75-ročný jubilant
Na mnohaja i blahaja lita...
TROCHANOVSKÝ Petro, pseudonym Petro Murjanka, Petro Popleta (*10.08.1947 Parchow, Poľsko), lemkovský básnik, prozaik, dramaturg, publicista, redaktor, prekladateľ, aktivista. Narodil sa pár týždňov po nútenom presídlení jeho rodičov z obce Bilcareva na Lemkovine. Dlhoročný organizátor kultúrnych aktivít za obrodenie Lemkov (Rusínov) a aktívny člen Spoločnosti Lemkov v Poľsku. V r. 1972-1989 člen–sólista súboru Lemkovina. V r. 1976 sa vrátil na Lemkovinu, v r. 1992 sa usadil v kúpeľnom meste Krynica, v ktorom vedie cirkevný zbor, diakon pri pravoslávnej farnosti, učiteľ v lemkovskej jazykovej škole. Redaktor periodík: "Holos Vatry", "Besida", "Lemkivskyj kalendar", "Lemkivskyj ričnyk". Literárne debutoval v r. 1971. V r. 1984 vyšla jeho prvá zbierka básní "Suchyj badyľ", ďalšie zbierky „Jak sokol vode z kamienia“ (1989), zbierka Planetniky (2002). Do rusínskeho jazyka preložil A. Mickiewicza, I. Slowackého, I. Franka, Ľ. Štúra. Ďalšia tvorba: "A Wisla dalej plynie" (2007), "Pisňi i spivanky Petra Murjanky" (2012). Za svoju literárnu tvorbu bol ocenený Cenou A. Duchnoviča a inými cenami.
zdroj: https://www.rusyn.sk/11192-sk/rusinske-kalendarium/
TROCHANOVSKÝ Petro, pseudonym Petro Murjanka, Petro Popleta (*10.08.1947 Parchow, Poľsko), lemkovský básnik, prozaik, dramaturg, publicista, redaktor, prekladateľ, aktivista. Narodil sa pár týždňov po nútenom presídlení jeho rodičov z obce Bilcareva na Lemkovine. Dlhoročný organizátor kultúrnych aktivít za obrodenie Lemkov (Rusínov) a aktívny člen Spoločnosti Lemkov v Poľsku. V r. 1972-1989 člen–sólista súboru Lemkovina. V r. 1976 sa vrátil na Lemkovinu, v r. 1992 sa usadil v kúpeľnom meste Krynica, v ktorom vedie cirkevný zbor, diakon pri pravoslávnej farnosti, učiteľ v lemkovskej jazykovej škole. Redaktor periodík: "Holos Vatry", "Besida", "Lemkivskyj kalendar", "Lemkivskyj ričnyk". Literárne debutoval v r. 1971. V r. 1984 vyšla jeho prvá zbierka básní "Suchyj badyľ", ďalšie zbierky „Jak sokol vode z kamienia“ (1989), zbierka Planetniky (2002). Do rusínskeho jazyka preložil A. Mickiewicza, I. Slowackého, I. Franka, Ľ. Štúra. Ďalšia tvorba: "A Wisla dalej plynie" (2007), "Pisňi i spivanky Petra Murjanky" (2012). Za svoju literárnu tvorbu bol ocenený Cenou A. Duchnoviča a inými cenami.
zdroj: https://www.rusyn.sk/11192-sk/rusinske-kalendarium/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
25.04.2024
Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik s rusínskymi koreňmi
25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne.
V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Kiď vam chudnuty ne pomahať zelenyj čaj, any zelena kava, sprobujte iši zelenu kovbasu...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať