Moderátorka Lenka Čviriková-Hriadeľová: Rusínčina mi pripomína letá u babky na dedine

09.02.2021

Je Polorusínka a hoci rusínčinu neovláda, má na ňu krásne spomienky spojené s prázdninanmi u starých rodičov. Ak by mal tento jazyk zaniknúť, bolo by mi to ľúto, hovorí športová moderátorka Lenka Čviriková-Hriadeľová.

Ste z Humenného. Keďže čiastočne pochádzate z rusínskeho prostredia, zaujímavé je vedieť, či po rusínsky aj hovoríte?
Doma sme hovorili po slovensky. Moja mama je Rusínka, otec pochádza z Púchova. Prázdniny sme však trávili na dedine u mojej babky vo Volici a tam sa hovorilo len po rusínsky.

Takže rusínčinu neovládate?
Rozumiem úplne, ale hovorím ťažko, lebo neprichádzam s rusínčinou do kontaktu.

Využívate niekedy príležitosť hovoriť doma s mamou týmto jazykom?
Nie. Ale moja mama hovori po rusínsky výborne a často, keďže na východe má brata. Moji bratranci, ktorí vyrastali na spomínanej dedine, hovoria po rusínsky aktívne.

Medzi divákmi televízie Joj ste už roky známa osobnosť, prezrádzajú to aj viaceré moderátorské ceny. Zažili ste situáciu, že by ste pred publikom hovorili aj v rusínskom jazyku?
Myslím, že toto sa mi nestalo. Ale vždy, keď sa stretnem s Mariánom Čekovským alebo s Mišom Hudákom, tak si „pobisidijeme“.

Viete si predstaviť, že by ste nejaký televízny program odmoderovali v rusínčine?
Noooo... To by som sa musela veľmi dlho pripravovať.

Čo vás na tomto jazyku baví?
Pripomína mi detstvo. A mala som ho krásne. Je mi ľúto, že dnešné deti už nezažijú také, aké sme ho mali my.

Rusíni, najmä mladí, sa veľakrát ostýchajú hovoriť po rusínsky. Aké to môže mať dôvody?
Vôbec neviem. Lebo veď koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.

Rusínski rodičia dnes často rozmýšľajú tak, že je praktickejšie vybrať pre svoje deti slovenskú, nie rusínsku školu. Aby vraj deti zvládli hlavne slovenčinu a mali to v budúcnosti ľahšie než s rusínskym jazykom. Myslíte si, že títo rodičia idú proti sebe?
Na to je ťažká odpoveď. Ale myslím si, že základ je slovenčina a svetové jazyky. Už skôr ruština ako rusínčina. Predsa len s ruštinou sa dohovoríte takmer všade na svete. No nedá sa to riešiť takto celoplošne. Je to na každom rodičovi, ako sa rozhodne, čo bude pre jeho dieťa najlepšie.

Určite viete o tom, že počet najmä mladých ľudí, ktorí používajú rusínčinu, povážlivo klesá. Odhady dospeli k číslam, že rusínskemu jazyku hrozí vymretie do 30 – 50 rokov. Čo by mohlo pomôcť, aby sa takýto vývoj zvrátil?
Veľa rusínskych plesov :-). Ale nie, teraz vážne. Je to asi prirodzený vývoj. Z vlastnej skúsenosti viem, že staršia generácia rozpráva po rusínsky, ale ľudia odchádzajú za prácou do slovenských a iných, zahraničných miest. Preto sa vytráca. Skúsim navrhnúť v našej televízii nejaké rusínske okienko a my by sme ho spolu s Mišom Hudákom alebo Mariánom Čekovským moderovali. Ja som rada, že moje deti po rusínsky rozumejú. Aspoň to. Bolo by mi ľúto, keby tento jazyk zanikol.

Blíži sa sčítanie obyvateľov. Rusíni sa už v sčítaní pred desiatimi rokmi zviditeľnili tým, že ich počet sa zvýšil. Ako to bude teraz – ste optimista? Budú mať Rusíni opäť vyššie skóre oproti minulosti?
Som veľkým optimistom, lebo k tomu výraznou mierou prispievajú aj Kandráčovci, za čo im nesmierne ďakujeme :-).

Autorka : Táňa Rundesová
Zdoj foto : TV JOJ
 
Lenka Čviriková- Hriadeľová
Vyštudovala odbor hudobno-dramatické umenie na konzervatóriu v Košiciach. Od roku 1993 pracuje v médiach, okrem iných pôsobila aj vo Fun rádiu, v Slovenskej televízii i v Slovenskom rozhlase. Od roku 2002 je športová moderátorka v televízii Joj. Je držiteľkou viacerých ocenení OTO.

Aktuality

Zobraziť všetky
26.02.2021

O Cenu európskeho občana za rok 2020 zabojovalo aj ZIRS

Laureátom Ceny európskeho občana za rok 2020 sa za Slovensko stala Olympiáda ľudských práv. Táto súťaž stredoškolskej mládeže sústredená na pestovanie demokratického občianstva sa tak ocitne v spoločenstve laureátov, ktorí vzišli z vyhodnotení v…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.02.2021

Demograf o sčítaní: Počet veriacich sa nedá odhadnúť, vieme však, že pribudnú bezdetné ženy

Len za prvé tri dni sa sčítalo 1,3 milióna ľudí. Demograf Branislav Šprocha to považuje za výborné číslo. V rozhovore vysvetľuje, čím sa súčasné sčítanie líši od cenzu pred sto rokmi, ale aj to, prečo v sčítaniach tak výrazne kolíše počet ver…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.02.2021

Hranicu s Poľskom zatarasili kuriózne. Veľkou kopou snehu

Z rušnej cesty sa stala pešia promenáda. PALOTA. Covid opatrenia prinútili Slovenskú republiku obmedziť pohyb na hraniciach so susednými štátmi. Situácia si vyžiadala aj uzavretie väčšiny hraničných priechodov s Poľskom, medzi ktoré patrí …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.02.2021

Zjazdovky v Medvedí sú prázdne. O pár kilometrov ďalej sa však Poliaci lyžujú

Jednu upravili aspoň pre sánkarov. MEDVEDIE. Ani jarné prázdniny a priaznivé snehové podmienky nerozhýbali vleky v lyžiarskom stredisku Medvedie (okres Svidník), ktoré je kvôli protiepidemickým opatreniam pre verejnosť stále zatvorené. Nap…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2021

FÓRUM.  Je ruský sever bremeno či špajza?

Arktický sever je stále zaujímavý, no udržať tam ľudí sa nedarí. Ruský sever mal, oproti centrálnej Rusi, výnimočné postavenie. Na severe nevedeli, čo je nevoľníctvo. V 20. storočí tu rozbudovali sieť gulagov. V tridsiatych rokoch minulého st…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2021

Vojnové cintoríny z Veľkej vojny sú jedinečné. Neexistujú dva rovnaké

Postupne ich vyhlasujú za pamiatky. SVIDNÍK, MEDZILABORCE. Pamiatkový úrad SR na začiatku februára zapísal do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu ďalšie dve národné kultúrne pamiatky. Ide o vojnové cintoríny vo Svidníku a v obci Palota v…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Našy ľude perestaly chapaty/rozumyty smiškom/anekdotam...
Dumajuť soj, že to večurny novyny/visťi...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať