V sčítaní ľudu bude otázka o druhej národnosti, pre menšiny to môže byť výhodné i rizikové

Nové sčítanie ľudu bude zásadne iné ako to pred desiatimi rokmi. Budeme vypĺňať elektronický dotazník už len so 14 otázkami. Niektorí maďarskí politici a odborníci varujú, že otázka o druhej národnosti môže spôsobiť zmätky pri zisťovaní počtu príslušníkov menšín.

Po desiatich rokoch sa opäť chystá sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Po chaose z roku 2011, keď mnohí ľudia dotazníky nevyplnili aj z obavy o anonymitu, bude toto sčítanie zásadné pre mestské rozpočty, ale napríklad aj menšiny.

Prvýkrát sa bude konať ako „integrované elektronické sčítanie“. Znamená to, že ľudia budú vypĺňať dotazníky online a budú odpovedať na výrazne menej otázok ako naposledy. Štatistický úrad má využívať aj rôzne existujúce registre, napríklad údaje o vlastníctve bytov a ich veľkosti vypĺňajú mestá a obce.

Po Slovensku teda tentokrát nebudú chodiť sčítací komisári, ľudia sa do sčítavania zapoja sami. Tí, ktorí hárky nevedia vyplniť elektronicky, môžu požiadať o pomoc asistenta. V takomto prípade vyplnia dotazník na kontaktnom mieste obce, alebo ak sú imobilní, môžu požiadať o mobilného asistenta, ktorý ich navštívi doma.

Sčítanie bude mať dve fázy. Prvé je sčítanie domov a bytov, ktoré vykonávajú obce a ktoré prebieha už od 1. júna tohto roka a končí sa 12. februára 2021.

Sčítanie obyvateľov sa koná od 15. februára do konca marca.

Druhá národnosť
Sčítací hárok pre obyvateľov bude mať štrnásť otázok, medzi nimi viac nových. Najviac diskutované otázky sa týkajú národnosti, pretože tu dochádza k veľkej zmene. V doterajších sčítaniach bolo možné označiť iba jednu národnosť. Teraz pribudne nová otázka, ktorá zisťuje, či sa obyvateľ hlási aj k inej národnosti.

Otázka o druhej národnosti vyvoláva u maďarskej menšiny obavy ohľadom jej interpretácie.

Prečo vôbec doplnili túto otázku? Podľa štatistického úradu ide o dôležitý údaj, ktorý napomáha zisťovať obraz o multietnicite obyvateľstva. „Spôsob zberu údajov o multietnicite je výsledkom expertnej pracovnej skupiny, ktorej členmi boli práve zástupcovia národnostných menšín,“ povedala Jasmína Stauder zo štatistického úradu.

Na príprave sa podieľal aj úrad vládneho splnomocnenca pre menšiny. Splnomocnenec László Bukovszky hovorí, že ich cieľom bolo vytvoriť komplexnejší obraz o identite obyvateľov Slovenska.

Nová otázka ohľadom národnosti pritom môže byť pre menšiny výhodná, myslí si Ábel Ravasz, bývalý splnomocnenec pre rómske komunity a politik Mosta-Híd. Ravasz nepozná takú krajinu, kde by údaje o druhej národnosti vykladali zužujúcim spôsobom a – očakáva od tejto zmeny lepší výsledok pre menšiny, povedal na konferencii organizovanej Fórum inštitútom pre výskum menšín.

„Sčítanie ľudu je pre Maďarov na Slovensku národná tragédia, ktorá sa opakuje každých desať rokov,“ hovorí Ravasz. Pomer Maďarov na Slovensku podľa neho jednoznačne klesá – a to v zásade znamená aj menej peňazí pre menšinu a postupne aj menej práv.

Otázka o druhej národnosti môže podľa Ravasza priniesť určité riešenie. Zmierňovať ubúdanie príslušníkov menšiny je podľa Ravasza možné sčítaním ľudí s dvojakou identitou.

Doterajšie sčítania napríklad ignorovali veľkú skupinu po maďarsky hovoriacich Rómov, tvrdí Ravasz. Tých je podľa neho zhruba 80-tisíc a tvoria väčšinu obyvateľstva v päťdesiatich obciach Slovenska. Ľudia s dvojakou identitou a po maďarsky hovoriaci Rómovia sa môžu v ďalšom sčítaní prihlásiť aj k maďarskej národnosti a to môže teoreticky zvýšiť aj celoštátny pomer Maďarov na Slovensku.

Ako potom vykladať výsledky?
Údaje o podiele menšín na počet obyvateľov majú dôležitú funkciu aj v oblasti uplatňovania menšinových práv. Používanie jazykov menšín v úradnom styku a uvádzanie nápisov v menšinových jazykoch je možné v tých obciach, v ktorých pomer menšiny dosahuje zákonnú hranicu. Tie obce, v ktorých tento pomer klesne v troch po sebe nasledujúcich sčítaniach pod 15 percent, prídu o možnosť používania jazyka menšiny.

Zákon o jazykoch menšín pritom nepočíta s tým, že sčítanie zisťuje aj druhú národnosť. Práve preto vzniká otázka o interpretácii výsledkov sčítania po novom.

Doteraz sme mali iba jednu kategóriu národnosti a bolo jednoznačné, aký je pomer jednotlivých národností na celoštátnej i miestnej úrovni. Podľa nového sčítacieho hárku však môžu nastať rôzne situácie. Môžem napríklad označiť, že mám iba maďarskú národnosť, a pri druhej otázke uvediem, že sa k druhej národnosti nehlásim. Môžem uviesť, že mám maďarskú národnosť, ale hlásim sa aj k slovenskej, alebo opačne. Vznikajú tak tri kategórie národnosti: keď je uvedená ako jediná, keď je uvedená na prvom mieste spolu s druhou a keď je uvedená na druhom mieste.

Ako sa pri takomto nastavení dozvieme odpoveď na otázku, aký je pomer jednotlivých národností v určitom meste alebo v celej republike?

Štatistický úrad hovorí, že odpovede budú vyhodnocovať samostatne. „Spracujeme štruktúru obyvateľstva podľa národnosti z odpovedí na otázku Aká je Vaša národnosť? a štruktúru obyvateľstva podľa ďalšej národnosti z odpovedí na otázku Hlásite sa aj k ďalšej národnosti?, ako aj štruktúru obyvateľstva podľa multietnicity, t. j. počet/podiel obyvateľov s jednou národnosťou a počet/podiel obyvateľov s dvomi národnosťami,“ odpovedá Jasmína Stauder. Ďalšie interpretácie podľa nej závisia od iných subjektov, najmä od splnomocnenca pre menšiny.

Spracovanie údajov musí byť výsledkom konsenzu, hovorí splnomocnenec pre menšiny László Bukovszky. Podľa neho by bolo ideálne, ak by sa pri používaní jazyka menšiny nepozeralo na národnostný pomer v danej obci, ale na pomer obyvateľov, ktorých materinským jazykom je menšinový jazyk. Sčítanie totiž obsahuje aj takúto otázku. Na to by však bolo treba zmeniť zákon.

Podobný názor zastáva aj poslanec OĽaNO Juraj Gyimesi, ktorý sa venuje menšinovým témam v Národnej rade. „Zákony by mohli brať do úvahy namiesto národnosti radšej materinský jazyk. Tých ľudí, ktorí sa hlásia k materinskému jazyku inému než slovenskému, je viac ako tých, ktorí sa hlásia k národnosti inej ako slovenskej,“ povedal Gyimesi. Dodal, že o možnej zmene zákonov bude diskutovať s partnermi v koalícii.

Dva stupne identity
Multietnicitu skúmajú v sčítaní ľudu viaceré štáty a odporúčajú to aj medzinárodné inštitúcie. Marianna Mrva, sociologička zo Slovenskej akadémie vied na konferencii Fóra inštitútu povedala, že aj Rada Európy presadzuje otázky o dvojakej identite.

Nie je však jedno, akým spôsobom sa to skúma. Ak sa totiž vopred stanovia kategórie, respondentom vopred nanucujú určitú mocenskú štruktúru spoločnosti, vysvetľuje Marianna Mrva. Rada Európy preto odporúča pri zisťovaní národnosti otvorené otázky, čo však štáty zväčša nerobia.

Otvorenú otázku majú síce v Rumunsku, ale ako na to upozornil maďarský demograf Balázs Kapitány, údaj o národnosti v Rumunsku zapisujú sčítací komisári, ktorí si vyberú tiež z vopred daných kategórií. Podľa Kapitánya otvorené otázky skúšali aj v Maďarsku, no v praxi to prinášalo veľké problémy pri vyhodnocovaní údajov.

V slovenskom sčítacom hárku budú vymenované jednotlivé národnosti, medzi nimi napríklad aj také ako francúzska alebo arabská. Bude však aj možnosť označiť kategóriu „iná“ a doplniť odpoveď.

Ďalšia sporná súvislosť je, že vznikajú dva stupne národnej identity. Podľa Marianny Mrvovej sú dve otázky o národnosti v tejto forme vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Iné by bolo, ak by sa mohli označiť viaceré možnosti v rámci jednej otázky, čo by sa technicky ľahko vykonalo, hovorí sociologička.

Štatistický úrad odkazuje, že so sčítaním po novom neočakáva problémy. „Obyvateľ odpovedá na otázku Aká je Vaša národnosť? sebadeklaratórne, podľa vlastného rozhodnutia. Ak má obyvateľ vzťah k viac ako jednej národnosti, môže odpovedať na otázku Hlásite sa aj k ďalšej národnosti?,” vraví hovorkyňa úradu. Druhú otázku o národnosti teda podľa nej vyplnia tí, ktorí okrem svojej prvotnej národnosti majú citovú, rodinnú alebo inú väzbu aj k inej identite. „Otázky v elektronickom formulári sú koncipované veľmi jednoducho a zrozumiteľne, obsahujú metodické vysvetlivky a obyvateľ nemá problém porozumieť obsahu otázky. Sčítanie bude sprevádzať od novembra informačná kampaň, kde sa obyvateľ dozvie podrobnejšie informácie,“ dodáva hovorkyňa úradu.

Dotazníky budú prístupné aj v jazykoch menšín. Vo vysvetlivkách napríklad ľudia uvidia, že národnosť nie je totožná so štátnou príslušnosťou.

V Maďarsku sa našlo trikrát viac Slovákov
V niektorých okolitých krajinách zaviedli otázku o druhej národnosti už v sčítaní pred desiatimi rokmi. Ako povedala Marianna Mrva pre denník Új Szó, v Česku to neprinieslo veľké zmeny. Ďalšiu národnosť tam označilo iba 1,5 percenta respondentov.

Keď v Maďarsku zaviedli možnosť druhej národnosti, strojnásobil sa počet obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti. Ich počet stúpol z 10-tisíc na 30-tisíc. Trendy boli podobné pri väčšine tradičných národností, hovorí maďarský demograf Balázs Kapitány. V Maďarsku sa podľa neho nestávalo, že by sa príslušníci menšín hlásili po pridaní druhej otázky prioritne k väčšinovému národu. Dochádzalo k tomu jedine v prípade Rómov.

Ktorí respondenti označili príslušnosť k menšine ako svoju druhú identitu? Podľa Kapitánya to boli hlavne tí, ktorí pochádzajú z menšinového prostredia a prihlásili sa k svojim koreňom. Ďalej to boli deti zo zmiešaných manželstiev. Tieto deti sa predtým stotožňovali spravidla s väčšinovým obyvateľstvom (respektíve ich tam zaraďovali ich rodičia), ale ak mali tú možnosť, prihlásili sa aj k svojmu menšinovému pôvodu.

Vyhodnocovanie výsledkov ako politický akt
Kapitány upozornil na to, že mnohí príslušníci menšín označili ako svoju druhú identitu maďarskú národnosť len „zo zdvorilosti“ alebo pragmatizmu, teda z princípu „žijeme v Maďarsku, tak patríme k Maďarom“. Tak sa mohlo napríklad stať, že sa v čisto chorvátskej obci Szentpéterfa/Petrovo Selo objavili po novom aj Maďari. Ide o jednu z mála väčšinovo národnostných obcí v Maďarsku, kde sa 80 percent obyvateľov prihlásilo k chorvátskej národnosti, ale 89 percent označilo aj maďarskú národnosť.

Podľa demografa však interpretácia týchto údajov môže byť odlišná. O pomere Maďarov na Slovensku sa nebude rozhodovať v sčítaní, ale politicky, tvrdí Kapitány. Dodáva, že Maďarsko vyhodnocuje údaje zo sčítania tak, aby boli výhodné pre menšiny. Údaje z dvoch kategórií národností preto spočítavajú. Postupujú tak hlavne preto, aby išli príkladom okolitým krajinám, kde žijú veľké maďarské komunity.

Na Slovensku však podľa demografa môže dôjsť k tomu, že ako „skutočných“ príslušníkov menšiny budú brať iba tých, ktorí označili danú národnosť ako svoju jedinú, a to môže viesť k nedorozumeniam. „Ak občania môžu označiť viac národností, údaje zo sčítania sa stávajú ťažko zrozumiteľnými,“ tvrdí Kapitány.

Obávajú sa výsledkov, organizujú kampaň
Obavy o nevýhodnej interpretácii výsledkov sčítania majú najmä politici SMK a Spolupatričnosti a predstavitelia niektorých mimovládok. „Obávam sa hlavne toho, že vychádzajúc z praxe národného štátu, toto nové riešenie nebude znamenať podanú ruku a záchranu pre marginalizovaných, ale napomáha asimilácii,“ povedal na konferencii Fórum inštitútu Balázs Kovács, jeden z koordinátorov kampane maďarských inštitúcií.

Predseda hnutia Spolupatričnosť Szabolcs Mózes tvrdí, že pridanie otázky o druhej národnosti bol nepripravený krok. „Nemáme odpoveď na otázku, čo môže byť výsledkom tejto zmeny. Môžeme len dúfať, že ak bude vyvíjaný politický alebo občiansky tlak, príslušné ministerstvá a štatistický úrad budú vykladať výsledky tak, aby nám vyhovovali. Z praxe posledných sto rokov však nevyplýva, že to bude naozaj tak,“ povedal na konferencii Fórum inštitútu Mózes.

Podobne to vidí predseda kultúrnej organizácie Csemadok a politik SMK Gyula Bárdos. „Nespochybňujem dobrú vôľu, ale potenciálne výsledky považujem za veľmi otázne. Môže to byť aj pozitívne, ale keďže to nebolo dobre pripravené, nevieme, ako to dopadne,“ povedal. Podľa Bárdosa sa obavy a nedôvera v maďarskej komunite posilnili v dôsledku dlhodobého politického rozdelenia a neúspechov.

Maďarské organizácie a politické strany pripravujú osvetovú kampaň už od leta. Chcú osloviť rôzne skupiny obyvateľstva, aby sa v sčítaní prihlásili k maďarskej národnosti. Koordinátor kampane a hovorca Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku Géza Tokár na konferencii Fórum inštitútu povedal, že sa na kampani zúčastňuje zhruba tridsať organizácií spolu s politickými stranami. Spustili už web nepszamlalas.sk, ktorého heslom je, že „byť Maďarom na Slovensku je prirodzená vec“. Na stránke sa píše, že najväčší dôraz chcú klásť na tých, ktorí potrebujú podporu v tom, aby sa prihlásili k maďarskej národnosti. „Záleží nám na po maďarsky hovoriacich Rómoch, na tých, ktorí majú iba čiastočne maďarských predkov, a tých, ktorí žijú v zmiešaných manželstvách.“

Zoltán Szalay
Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval ako právnik v štátnej správe, v rokoch 2012 až 2016 bol redaktorom a šéfredaktorom maďarského literárneho magazínu Irodalmi Szemle a v rokoch 2015 až 2018 redaktorom a šéfredaktorom denníka Új Szó. V maďarčine a v slovenskom preklade mu vyšlo niekoľko zbierok poviedok a románov. Pre Denník N píše od septembra 2019, členom redakcie je od septembra 2020.

Zdroj:
https://dennikn.sk/2090824/v-scitani-ludu-bude-otazka-o-druhej-narodnosti-pre-mensiny-to-moze-byt-vyhodne-i-rizikove


nepszamlalas.sk
preklad z maďaršiny /Google translate/

Byť Maďarom je na Slovensku prirodzená vec. 
Je preto samozrejmé, že pri sčítaní ľudu medzi februárom a marcom 2021 tiež vyznáme svoju príslušnosť a materinský jazyk. Nejde len o to, koľko ich bude v najbližších desiatich rokoch, ale aj o zabezpečenie našich práv, zachovanie našej kultúry a budúcnosť našich detí. Výsledky sčítania budú mať na toto všetko obrovský vplyv.

Úprimne veríme, že byť Maďarom na Slovensku nie je nevýhodou, ale hodnotou, ktorú treba zachovať. Naším cieľom je implementovať celonárodnú kampaň, ktorá si bude vyžadovať každého bez výnimky.

Chceme klásť najväčší dôraz na tých, ktorí môžu potrebovať povzbudenie, posilnenie a pozitívnu spätnú väzbu. Pretože na každom záleží. Počítajú sa aj maďarsky hovoriaci Rómovia, počítajú sa aj tí, ktorí majú iba čiastočných maďarských predkov a žijú v zmiešaných manželstvách.