Vmer dovhoročnŷj rusyňskŷj aktivista Jan Kalyňak

03.09.2023


V nediľu 3-ho septembra 2023-ho roku po dovhij chvoroti vmer Jan Kalyňak – rusyňskŷj etnograf, aktivista, kulturno-obščestvennŷj dijateľ.

Jan Kalyňak naležav medži najaktivnišŷch ľudej rusyňskoho vozrodnoho ruchu na Slovakiji po 1989-im roci, stojav pry osnovaňu vŷznačnŷch rusyňskŷch organizacij. Vmer u vici 76 rokiv.

Sŷn optantiv

Narodyv s’a Jan Kalyňak 24-ho avgusta 1947-ho roku v seli Hubyne, na teritoriji vtohdŷšňoj Ukrajiňskoj soviťskoj socialističnoj republikŷ.

Joho rodiči, Rusynŷ z teritorij dnešňoj vŷchodnoj Slovakiji, tam bŷly pereselenŷ z Čechoslovakiji na osnovi takzvanŷch optacij, koly čechoslovac’kŷ organŷ lžyvov kampaňov agitovaly Rusyniv, žebŷ pereseľaly s’a na Ukrajinu. Už v 1956-im roci rodyni podarylo s’a vernuty do Čechoslovakiji, od 1959-ho roku žŷly u Svidnyku.

Jan Kalyňak vŷštudovav narodopys na Filozofičnij fakulti Univerzitŷ Komeňskoho v Bratislavi, i počas svoho profesionalnoho žŷvota bŷv na vece pozicijach. Začinav jak metodik pro muzyku i spiv na Okresnim osvitnim centri u Svidnyku, prodovžovav jak učiteľ na osnovnŷch školach v Krajnij Poľani i Vŷšnij Pysanij. Des’ať rokiv bŷv etnografom ukrajiňskoho muzeja u Svidnyku a pak pišov na vedučij post Oddiliňa kulturŷ vtohdŷšňoho Okresnoho narodnoho vŷboru.

Pracovav i na Okresnim ur’adi Svidnyk na Oddiliňu ochranŷ kulturnŷch pamjatok, pizniše na Krajskim pamjatkovim ur’adi v Bardejovi i Pr’ašovi.

Rusyn cilŷm serdc’om i dušov

Jan Kalyňak bŷv Rusynom cilŷm serdc’om i dušov, cilŷj žŷvot, i keď Rusynŷ oficialno ne isnovaly, zanymav s’a rusyňskov kulturov. O tim svidčiť i fakt, že svadbjanŷ tradiciji Rusyniv spracovav už v 1979-im roci v publikaciji z nazvov Narodne vesiľa.

Po 1989-im roci aktivno zalučiv s’a do rusyňskoho vozrodnoho ruchu u vtohdŷšnij Čechoslovakiji, po rozdiliňu republikŷ na Slovakiji.

Bŷv jednŷm iz osnovajučich členiv Rusyňskoj obrodŷ u 1990-im roci. Raz kandidovav i na predsedu toj organizaciji, no neuspišno. V rokach 1993 až 1996 bŷv pidpredsedom Vŷkonnoho vŷboru Rusyňskoj obrodŷ. Tak samo bŷv osnovateľom Okresnoj organizaciji Rusyňskoj obrodŷ u Svidnyku, kotru dovhŷ rokŷ viv jak predseda.

Kalyňak bŷv svoho času členom Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etičniŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ za rusyňsku narodnostnu menšŷnu. U 2012-im roci iniciovav vŷnyknuťa Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji, keďže bŷla potreba stvoryty rusyňskŷj forum, v ramkach kotroho bŷ vjedno komunikovaly rusyňskŷ organizaciji, inštituciji ale i okremŷ aktivistŷ, a spoločnŷma sylamy prosadžovaly svoji potrebŷ pered ur’adamy i vladov.

Ale nelem v tim napr’ami bŷv aktivnŷj. Bŷv čolovikom kulturŷ a tak samo znav, že Rusynŷ mus’ať robyty z ditmy i molodŷma, žebŷ bŷla dalša generacija našoho naroda.

Jan Kalyňak bŷv na počatku 1990-ŷch rokiv osnovateľom Viflejemskoho večora, kotrŷj robyť s’a dodnes’, i v ramkach kotroho dity iz svidnyc’kŷch osnovnŷch škol pryhotovľujuť sobi roždestvennŷj program, na kotrŷj pak chodyť smotyryty publika do Kulturnoho domu.

V 2000-ich rokach osnovav festival sučasnoj popularnoj rusyňskoj muzykŷ Rusyn Pop-Fest, v ramkach kotroho interpretŷ i kapelŷ vŷstupaly z avtor’skŷma tvoramy. Festival s’a v poslidnich rokach, znova vďaka joho dumkam, podarylo obnovyty Milošovy Strončekovy, ale už pid zminenov nazvov Orfeus.

Bŷv peršŷm šefredaktorom i iniciatorom vŷdavaňa novynok Naše slovo, kotrŷ vŷdavať Okresna organizacija Rusyňskoj obrodŷ u Svidnyku. Novynkŷ vŷchoďať vekšŷbov pered Rusyňskŷm festivalom u Svidnyku. Tak samo bŷv pry osnovaňu Festivalu kulturŷ Rusyniv Slovakiji u Svidnyku, kotromu nakonec’ podarylo s’a majže calkom vŷtysnuty iz Svidnyka ukrajinizačnŷj festival, jakŷj tam robyv s’a od 1950-ŷch rokiv.

Jan Kalyňak je avtorom vece publikacij, okrem vŷsše spomjanutoj publikaciji vŷdav i Dvi viflejemskŷ hrŷ (r. 1993), Jar’nŷ rusyňskŷ spivankŷ (r. 2022), Viflejemskŷj večur (2002), Pamjatnŷj deň Aleksandra Duchnoviča (r. 2002), Jurko Cimbora (r. 2016) i dalšŷ.

U 2020-im roci styhnuv išči vŷdaty peršŷj tom knyhŷ Rusyňskŷ narodnŷ spivankŷ, dalšŷ tomŷ čekajuť na vŷdaňa. V  1999-im roci Okresna organizacija u Svidnyku pid vedžiňom Jana Kalyňaka vŷdala cinnŷj poetičnŷj zbornyk tvoriv Aleksandra Pavloviča pid nazvov Rusynŷ želajuť bŷty Rusynamy, kotrŷj upor’adkovav Іvan Rusynko.

Sam bŷv muzykantom, znav hratyna gitari, balalajci, akordeoni, saksofoni, bubnach ci piani. Osnovav vece muzyčnŷg rup, kotrŷ v tim časi hraly progresivnu muzyku – big beat, u Svidnyku.

Bojovnyk za rusyňskŷj muzej

Keď bisidujeme o Janovy Kalyňakovy, pak ne mož zabŷty na jednu iz centralnŷch joho aktivnostej. Bŷv to Jan Kalyňak, kotrŷj vjedno iz Rusyňskov obrodov od 1990-ŷch rokiv vojovav, žebŷ ukrajiňskŷj muzej u Svidnyku, dnes’ SNM – Muzej ukrajiňskoj kulturŷ, stav rusyňskŷm muzejom, bo majže všŷtkŷ zbirkovŷ artefaktŷ pochoďať z rusyňskŷch sel.

І keď totŷ namahŷ ne bŷly, vďaka političnŷm tyskam, uspišnŷ, jakraz Kalyňakovy možeme ďakovaty jak jednomu z tŷch, što majuť zasluhu, že u 2007-im roci, jak kompromis, vŷnyknuv SNM – Muzej rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi.

Choc’ Rusynŷ zdobŷly svij muzej, Jan Kalyňak nygda ne zrik s’a opravdanoj dumkŷ, že našŷ artefaktŷ ne majuť bŷty v ukrajiňskim muzeju, i že totu problematiku treba rišŷty dale, što i robyv, pokľa mu služŷlo zdravja i sylŷ. Robyv to diplomatično, i formamy protestiv, i mož povisty, že o naše muzejnyctvo s’a dospravdŷ pryčinyv mnohŷm.

Nahorodženŷj primatorom Svidnyka

Jan Kalyňak bŷv z nahodŷ svojich 70-ŷch narodenyn nahorodženŷj Cinov primatora mista Svidnyk. Vtohdŷšnij primator Jan Holodňak nahorodyv ho za rozvytok narodnostnŷch menšŷn i narodnostnoj kulturŷ.

Pochoronnŷ obr’adŷ za Janom Kalyňakom odbuduť s’a u vitorok 5-ho septembra 2023-ho roku u Svidnyku, de bude i pochovanŷj.

P.S: Pane Kalyňak, choc’ ne podarylo s’a nam počas Vašoho žŷvota dobyty s’a našŷch prav na rusyňskŷ zbirkŷ, kotrŷ dodnes’ suť majetkom SNM – Muzeja ukrajiňskoj kulturŷ, naš boj ne končiť. І viryme, že Vaše i naše želaňa, našŷ spoločnŷ i opravdanŷ tuhŷ s’a nam podaryť napovnyty. Vičnaja pamjať!

Petro Medviď

žridlo:
https://www.lem.fm/vmer-dovhorochnyj-rusinskyj-aktivista-yan-kalinyak/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.05.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2024

Eugen Gindl: Československý svet v Karpatoch (recenzia)

Po každom veľkom dejinnom zlome sa učebnice dejepisu prepisujú. História etník, národov, štátov, ba i celých kontinentov sa rekonštruuje, dopĺňa, retušuje, ba v niektorých prípadoch (skoro vždy dočasne) sa niektoré kapitoly histórie aj gumujú. V…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2024

Stanislav Konečný: Začleňovanie územia Rusínov do rámca ČSR (1919 - 1920)

Od leta 1919 bolo evidentné, že vzhľadom na vývoj medzinárodnej situácie a stanoviská rusínskej reprezentácie doma i v Amerike stalo sa pripojenie územia juhokarpatských Rusínov k Československu jedinou alternatívou. Pravda, zostávalo ešte veľa …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
27.04.2024

Politický monsterproces: Väzeň Husák svojich mučiteľov vytočil 

Čo priznal, vzápätí odvolal Všetci buržoázni nacionalisti sa dopustili najťažších trestných činov. To bola kľúčová veta obžaloby v kauze Gustáv Husák a spol. Čoskoro uplynie 70 rokov od konania tohto politického monsterprocesu. Súdne pojednávan…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Čaputová počas návštevy Prešova: Kanceláriu prezidenta nezamknem, neberiem ani kľúče

Akúkoľvek diskrimináciu považuje za neprípustnú. PREŠOV. Rozlúčkové turné prezidentky Zuzany Čaputovej po slovenských regiónoch pokračovalo vo štvrtok v Prešove. Navštívila radnicu, rusínske divadlo, evanjelické gymnázium, azylový dom i múzeu…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


- Pan inštruktor, kiď sja mi ne otvoryť padak, jak dovho budu padaty na zemľu...?
- Po cilyj zvyšok svoho žyvota, slečno...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať