Čubyrko v Kyjevi: Treba vŷznaty Rusyniv
30-ho januara 2019-ho roku u Kyjevi prochodyv zjizd političnoj partiji Opozična platforma – Za žŷvot (ukr. Opozycijna platforma – Za žytťa). Platforma, kotrov r’aďať Jurij Bojko i Vadym Rabinovič, na zjizdi nominovala Bojka za svoho kandidata do prezidenťskŷch vŷboriv. Medži vŷstupajučima bŷv i Іvan Čubyrko, deputat Zakarpaťkoj oblastnoj radŷ, kotrŷj pered delegatamy poviv, že je potribne vŷznaty Rusyniv. Sam označiv s’a za Rusyna.
Maďar’ske hraždanstvo any okruh ne je problem
Youtube kanal Peršyj Kabeľnyj publikovav majže 5-mynutovŷj videozapys, v kotrim mož vydity časť vŷstupu Čubyrka.
Zakarpaťskŷj deputat zvertať uvahu na katastrofičnŷj stan ekologiji v Karpatach. Prypomynať, kiľko lisa s’a nelegalno vŷrubať i kiľko je iz toho finančnoho profitu. Bisiduje o majže piv miliardi dolariv, kotrŷ s’a zarobľať na vŷrobi lisiv. Čubyrko obvyňuje vladu, že s’a obohačuje na pryrodnŷch žridlach, kotrŷ majuť naležaty narodu. Pokľa tak bude prodovžovaty s’a v dalšŷch rokach, zelenŷ Karpatŷ za dumkamy deputata vže ne buduť.
Omnoho vece prostoru v majže 5-mynutovim videozapysi potim Čubyrko prysvjačať menšŷnam, z akcentom na to, že Zakarpaťska oblasť je stoliťamy mnohonarodnostnŷj kraj.
Čubyrko napered hovoryť o zakarpaťskŷch Maďar’ach, kotrŷ, i keď je jich oficilano v oblasty kolo 150 tis’ač, ne majuť dodnes’ u Ver’chovnij radi any jednoho predstavyteľa. Tak samo spomynať požadavkŷ Budapeštu na vŷtovriňa okremoho maďar’skoho okruhu v Zakarpaťskij oblasty i zvidať s’a, čom bŷ totu požadavku Ukrajina ne mohla spovnyty. Podľa Čubyrka ne je problem any to, že isnuje dvojite hraždanstvo. Dumať, že i kebŷ maly ľudy po try hraždanstva, ne bude to maty pro deržavu žadnŷ doslidkŷ. Navspak, pojasňuje, že maďar’ske hraždanstvo davať žŷteľam Ukrajinŷ možlyvosť robyty buďte u sviti i distavaty za to dostojnŷj plat, za kotrŷj možuť hodovaty svoji rodynŷ na Ukrajini.
Treba vŷznaty Rusyniv
Na kinc’u svoho projavu Čubyrko odkrŷvať temu Rusyniv. Zakarpatyskŷj deputat apeluje, žebŷ Ukrajina napovňovala Ramkovŷj dohovor Radŷ Evropŷ o ochoroni narodnostnŷch menšŷn.
„Treba proponovaty… vnesty narodnosť Rusyn, za kotroho považam s’a i ja,“ poviv Čubyrko, za što distav od delegiv kyjivskoho zjizdu aplavz. Dalše prodovžovav, že toto Rusynŷ žadajuť vže des’aťliťa, i že v Zakarpaťskij oblasty je narodnosť Rusyn vŷznana od 2007-ho roku. Tak samo prypomjanuv, že v inšŷch deržavach jak Slovakija, Poľšča, SŠA i Kanada, vŷznavajuť Rusyniv, lem ne Ukrajina. Čubyrko hovoryv u projavi nelem o narodsnosty Rusyn, ale i o rusyňskim jazŷku, kotrŷj za joho slovamy maje Ukrajina vŷznavaty na osnovi Evropskoj chartŷ o ochoroni regionalnŷch abo menšŷnovŷch jazŷkiv.
Prypomyname, že Ukrajina je signatar’om obydvoch spomjanutŷch dokumentiv – Ramkovoho dohovoru Radŷ Evropŷ o ochoroni narodnostnŷch menšŷn i Evropskoj chartŷ o ochoroni regionalnŷch abo menšŷnovŷch jazŷkiv.
Chto je Іvan Čubyrko?
Іvan Čubyrko (1973 r.) je rodakom iz sela Zavydovo v Mukačivskim rajoni. Od 2017-ho roku šefuje Zakarpaťskij regionalnij organizaciji političnoj partiji Za žŷvot (pered tŷm Vseukrajins’ke ob’jenanňa „Centr“), kotra medžičasom zjedynyla s’a iz partijov Viktora Medvedčuka Ukrajins’kyj vybir i pryjala sučasnu nazvu Opozična platforma – Za žŷvot. Za profesijov je vŷštudovanŷj ekonom. Bŷv deputatom Mukačivskoj misťskoj radŷ, toho času je deputatom Zakarpaťskoj oblastnoj radŷ. U 2004-im roci bŷv nahorodženŷj deržavnov nahorodov Za rozvytok regionu.
PETRO MEDVІĎ
TEKST NAPYSANŶJ V PRJaŠІVSKŶM STANDARDІ RUSYŇSKOHO JAZŶKA
Žridlo /azbuka/:
http://www.lem.fm/chubirko-v-kiyevi-treba-vyiznati-rusiniv/?fbclid=IwAR0RJW9MJnOhEf8vxBOKc8vGGikdI-gBnPT5u1ScKXQLPY86y3ZZr6suQvU
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
25.04.2024
Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik s rusínskymi koreňmi
25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne.
V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Pohlavnyj organ chlopa, štafetovyj kolyk žyvota...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať