Velykŷj pardon

22.06.2023


Treba s’a zadumaty, de kinčiť novynar’ska robota i začinať politika.

Venecijska komisija, kotra v ostatnich mis’ac’ach analizovala ukrajiňskŷj menšŷnovŷj zakon, jakŷj bŷv jednov iz požadavok Evropskoj uniji, žebŷ Kyjiv mih prodovžovaty v prystupovŷch jidnaňach jak kandidaťska krajina, publikovala svoji rezultatŷ. Ne suť pozitivnŷ.

Komisija kritikuje principialnŷ dila, jakŷma suť jazŷkovŷ prava, rivnopravnosť menšŷnovŷch jazŷkiv, prypadno pravo na osvitu v materyňskim jazŷku, kotrŷj je menšŷnovŷj. Kritika s’a tak ne koncentrovala lem na tot jeden zakon, ale i na dalšŷ legislativnŷ normŷ pryjatŷ Kyjevom, kotrŷ zas’ahujuť do prav narodnostnŷch menšŷn na Ukrajini.

Tu treba jasno pozitivno ocinyty, že Venecijska komisija ne smotryla na Ukrajinu jak žertvu vojnŷ, ale objektivno zanalizovala stan narodnostnoj politikŷ. A našla toto, što zainteresovnŷ vyďať už davno.

To, že to ne suť žadnŷ žartŷ, v Kyjevi dobri znajuť. Bez vŷrišiňa problem narodnostnŷch menšŷn ne mož prodovžovaty na puty do Evropskoj uniji, i kebŷ reštu požadavok Brusela Kyjiv napovnyv na 120 procent.

V požadavkach, kotrŷ bŷly danŷ Ukrajini,, ne suť pro Brusel „osnovnišŷ“ i „menše osnovnŷ“. Treba vŷpovnyty všŷtkŷ. Potverdžiňom faktu, že v stolyci Ukrajinŷ usvidomľujuť sobi totu realnosť, je i to, že takoj pryšla ochota ne zaprovadžaty od septembra zminu sistemŷ osvitŷ, kotra maje lem jeden ciľ: znyčity narodnostne školstvo.

Keď na to zvertaly okremo uvahu Maďarŷ abo Rumunŷ, že zakon o osviti je protynarodnostnŷj, v Kyjevi ne čuly. Po publikovaňu rezultativ Venecijskoj komisiji doraz stalo s’a čudo. Odložŷly praktikovaňa zakona, i zdobŷv s’a dalšŷj čas na jidnaňa.

Nespodivaňom any tak ne je to, že Venecijska komisija dala takŷ rezultatŷ svojoj analizŷ, jakŷ dala. Pokľa bŷ ku takŷm rezultatam ne dišla, pak bŷ s’a každŷj, chto znaje narachovaty do pjať, musyv zvidaty, ci komisija išči napovňuje svoju funkciju, abo tak samo stala lem okrasnŷm organom Radŷ Evropŷ, kotrŷj je do nyčoho potribnŷj.

Nespodivaňa zrobyv chtos’ inšŷj. Konkretno mediji. Mediji, kotrŷ denno informujuť o Ukrajini z pryčinŷ vojnŷ. Kotrŷ denno pyšuť o evropskij budučnosty Ukrajinŷ, o budučnosty v Severoatlantičnij alianciji, o rajskij zahorodi, kotra Ukrajinu čekať takoj, jak s’a zbude okupanta na svojij zemli.

Mediji, kotrŷ denno znajuť najty prostor na informaciji o vojnov traplenij krajini, ne našly any abzac prostoru, žebŷ informovaly o tim, že Ukrajina može dašto robyty i zli. Perešov jem slovac’kŷ mediji, čes’kŷ mediji, poľskŷ mediji, perešov jem i dakotrŷ anglojazŷčnŷ velykŷ mediji, ale jakosť tycho.

Mediji, kotrŷ vŷrišŷly odpustyty všŷtko Ukrajini, i movčaty o potyskovaňu narodnostnŷch prav Kyjevom, suť na najlipšij puty stratyty legitimnosť novynar’skoj robotŷ.

Prytim tu jednoznačno platyť dvojakŷj meter. Predstavte sobi buďkotru inšu krajinu, kotra bŷ distala kritiku od Radŷ Evropŷ abo dajakoho organu Radŷ Evropŷ, i samŷ znate, že mediji bŷ toho bŷly povnŷ.

Ukrajina je vŷňatok. Totŷ samŷ mediji, kotrŷ bŷ v inšim prypadi pysaly o porušovaňu ľuďskŷch, narodnostnŷch prav, o porušovaňu evropskŷch cinnostej, i bŷly bŷ pravednŷ, jakos’ sťahnuť chvist, keď bŷ toto same, a opravdano, maly napysaty o Ukrajini.

Ne znam, na osnovi čoho, čom, zašto bŷ mala distavaty Ukrajina, kotra choče bŷty „evropska“, opravdaňa, choc’ lem tŷm, že movčite, za svoji nepravylnŷ dila. No realnosťov je, že mnohŷ evropskŷ mediji samŷ vŷrišŷly daty Kyjevu velykŷj pardon na mnohŷ dila, kotrŷ bŷ nykomu ne tolerovaly.

І tu pak prychodyme lem ku jednomu. Treba s’a zadumaty, de kinčiť novynar’ska robota i začinať politika. Mediji, kotrŷ vŷrišŷly odpustyty všŷtko Ukrajini, i movčaty o potyskovaňu narodnostnŷch prav Kyjevom, suť na najlipšij puty stratyty legitimnosť novynar’skoj robotŷ, i zdobŷtŷ jasnu definiciju političnŷch aparatčikiv i političnŷch aktivistiv.

Maju dosta mic’ne čuťa, že v Evropi s’a štoraz vece novynar’ska robota pryblyžuje komunističnij školi, v kotrij ne je osnovnŷm pysaty objektivno, ale pysaty, što treba. Velykŷj pardon, kotrŷj teper’ daly, je jednŷm z prykladiv.

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroly“ lemkivskoho radija lem.fm.

Petro Medviď 

žridlo: 
https://www.lem.fm/velikyj-pardon/?fbclid=IwAR0zgFuz-4wkcCX0eHyffGEhx06wxWAn5fnokDo8akXOrn4qxlIlMXd78y4

Aktuality

Zobraziť všetky
17.07.2024

V Užhorode vysvätili nového gréckokatolíckeho biskupa

Po štyroch rokoch a dvoch dňoch bez sídelného biskupa dostala Mukačevská gréckokatolícka eparchia na Ukrajine svojho nového pastiera. Stal sa ním otec Teodor Macapula IVE, člen rehoľného Inštitútu vteleného Slova. Biskupská chirotónia (vysviacka…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Klidný, vyrovnaný, připravený šel před 75 lety generál Heliodor Píka na popravu

Syn Milan Píka strávil s otcem poslední noc před jeho popravou, byl oběšen ráno 21. června 1949. „Není ve mně zloby, studí mne však hořká lítost nad tím, že zmizela spravedlnost, pravda – snad jen dočasně – a šíří se nenávist, mstivost,“ napsal …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Heliodor Píka – celý život ve službě vlasti

V úterý 21. června 1949, právě v den výročí staroměstské popravy sedmadvaceti českých pánů, vyhasl na šibenici postavené v areálu věznice v Plzni na Borech život hrdiny a vlastence generála Heliodora Píky. Muže, jenž se tak stal jednou z prvních o…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Psychologický syndróm obete

V psychológii existuje pojem syndrómu obete – je to stav, pri ktorom človek považuje seba za obeť negatívnych činov iných ľudí alebo okolností. To sa prejavuje nielen v vnímaní sveta, ale aj v správaní. "Obeť" obviňuje z príčin svojich problémov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Rozhovor. Na Spiši bola v uhorských časoch taká chudoba, že Slováci chceli po príchode do USA zabudnúť na domov

Michael Kopanic Jr. sa narodil v americkom Youngstowne v roku 1954. Babka mu však inak ako „malý Michal“ nepovedala. Rozprávala totiž len po slovensky. Kopanic je americký Slovák, potomok tých, ktorým sa na Slovensku hovorievalo „amerikánci“.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Prestaňme konečne špekulovať o zhoršení nášho volebného systému

Poučenie zo Západu Pozrime sa na to, aké paradoxy spôsobujú väčšinové volebné systémy vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve či Spojených štátoch. Pred pár dňami prebehli parlamentné voľby vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve, ktoré určili,…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


- Vasyľu, čom vaš cap bez rohiv?
-Bo doma mame porjadnu/slušnu kozu!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať