Bardejovský Betlehem z roku 1914

V tomto roku sme si pripomenuli 90. výročie ukončenia vojny, ktorá ako prvá v dejinách dostala prívlastok „svetová", vojny, v ktorej padlo takmer 10 miliónov ľudí, 20 miliónov bolo zranených a ktorá spôsobila obrovské materiálne škody. V budúcom roku zasa uplynie 95 rokov od jej vypuknutia.

Túto vojnu už v jej prvej fáze tvrdo pocítil aj región severovýchodného Slovenska, pretože boje medzi rakúsko-uhorskou a ruskou armádou sa koncom novembra 1914 presunuli z poľskej strany na južné svahy Karpát. Útok Rusov bol silný, keďže už 30. novembra vtiahli do Zborová.

Začiatkom decembra 1914 sa frontová línia posunula na juhu až za Bardejov, do Bartošovskej kotliny, medzi obce Kľušov a Kobyly. Mesto Bardejov bolo 1. decembra obsadené ruským vojskom a jeho veliteľ, generál Alexej Alexejevič Brusilov, ktorý bol neskôr, v roku 1917, najvyšším veliteľom ruskej armády, sa ubytoval na vtedy prázdnej rímsko-katolíckej fare. Na miestnej evanjelickej fare sa zhodou okolností ubytoval iný dôstojník ruského vojska, Slovák Vladimír Hurban, syn Svetozára Hurbana - Vajanského.

Ruská okupácia mesta ale netrvala dlho. Už 8. decembra začala silná protiofenzíva rakúsko-uhorskej armády a Rusi boli nútení stiahnuť sa do Karpát, na súčasné slovensko-poľské hranice. Svojho plánu, preraziť cez Karpaty a postúpiť ďalej na juh, sa však nevzdávali, čo sa ukázalo už v marci a apríli 1915. Po ústupe Rusov sa do Bardejova spolu s rakúsko-uhorskou armádou vrátila i časť obyvateľstva, ktorá predtým evakuovala do bezpečnejšieho vnútrozemia. Zavítal sem aj hlavný veliteľ tejto časti frontu, generál Svetozár Boroevič de Bojna (1856 - 1920), ktorý bol počas 44 dní svojho bardejovského pobytu ubytovaný, podobne ako predtým Brusilov, na rímskokatolíckej fare.

Počas Vianoc pripravilo rakúsko-uhorské vojenské veliteľstvo vo veľkej dvorane hotela Hungária (po vojne premenovaného na Republika) vianočnú slávnosť. Na slávnosti zaspieval príležitostný spevácky zbor s veľkým nadšením krásnu melódiu Stille Nacht, heilige Nacht (Tichá noc, svätá noc). Zhromaždená spoločnosť sa dobre zabávala, a to i napriek tomu, že zvonku, z niekoľkokilometrovej diaľky, bolo počuť silnú delostreleckú kanonádu, od ktorej rinčali všetky okná slávnostnej dvorany. Delá neodbytne pripomínali, že mesto Bardejov práve prežíva v rámci tejto vojny svoje najkritickejšie dni.

V dvorane, pod skvelo ozdobeným obrovským vianočným stromom stál Betlehem, skupina akvarelových postáv v drevenej skrinke s rozmermi 108 x 82 x 38 cm, ktorú namaľoval Richard Assmann, umelecký maliar a ilustrátor nemeckého obrázkového časopisu Leipziger Illustr. Zeitung. Tento tzv. Boroevičov Betlehem sa neskôr dostal do Šarišského múzea prostredníctvom bardejovského rímskokatolíckeho farára a zároveň správcu múzea, Gejzu Žebráckeho, ktorému ho daroval generál Boroevič pri svojom odchode z Bardejova.

Betlehem sa stal známym z početnej literatúry o svetovej vojne a dnes predstavuje v zbierkovom fonde Šarišského múzea jeden z najvýznamnejších exponátov obdobia 1. svetovej vojny. Okrem neho sú tam uložené i ďalšie vzácne pamiatky, napr. ruské vojenské zbrane (šable a pušky), ozdobné vázy, ktoré vytepali neznámi vojaci z prázdnych veľkokalibrových nábojníc, alebo zaujímavá dokumentačná pohľadnica Sňatie zvonov z františkánskeho kostola v Bardejove z roku 1916.

Od pamätných Vianoc 1914 a spomínanej slávnosti s Betlehemom sa datuje zrod vzájomnej úcty a zdá sa, že aj úprimného priateľstva generála Boroeviča a bardejovského rímskokatolíckeho farára Gejzu Žebráckeho. Dokumentujú to tri korešpondenčné karty, zachované v Šarišskom múzeu, ktoré poslal generál Boroevič do Bardejova koncom roku 1915, v roku 1917 a v októbri 1918. Pri príležitosti dvoch spomínaných výročí Prvej svetovej vojny Šarišské múzeum sprístupnilo Boroevičov Betlehem širokej verejnosti. Prezentácia sa uskutoční od 5. decembra 2008, teda takmer od začiatku adventného obdobia a potrvá až do konca vianočného obdobia v roku 2009 vo vstupných priestoroch umelecko-historickej expozície múzea na bardejovskej Radnici.

Bardejovský Boroevičov Betlehem z roku 1914 nepredstavuje z hľadiska náročnosti vyhotovenia nič mimoriadne, no z hľadiska historického je veľmi vzácnym dokumentom o nedávnej minulosti Bardejova. V zbierkovom fonde Šarišského múzea patrí k najzaujímavejším predmetom z obdobia 1. svetovej vojny aj preto, že v sebe skrýva značný paradox. Betlehem ako taký je totiž celým svojím charakterom zameraný na pokoj, lásku medzi ľuďmi, na mier, ale tento jediný exemplár je tak trochu aj dokumentom o vojne.

PhDr. František Gutek Šarišské múzeum