Valentina Tereškovová vzlietla pred 60 rokmi ako prvá žena do vesmíru

02.07.2023

Dva roky po Jurijovi Gagarinovi, prvom človeku vo vesmíre, vzlietla do kozmu aj prvá žena. Valentina Tereškovová bola prvou ženou na svete, ktorá videla modrú planétu z výšky obežnej dráhy. Gagarin v sukni, aj tak ju nazývajú, strávila v kozme takmer tri dni. A nielen to, ani jedna z doterajších žien, ktoré vzlietli do vesmíru nesedela v kozmickej lodi sama, tak ako Tereškovová. V roku 2000 jej v Londýne udelili titul Žena 20. storočia.

Od historického letu Valentiny Tereškovovej do vesmíru uplynulo 16. júna 60 rokov.

Valentina Vladimirovna Tereškovová sa narodila 6. marca 1937 v dedine Maslennikovo ležiacej približne 250 kilometrov od Moskvy v Jaroslavľskej oblasti. Jej otec, traktorista, zomrel o dva roky neskôr vo vojne s Fínskom. Matka robila najskôr v kolchoze a po skončení druhej svetovej vojny ako krajčírka v textilnom kombináte.

Valentina Tereškovová pracovala od 17-tich rokov ako tkáčka. Popri zamestnaní diaľkovo študovala na strednej priemyselnej škole textilnej v meste Jaroslavľ. V tomto období sa začala intenzívne zaujímať o parašutizmus. Práve nová záľuba predznamenala jej profesionálny osud.

Koncom roku 1961 padlo v Moskve rozhodnutie, že do vesmíru poletia aj ženy. Zo stoviek kandidátok sa sformovala napokon päťčlenná skupina. Pôvodne sa totiž predpokladalo, že do kozmu poletia súčasne dve ženské posádky, ale v marci 1963 sa od týchto plánov upustilo. Z piatich kandidátok na let do vesmíru napokon vybrali tri. Všetky museli spĺňať kritériá: vek do 30 rokov, výška do 170 centimetrov a hmotnosť do 70 kilogramov.

V konečnom výbere o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu sa Valentína Tereškovová stretla s Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju pravdepodobne favorizoval jej robotnícky pôvod. O jej nominácii definitívne rozhodol najvyšší sovietsky stranícky vodca Nikita Sergejevič Chruščov.

Tereškovová vzlietla k oblohe 16. júna 1963 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Na obežnú dráhu Zeme ju vyniesla raketa Vostok 6. Neskôr do svojich pamätí napísala: „Raketa sa triasla ako tenký strom pod vetrom a rachotila ako hrom.“ V deň letu svojej rodine povedala, že odchádza na súťaž parašutistov, o jej lete sa dozvedeli najbližší až zo správ z rozhlasu.

Cesta, v tom čase 26-ročnej Tereškovovej do vesmíru neprebiehala hladko, aj jej štart museli kvôli technickým problémom preložiť. Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k nehode pri pristávacom manévri.

Počas letu trápila Tereškovovú v kabíne Vostoku, ktorej sa hovorila konzerva, pretože sa v nej nedalo pohnúť, kozmická choroba a únava. Pobyt v beztiažovom stave vraj znášala Čajka, tak sa hlásila z vesmíru, zle. Samotná kozmonautka to však neskôr v rozhovore pre média poprela.

Napokon sa ale jej vesmírna misia skončila úspešne. Na pevnine pristála 19. júna 1963, teda po dvoch dňoch, 22 hodinách 50 minútach a 48 obletoch okolo Zeme. Tri mesiace po návrate z kozmu sa Tereškovová priamo v Kremli, za prítomnosti Chruščova, vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva.

O rok neskôr sa im v júni 1964 narodila dcéra Jelena, ktorá sa stala prvým dieťaťom, ktorého obidvaja rodičia boli vo vesmíre. Ďalší let do kozmu Valentína Tereškovová už ale neabsolvovala. Po tragickej smrti Gagarina nechcel Kremeľ riskovať život ďalšej živej legendy.

Druhou ženou vo vesmíre sa o 20 rokov po Tereškovovej stala 19. augusta 1982 sovietska kozmonautka Svetlana Savická, ktorá ako prvá žena na svete vystúpila do voľného kozmického priestoru. Prvou Američankou a v poradí treťou ženou v kozme bola astronautka Sally Rideová, ktorá vzlietla do vesmíru na palube raketoplánu Challenger 18. júna 1983.

Valentina Tereškovová bola v rokoch 1966 – 1989 poslankyňou Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu, v decembri 2011 ju zvolili za poslankyňu Štátnej dumy za vládnu stranu Jednotné Rusko, ktorou je aj v súčasnosti.

Prvá zahraničná cesta prvej kozmonautky sveta viedla v auguste 1963 do Československa, počas ktorej Valentinu Tereškovovú osobne sprevádzal Alexander Dubček. Hlavné mesto Slovenska navštívila 19. augusta 1963 – stala sa čestnou občiankou Bratislavy. Valentina Tereškovová je čestnou občiankou celkove 18 ruských a zahraničných miest.

TASR

zdroj:
https://vat.pravda.sk/vesmir/clanok/671511-valentina-tereskovova-vzlietla-pred-60-rokmi-ako-prva-zena-do-vesmiru/

foto:
Valentína Tereškovová, prvá žena-kozmonautka.
zdroj: Wikipédia


 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.05.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2024

Eugen Gindl: Československý svet v Karpatoch (recenzia)

Po každom veľkom dejinnom zlome sa učebnice dejepisu prepisujú. História etník, národov, štátov, ba i celých kontinentov sa rekonštruuje, dopĺňa, retušuje, ba v niektorých prípadoch (skoro vždy dočasne) sa niektoré kapitoly histórie aj gumujú. V…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2024

Stanislav Konečný: Začleňovanie územia Rusínov do rámca ČSR (1919 - 1920)

Od leta 1919 bolo evidentné, že vzhľadom na vývoj medzinárodnej situácie a stanoviská rusínskej reprezentácie doma i v Amerike stalo sa pripojenie územia juhokarpatských Rusínov k Československu jedinou alternatívou. Pravda, zostávalo ešte veľa …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
27.04.2024

Politický monsterproces: Väzeň Husák svojich mučiteľov vytočil 

Čo priznal, vzápätí odvolal Všetci buržoázni nacionalisti sa dopustili najťažších trestných činov. To bola kľúčová veta obžaloby v kauze Gustáv Husák a spol. Čoskoro uplynie 70 rokov od konania tohto politického monsterprocesu. Súdne pojednávan…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Čaputová počas návštevy Prešova: Kanceláriu prezidenta nezamknem, neberiem ani kľúče

Akúkoľvek diskrimináciu považuje za neprípustnú. PREŠOV. Rozlúčkové turné prezidentky Zuzany Čaputovej po slovenských regiónoch pokračovalo vo štvrtok v Prešove. Navštívila radnicu, rusínske divadlo, evanjelické gymnázium, azylový dom i múzeu…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Spoločnyj žyvot Vasyľa i Parasky započal tak:
-Vinčajeť sja rab Božyj Vasyľ i strach Božyj Paraska...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať