Vtrhli k nim s bagrami a vyholenou ochránkou. Boj troch obcí na východe proti ťažbe ropy

Televízny tip do karantény: Dvojka v stredu odvysiela dôležitý dokument Zlatá zem o troch slovenských obciach, ktoré vyhrali svoj boj o krajinu s ťažiarmi ropy.

Ak sa vám už zunoval Kajetán Kičura, je možné, že doceníte aj ďalší z kamienkov do slovenskej mozaiky o nefunkčnom štáte. Túto stredu večer ho odvysiela Dvojka.

Dominik Jursa nakrútil film o pokusoch zahraničných spoločností ťažiť ropu v malebnej prírode na severovýchode Slovenska. Zlatá zem je o občanoch, ktorí proti praktikám ťažiarov bojujú, a je to naozaj dôležitý film.

Nielen preto, že zblízka zobrazuje to, čo všetko dnes hrozí krajine pri desiatkach ďalších obcí a miest naprieč celým Slovenskom. Ukazuje, že aj tento nerovný boj sa dá vyhrať, že je možné vziať si svoju krajinu späť.

Dokument mal pôvodne mať premiéru na Febiofeste, ale potom plány narušila pandémia a festival museli presunúť na neurčito. RTVS Zlatú zem odvysiela v stredu o 21:05.

Pozvánka z rozhlasu
Roland Noga má vo dvore rozložené típí a sám trochu vyzerá ako Indián z westernu.

Keď spomína na to, prečo sa rozhodol pred niekoľkými rokmi vymeniť mesto za dedinu, hovorí, že sa mu zapáčila drevenica v obci Oľka, a tak sa tam aj s rodinou natrvalo presťahoval.

Neprekážalo mu, že po vodu musí chodiť do studne. Myslel si, že bude gazdovať a chovať kone. Nevedel však, čo sa skrýva pod zemou.

Všetko sa začalo postupne a nenápadne. Niekedy v roku 2009 ho doma vyrušil hluk za oknom, vonku sa premávali autá s poľskými značkami.

Dlhé roky potom sa vôbec nič nedialo, až o zopár rokov neskôr zvolával dedinský rozhlas občanov na stretnutie so zástupcami ťažiarov. Americká firma Alpine Oil & Gas na ňom predostrela svoj hotový zámer ťažiť v obci zemný plyn a ropu, ktorému mal predchádzať prieskumný geologický vrt.

Roland Noga bol od začiatku proti. Patrí k ľuďom, ktorí majú radi ticho a do obce medzi lesmi neďaleko chránenej krajinnej oblasti Natura 2000 sa rozhodol presťahovať práve pre to, že nablízku nie je žiadna fabrika ani veľké mesto.

Keď si hľadal informácie na internete, ako sa ťažba ropy v takýchto podmienkach uskutočňuje a že sa pri dobývaní suroviny pôda zvykne vyplachovať roztokom s hydroxidom sodným (táto informácia však z webstránky ťažiarov onedlho zmizla), začal mať oprávnenú obavu, čo urobí chemikália s kvalitou vody. Rozhodol sa nemlčať – a tu niekde sa začína vlečúci sa boj dedín Oľka, Ruská Poruba a Smilno proti „ropákom“.

Občania sú poslední
Podobné príbehy ako tento konkrétny sú na celom Slovensku. Líšia sa komoditou, ktorá leží v zemi a čaká na zhodnotenie (pri Detve je zlato, pri Košiciach urán, v strednej tokajskej oblasti sú náleziská perlitu a tak ďalej), no vzorec postupu záujemcov o ťažbu je zväčša rovnaký.

Prebieha to nasledovne: väčšinou zahraničná spoločnosť bez problémov získa povolenie ťažiť od slovenských úradov aj napriek sporným dosahom priemyselnej ťažby na životné prostredie. Starostov a poslancov presvedčí alebo si ich súhlas kúpi. Občania sa o projekte dozvedajú poslední, keď už je väčšinou na odpor neskoro. A keď odpor vznikne, ťažiari ho hrubo potlačia a pritom neváhajú porušovať zákon.

Každý z týchto príbehov má však aj svojich hrdinov, v Jursovom filme ich máme hneď niekoľko. Je to Roland Noga, ale aj Vladimír Ferko, ktorému bagre rozjazdili pozemok bez platného povolania, či Marianna Varjanová, ktorej drzí ťažiari odtiahli auto z jej vlastnej cesty, keď ju chcela blokovať, a potom ho obložili panelmi betónu, takže ho majiteľka nemohla používať.

„Je to absurdné, lebo volám hliadku, aby mi pomohla. Hliadka príde a pomôže tým, ktorí mi ubližujú,“ hovorí na kameru Varjanová.

Kto sú v tomto príbehu antihrdinovia? Nie sú nimi ani tak manažéri firmy, ktorá chce mať zisk za každú cenu a za ktorou v skutočnosti stojí masa anonymných akcionárov. Skutočnými vinníkmi sú naše vlastné úrady od ministerstva životného prostredia a Geologický ústav Dionýza Štúra až po zložky štátnej správy, ktoré majú zabezpečiť vymáhanie práva.

Tlaku firiem sa totiž majú postaviť úrady. Nie občania, ktorí sa často ozvať boja, prípadne sú zaskočení takou mieru drzosti a myslia si, že keď niekam prídu bagre, musia mať na bagrovanie povolenie.

Dominik Jursa je mladý filmár, doteraz nakrútil portrét Vladimíra Mečiara do cyklu Expremiéri alebo dokument o hudobnom turné pankáčov z kapely Rozpor v rómskych osadách (spolu s Eduardom Cichom). Problému kalných vôd ťaženia nerastného bohatstva na Slovensku sa venovali aj ďalší dokumentaristi, minulý rok bol v kinách film Obliehanie mesta od Zuzany Piussi o zlate pri Kremnici.

Kým Piussi je vo svojom filme analytickejšia a snaží sa vysvetľovať kontext, Jursa je zase akčný a bezprostredný a sleduje len skupinku aktivistov v týchto troch dedinách. S kamerou sledoval päť rokov ich zápas, zúčastňoval sa na ich bojových poradách, bol na poli vtedy, keď holohlaví ochrankári aktivistov mlátili a dlaňami zakrývali objektív kamery.

Na zdvihnutie nálady nech pôsobí skutočnosť, že tento film má happyend: aktivisti dosiahli zrušenie prieskumu, žiadna ropa sa tam ťažiť nebude.

RTVS Zlatú zem odvysiela v kratšej televíznej verzii, ktorá trvá 53 minút.

Miloš Krekovič
Pochádza z Bratislavy, vyštudoval estetiku. V médiách pracuje od roku 2009. Pracoval ako redaktor v týždenníku Žurnál a denníku SME, od februára 2015 je reportérom Denníku N. Venuje sa filmom a kultúre.

Zdroj:
https://dennikn.sk/1818392/s-bagrami-bez-povolenia-vtrhli-na-ich-pozemky-pribeh-zapasu-proti-tazbe-ropy-na-vychode-slovenska

Foto – Hitchhiker Cinema