buraľ.

Správa Národného parku Poloniny bude ťažiť prírode blízkym spôsobom hospodárenia.

„Akým spôsobom budú ťažiť neštátni vlastníci, bude závisieť iba od nich. Ak budú preferovať lesy hospodárske, ich prioritou bude naďalej drevná hmota. V takom prípade však musia platiť obciam daň z pozemkov a nemajú nárok na náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesa. Ak budú preferovať lesy osobitného hospodárenia, nebudú platiť daň z pozemkov a budú mať nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania lesa, respektíve na platby z pôdohospodárskej platobnej agentúry,“ ozrejmuje Buraľ.
 
Návrh zonácie počíta so špecifickou zónou vyhradenou pre zásobovanie miestnych obyvateľov palivovým drevom.

„K tomu treba prirátať ešte lesy v ochrannom pásme národného parku, kde hospodárenie neobmedzujeme. Správa všetko vyťažené drevo predáva a bude predávať obyvateľom obcí, ktoré sa nachádzajú v národnom parku. Lesný zákon nám nedovoľuje priamo predávať drevo iným subjektom, jedine cez aukciu, a tú budem využívať iba ojedinele,“ sľubuje Buraľ dostatok palivového dreva pre obce, ktoré sú bez plynu.

Holinka: Kto je viac dotknutý ako my?
Starosta Uliča Ján Holinka (nezávislý) zdôrazňuje, že na palivové drevo čakali miestni v tomto roku sedem mesiacov a od apríla sa termín niekoľkokrát posúval.

„Nech sa ochranári nečudujú, že im už prestávame veriť. Neviem, čo je horšie, či to, že nevedia, čo majú robiť, alebo to, že nám to nechcú povedať,“ hovorí.

„Neboli sme vopred oboznámení s tým, čo sa chystá. Tváriť sa, že štát je iba ministerstvo životného prostredia a správa národného parku, je smutné,“ zdôrazňuje.

„My aj pri oprave strechy na kultúrnom dome potrebujeme súhlasné stanovisko štátnej ochrany prírody, lebo sme v národnom parku. Oni vedia o všetkom, čo ideme robiť, ale o tom, čo idú robiť oni, my nie sme informovaní. Kto už je viac 'dotknutý' subjekt ako ľudia, ktorí tu žijú?“ krúti hlavou.

Prídu o daň z pozemkov
Ako sa návrh zonácie dotkne priamo obce, starosta Holinka zatiaľ povedať nevie.

Zvýšenie bezzásahovej zóny z deviatich na 46 percent pokladá za „astronomický nárast“.

„Polovica územia bude bezzásahová. Čo bude po ďalších rokovaniach so súkromnými vlastníkmi, netušíme,“ vraví.

Zvýšenie na piaty stupeň ochrany podľa Holinku môže mať dopad na zamestnanosť v poľnohospodárstve v regióne a pre obce znamená tiež výpadok dane z nehnuteľnosti za pozemky.

„Keď sa lesy prekategorizujú z hospodárskych na lesy osobitného určenia, prídeme o daň. Aktuálne nám Lesopoľnohospodársky majetok Ulič platí ročne 10-tisíc eur, miestny urbariát 1 200 eur. Radi by sme vedeli, kam smerujeme do budúcnosti,“ dodáva.

V Zboji by výpadok znamenal približne 20 až 24-tisíc eur, čo je tretina obecného rozpočtu.

„Prečo by týmto ľuďom štát nemohol vyjsť v ústrety a za všetky obmedzenia by im zabezpečil povedzme bezplatný odvoz komunálneho odpadu, keďže žijú v národnom parku? My si s poslancami lámeme hlavu, čo robiť, lebo od prvého januára sa poplatok za uloženie komunálneho odpadu dvíha zo 43 na 93 eur. Budeme ho musieť vyvážať iba raz mesačne,“ uvádza príklad Holinka.

Zmena kategorizácie ide postupne
Envirorezot zdôrazňuje, že zmeny kategorizácie lesov sa uskutočňujú postupne počas desiatich rokov.

„Nedochádza teda k skokovým výpadkom príjmov z daní pre samosprávy. Obciam, v ktorých by v tejto súvislosti hrozil výrazný výpadok daní z nehnuteľností, ministerstvo životného prostredia prisľúbilo, že nepristúpi k prekategorizovaniu lesov, kým nebude mať dostatočne kvalitný a na čerpanie jednoduchý kompenzačný mechanizmus, aby sa zabránilo akýmkoľvek problémom a výpadkom,“ odpovedali z tlačového referátu.

Ministerstvo životného prostredia vyhlásilo v spolupráci s Environmentálnym fondom výzvu, zameranú na kompenzáciu výpadkov na dani z nehnuteľností pre obce v národných parkoch vo výške jedného milióna eur.

Obce, ktorých katastrálne územie je súčasťou národného parku so schválenou zonáciou, alebo kde došlo ku zmene kategórie lesov na lesy osobitného určenia v dôsledku reformy národných parkov, môžu požiadať o príspevok až do 100-tisíc eur formou projektu, alebo do 10-tisíc eur formou preplatenia nákladov.

Ide o náklady spojené s odpadovým hospodárstvom, starostlivosťou o zeleň v obci a podobne.

Zo 17 samospráv v Poloninách ju v tomto roku využili iba dve.

Buraľ: Dobiehame okolité krajiny
Riaditeľ Buraľ zdôrazňuje, že zonáciou len dobiehame okolité krajiny.

„Urobí sa do budúcna poriadok a určí sa smerovanie jednotlivých častí územia národného parku. Jednoducho dobiehame to, s čím za ostatnými meškáme,“ hovorí.

Potom sa ochranári môžu plne venovať okrem ochrany prírody aj rozvoju mäkkého cestovného ruchu.

„Poloniny majú naň ideálne predpoklady. Teší ma viac než 8,6-miliónová podpora na jeho rozvoj z Plánu obnovy a odolnosti,“ dodáva.

Holinka: Majú chodiť v krojoch a kúpiť si kone?
Starosta Holinka ale prílišný optimizmus v tomto smere nezdieľa.

Voľakedy lesoochranárski aktivisti zvykli hovorievať, že poloninskú prírodu treba chrániť pre naše deti, ostatné dva roky zmenili rétoriku a hovoria o vnukoch.

„Prvé pozitívne dopady ochrany prírody sa v území prejavia o 50 rokov? Priemerný vek obyvateľov v území je vyše 60 rokov, oni sa už 'lepších' čias jednoducho nedožijú. Je tu zopár mladých rodín, ktoré by tu chceli zostať. Aký je zámer štátu s týmto územím? Majú chodiť v krojoch, kúpiť si kone? Čo tu štát plánuje?“ pýta sa Holinka.

Zaťažko mu je aj preto, že projekt siedmich obcí, vrátane Uliča, zlepšiť dopravnú a obslužnú infraštruktúru, z Plánu obnovy a odolnosti podporený nebol.

„Už druhý rok sa pýtam, ako to bude s turistickými chodníkmi v našej obci. Nevedú z nej žiadne chodníky do lokality Rožok a bukového pralesa. S destinačnou stratégiou rozvoja cestovného ruchu v okrese Snina sa stotožnili všetci, okrem národného parku. Prešovský samosprávny kraj buduje v parku 94 kilometrov cyklotrás. Má podpísané memorandum s parkom, že ich aktivity budú nadväzovať. Zatiaľ neviem o žiadnej,“ vraví.

„Naši ľudia roky počúvajú, že bude lepšie. Treba nám predstaviť všetko od A do Z. Potrebujeme počuť pravdu. Nemám prečo obhajovať kroky ministerstva životného prostredia, aj keby som ich videl pozitívne, lebo nie som ten, kto ich môže garantovať,“ uzatvára starosta Holinka.

Posunú sa hranice
Návrh zonácie ráta so zvýšenou výmerou národného parku z 29 805 na 30 547 hektárov, výmera ochranného pásma sa zníži z 10 973 na 10 755 hektárov.

Do parku pribudne časť v chotári obce Osadné, kde pod správu ochranárov prešli pozemky štátnych Lesov Slovenskej republiky kvôli Prírodnej rezervácii Rydošová, ktorá je súčasťou Karpatských bukových pralesov komponentu Udava. Rezervácia je už v piatom stupni ochrany.

„Výmera rozšírenia možno niekoho prekvapí, ale zároveň sa riešia chyby vo výmere, ktoré vznikli ešte v období, keď bol národný park vyhlásený,“ spresňuje Buraľ.

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23092793/astronomicky-narast-bezzasahova-zona-narodneho-parku-sa-zvacsi-o-400-percent.html

Foto:
Zonácia NP Poloniny 
zdroj: Korzár/Jana Otriová