Ako sa trinásť spišských dedín ocitlo v Poľsku

Rozhodla medzinárodná arbitráž, časť Spiša a Oravy vymenili za Tešínsko.

SPIŠ. Málokto vie, že k nášmu územiu, k bývalému Hornému Uhorsku, kedysi patrilo aj niekoľko obcí, ktoré sa dnes nachádzajú v Poľsku.

Na druhej strane ani veľa mladých ľudí žijúcich na tomto území si neuvedomuje, že nie vždy bola táto oblasť poľská.

Pamätajú si na to iba starí ľudia a tí sa rýchlo pominú. Spomienka na túto skutočnosť by však nemala vyblednúť.

Spišské a oravské dediny boli takmer tisíc rokov súčasťou Slovenska, respektíve územia obývaného Slovákmi. A to veru nie je zanedbateľný čas. Prečo sa vlastne tieto obce dostali do Poľska?

Územie severného Spiša a hornej Oravy sa tak ako celé územie dnešného Slovenska v priebehu 11. – 12. storočia postupne začleňovalo do Uhorska.

Teda od 12. storočia až do roku 1918 bolo jeho neoddeliteľnou súčasťou. Začiatkom 20. storočia sa však začali objavovať medzi niektorými poľskými predstaviteľmi úvahy, ktoré po potenciálnom opätovnom vzniku Poľska rátali s pričlenením severného Spiša a hornej Oravy.

Pri Spiši to odôvodňovali poľským zálohom trinástich spišských miest v rokoch 1412 – 1773 a pri oboch územiach poľskými jazykovými prvkami u miestnych Goralov.

Niektoré radikálne poľské názory hovorili dokonca o tom, že na celom Spiši a Orave nie sú žiadni Slováci, iba Poliaci.

Pohraničie terorizovali poľské légie
Poľské snahy sa reálne prejavili pár dní po vyhlásení Československej republiky.

Už 8. novembra 1918 obsadili totiž poľské vojská značnú časť Oravy a Spiša.

Onedlho sa odtiaľ stiahli, avšak niekoľkomesačné napätie vyvrcholilo tzv. Sedemdňovou vojnou (23. – 31. január 1919), ktorá sa ale odohrávala iba v Tešínsku, ktoré bolo tiež sporným územím.

Rozuzlenie sporu sa malo vyriešiť plebiscitom, ktorého termín bol stanovený na 24. júla 1920.

V období pred ním agitovala československá, no najmä poľská strana, ktorá používala aj nátlak v podobe spišsko-oravských légií.

Tie terorizovali plebiscitné územie a ich konečným cieľom malo byť obnovenie poľsko-maďarskej hranice.

Tieto légie neostali len pri zastrašovaní miestneho obyvateľstva.

Atentát na notára v Nedeci sa im síce nevydaril, avšak v Jurgove zavraždili československého vojaka a v Spišskej Starej Vsi československých úradníkov.

Za hovorcu Spišiakov sa vyhlásil sedliak z Lendaku
Poliaci sa snažili získať Spiš a Oravu aj diplomatickou cestou.

V máji 1919 navštívili prívrženci pripojenia Oravy a Spiša k Poľsku amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý sa práve vtedy nachádzal na mierových rokovaniach v Paríži a vyjadrili svoje želanie žiť v Poľsku.

Wilson sa vyslovil, že záležitosť preskúma. Uvedený čin vyvolal pobúrenie u pročeskoslovensky orientovaného obyvateľstva v celom Československu.

O udalosti vtedy písali takmer všetky noviny na Slovensku i v Čechách. Spišiakov rozhorčil najmä fakt, že v Paríži bol ako zástupca Spiša jeden sedliak z Lendaku, ktorý za všetkých obyvateľov spišského regiónu vyhlasoval, že chcú žiť v Poľsku.

Slováci z Oravy a Spiša reagovali promptne a ponáhľali sa do Prahy deklarovať túžbu ostať v Československu.

Delegáciu šesťdesiatich predstaviteľov hornej Oravy a severného Spiša prijal 31. 5. 1919 prezident T. G. Masaryk a prisľúbil im, že urobí všetko pre to, aby ostali žiť v Československu.

Aj o tejto udalosti informovali všetky české a slovenské noviny.

O osude prihraničných dedín rozhodla arbitráž
Československé orgány sa pre myšlienku Československa snažili miestne obyvateľstvo získať zlepšením zásobovania, pričom veľmi dbali na to, aby obyvateľstvu plebiscitného územia nechýbal žiadny spotrebný tovar.

V záujme udržania hornej Oravy, severného Spiša a Tešínska boli tieto oblasti zásobované lepšie ako iné regióny a zároveň boli na ich území zastavené rekvirácie.

Poľské orgány naproti tomu na hraniciach rozdávali miestnemu obyvateľstvu potraviny zadarmo.

Zásobovanie bolo teda najúčinnejšou formou propagandy jednej i druhej strany.

Plebiscit sa však napokon neuskutočnil a o územiach sa rozhodlo medzinárodnou arbitrážou.

Dňa 28. júla 1920 tak Československo prišlo o 25 obcí severného Spiša a hornej Oravy. Až 25 000 ľudí sa ocitlo v inom štáte, s čím väčšina z nich nesúhlasila.

Poliaci chceli aj Javorinu
Súbežne s týmto sporom prebiehal aj spor o Tešínsko, kde boli Poliaci a Česi v rovnakom pomere a okrem nich tam mali zastúpenie aj Nemci a Slezania (Šlonzáci).

Naopak, na severnom Spiši a hornej Orave žili takmer iba Slováci.

Aj keď išlo o Slovákov s poľskými jazykovými prvkami – Goralov, rôznymi vyhláseniami a memorandami sa hlásili k Československu.

Napriek tomu významná časť Tešínska pripadla Československu, kým trinásť spišských a dvanásť oravských dedín Poľsku.

Zo Spiša išlo o obce Nová Belá, Jurgov, Kacvín, Repiská, Nedeca, Lapšanka, Fridman, Vyšné Lapše, Nižné Lapše, Čierna Hora, Durštín, Krempachy a Tribš.

Hraničný spor sa však vliekol až do roku 1924, pretože Poľsko malo ešte záujem o Javorinu a ďalšie obce. Zmluvou z 12. marca 1924 však Javorina ostala v Československu.

Poľské úrady Goralov presviedčali, že sú Poliakmi
Medzivojnové obdobie sa potom nieslo v znamení polonizácie tunajšieho obyvateľstva. Poľské úrady ich presviedčali, že nie sú Slováci, ani Gorali, ale Poliaci.

V roku 1938 pri oslabení Československa vznieslo Poľsko nároky na ďalšie územia severného Slovenska.

Pripojené k Poľsku boli oblasti severných Kysúc a Šariša. Aj Spiš zaznamenal menšie územné straty.

Už o rok neskôr sa však karta obrátila. Novovzniknutý Slovenský štát ako spojenec nacistického Nemecka spolu s ním zaútočil 1. septembra 1939 na Poľsko. Začala sa tak druhá svetová vojna.

Poľsko za pár týždňov kapitulovalo a Adolf Hitler daroval Slovenskému štátu ako vernému spojencovi za odmenu oravské a spišské dediny stratené po prvej svetovej vojne.

Horná Orava a severný Spiš sa tak stali spolu s územím odstúpeným v roku 1938 opäť súčasťou Slovenska.

Ako sa žilo Slovákom zo severného Spiša po opätovnom pripojení k Slovensku, sa môžete dočítať v ďalšom čísle Novín Spiša.

Martin Furmanik

Zdroj:
https://spis.korzar.sme.sk/c/20830559/ako-sa-trinast-spisskych-dedin-ocitlo-v-polsku.html?ref=av-left

Foto
Spiš, zdroj: obnova.sk