Dnes je 30. výročie zakarpatského referenda

1. december 1991 sa súčasne s celoukrajinským referendom o potvrdení Aktu o nezávislosti Ukrajiny v Zakarpatskej oblasti konalo aj miestne referendum o samosprávnom štatúte Zakarpatska ako súčasti samostatnej Ukrajiny.

Pripomeňme si chronológiu udalostí tej doby:
24. augusta 1991 bol prijatý zákon o nezávislosti Ukrajiny a na jeho potvrdenie bolo naplánované referendum 1. decembra 1991.

Podpredseda Regionálnej rady ľudových poslancov Jurij Vorobec podpísal 26. augusta 1991 príkaz o zvolaní mimoriadneho zasadnutia rady a 29. augusta vydal predseda rady Mychajlo Vološčuk príkaz o zriadení námestovskej komisie na kontrolu funkcionárov počas r. augustový prevrat.

Mestská rada Mukačeva, okresná rada Mukačeva a okresná rada Beregovo sa 27. augusta obrátili na krajskú radu, aby vyhlásila Zakarpatskú oblasť za Zakarpatskú autonómnu oblasť Ukrajiny . S určitým oneskorením, 1. októbra, bola v novinách „News of Zakarpatia“ uverejnená „Deklarácia o vyhlásení Zakarpatska ako autonómneho územia Ukrajiny“, ktorú tieto miestne zastupiteľstvá prijali.

Dňa 27. septembra 1991 sa konalo mimoriadne zasadnutie Zakarpatskej oblastnej rady ľudových poslancov, ktoré s prestávkami trvalo do 31. októbra. Ešte pred zasadnutím sa na Ľudovom námestí zišli priaznivci Ľudového hnutia a priaznivci Spolku karpatských Rusínov. Poriadok na námestí zabezpečoval špeciálny policajný oddiel, ktorý sa neskôr snažil ľudí vytlačiť od vchodu do budovy krajského zastupiteľstva. Po zotmení bola vyhlásená prestávka a poslanci tajne odišli z rady.

Stretnutie pokračovalo 1. októbra. Podporila žiadosť predsedu Mychajla Vološčuka o odstúpenie z funkcie pre zlý zdravotný stav a rozhodla sa obrátiť aj na Prezídium Najvyššej rady Ukrajiny so žiadosťou o vypísanie predčasných volieb do regionálnej rady. Na námestí pred budovou sa zároveň už tretí deň drží hladovka. Po sérii diskusií sa rozhodlo, že zasadnutie sa neuzavrie

31. októbra sa zišli poslanci Zakarpatskej regionálnej rady a pokračovali v práci zasadnutia. Prijala rozhodnutie "O konaní krajského referenda" (za - 65, proti - 3, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovalo 12).

1. decembra 1991 sa súčasne s celoukrajinským referendom a voľbou prezidenta Ukrajiny konalo miestne referendum, podľa ktorého prevažná väčšina zakarpatských voličov odpovedala kladne a nebolo súčasťou žiadneho iného administratívnoúzemného subjektu".

"ZA"
Užhorodský okres   89,7%
okres Berehovo       88,9%
okres Svalyava        86,5%
okres Velykobereznyansky 86,3%
Mukačevský okres  86,1%
okres Volovets        85,2%
Mukačevo                84,7%
okres Perechyn       84,2%
okres Vynohradiv    83,2%
Užhorod                   82,7%
okres Irshava          80,1%
okres Chust            70,4%
Tyachivský okres   61,8%
okres Mizhhirya      59,4%
okres Rakhiv          54,1%
Všeobecne:            78,0%

Za nezávislosť Ukrajiny hlasovalo 93 percent zakarpatských voličov. Bol to jeden z najlepších výsledkov spomedzi ostatných regiónov Ukrajiny. Paradox? Nie! To hovorí len o jednom: Zakarpatčania nikdy neboli a ani nie sú separatistami, keďže dodnes pokračujú v presadzovaní radikálnych politických štruktúr a médií, ktoré ich podporujú. Zakarpatčania boli vždy väčšinou lojálni k ústredným orgánom.

Ďalší zaujímavý bod, na ktorý chcem upozorniť. Ide o zmenu textu, ktorý sa dostal do hlasovacieho lístka pre miestne referendum. Pôvodne text, na návrhu ktorého sa aktívne podieľal predseda Zakarpatskej regionálnej rady Michail Vološčuk, znel takto: „Chcete, aby Zakarpatsko udelilo štatút autonómneho územia ako subjektu zloženého z nezávislej Ukrajiny a nezaradeného do žiadnych iných administratívnych územných útvarov?».

Po príchode vtedajšieho predsedu Najvyššej rady Ukrajiny a kandidáta na prezidenta Ukrajiny Leonida Kravčuka na Zakarpatsko a jeho rozhovoroch s predsedom Zakarpatskej oblastnej rady sa text bulletinu zmenil na „Chcete, aby Zakarpatsko dostalo samosprávny štatút ako samostatný subjekt a nebolo súčasťou žiadnych iných administratívno-územných celkov?

Vyzerá to ako „maličkosť“, ale táto „maličkosť“ si so Zakarpatcami nepekne zažartovala. V legislatíve Ukrajinskej SSR a Ústave Ukrajinskej SSR, ktorá v tom čase na Ukrajine platila, právny pojem „samosprávne územie“ neexistoval, hoci Kravčuk presviedčal Vološčuka, že pojmy „autonómne územie“ resp. „samosprávne územie“ sú totožné. Tu bývalý šéf oddelenia propagandy ÚV KS Ukrajiny Leonid Makarovič opäť potvrdil svoje meno, ktoré medzi ukrajinských politikov „chodilo“ – „maľovaná líška“. Pomenovanie sa prevzalo z rozprávky Ivana Franka a „tesne“ priľnulo ku Kravčukovi.

Ďalší zaujímavý bod. V roku 2008 si počas stretnutia s Dmytrom Dorčynecom, bývalým predsedom regionálnej rady a regionálneho výkonného výboru Zakarpatska, ako aj poslancom ľudu (1992-1994), vypočul zaujímavý príbeh o tom, ako sa snažil priniesť problematiku „samosprávne územie Zakarpatia“ do Najvyššej rady Ukrajiny. Žiaľ, Dmytro Fedorovyč počas svojho prejavu z tribúny Najvyššej rady omylom použil slovo „reakčný“ namiesto „rekreačný“. Túto čisto technickú výhradu využil poslanec Vjačeslav Čornovil a obvinil Dorčynecu zo separatizmu. „Autonómia Zakarpatska“ bola opäť „pochovaná“.

2014. Vojna na Donbase. Petro Porošenko sa stal prezidentom Ukrajiny.

11. júla 2015. Streľba v Mukačeve, vyvolaná „Pravým sektorom“. Petro Porošenko sa snaží v Zakarpatsku znížiť politický vplyv Viktora Balogu a jeho strany „United Center“ a vymenúva na celé obdobie svojho predsedníctva šéfa Zakarpatskej oblastnej štátnej správy Gennadija Moskala. Za predsedu regionálnej rady bol zvolený Mykhailo Rivis, predstaviteľ Bloku Petra Porošenka.

Ale... Petro Porošenko, aby si udržal svoju popularitu, začína flirtovať s radikálnou časťou obyvateľstva Ukrajiny. „Armáda, jazyk, viera“ bol prezidentov propagandistický slogan. Petro Oleksijović presadzuje protekcionistickú politiku voči Ľvovskej oblasti: "maximálna podpora pre Haliččanov a to, čo zostáva pre Zakarpatsko." Vo Ľvove široký front opravuje a stavia cesty, v Zakarpatsku Gennadij Moskal „plače“, že ho ústredie vôbec nepodporuje. Zakarpatsko nedostáva ani desatinu plánovaného rozpočtu.

V tejto situácii bola reakcia poslancov Regionálnej rady Zakarpatska a predsedu Rady Mychaila Rivisa celkom prirodzená a predvídateľná.

Dňa 5. apríla 2016 Zakarpatská oblastná rada na treťom zasadnutí VII. zvolania prijala rozhodnutie №259

„Na výzvu Regionálnej rady Zakarpatska o zmene a doplnení Ústavy Ukrajiny a zákonov Ukrajiny
s cieľom poskytnúť široké administratívne a finančné právomoci miestnych samospráv ":

Podľa článku 43 zákona Ukrajiny „O miestnej samospráve na Ukrajine“ regionálna rada rozhodla:

Obrátiť sa na prezidenta Ukrajiny Porošenka, predsedu Najvyššej rady Ukrajiny Grojsmana V. B, predsedu vlády Ukrajiny Jaceňuka A.P.
Zaslať výzvu poslancom Ukrajiny - rodákom zo Zakarpatskej oblasti na podporu príslušnej legislatívnej iniciatívy.
Kontrolu nad plnením tohto rozhodnutia má zástupca prednostu regionálnej štátnej správy a profilových stálych komisií krajského zastupiteľstva pre otázky: rozpočet; agrokomplex, rozvoj vidieka, administratívno-územný a pozemkový manažment.
Prezidentovi Ukrajiny Porošenko PA

Predseda Najvyššej rady Ukrajiny V.B. Grojsmanovi

Predsedovi vlády Ukrajiny A.P. Jaceňukovi

V dvadsiatom piatom roku existencie moderného ukrajinského štátu sú otázky spojené s formovaním a riadnou regulačnou podporou štátneho systému stále akútne. Týka sa to okrem iného výsledkov Zakarpatského oblastného referenda z 1. decembra 1991, v ktorom sa 546 450 voličov v Zakarpatskej oblasti, teda 78,6 %, vyslovilo za vyhlásenie Zakarpatskej oblasti Ukrajiny za osobitné samosprávne územie, v zostave nezávislej Ukrajiny.

Zakarpatská oblastná rada dňa 24. januára 1992 schválila a prijala výzvu k Najvyššej rade Ukrajiny „O zmenách a doplneniach ústavy Ukrajiny“, v ktorej sa obrátila na Najvyššiu radu Ukrajiny o legislatívnych zmenách na zmenu ústavy Ukrajiny. 

Dnes komunita regiónu naďalej dúfa v kvalitatívne, hlboké a systematické zmeny základného zákona Ukrajiny a ďalších zákonov, ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu cieľa stanoveného v súčasnej ústave Ukrajiny, vrátane túžby rozvíjať a posilňovať nezávislý, demokratický, sociálny a právny štát.

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja „Ukrajina – 2020“, schválená dekrétom prezidenta Ukrajiny z 12. januára 2015 č. 5, zabezpečuje realizáciu ústavnej reformy vrátane decentralizácie.

Cieľom decentralizačnej politiky je podľa Stratégie odkloniť sa od centralizovaného modelu riadenia v krajine, zabezpečiť kapacitu miestnej samosprávy a vybudovať efektívny systém územného usporiadania na Ukrajine, v plnej miere implementovať Európsku chartu miestnych samospráv. Samospráva, subsidiarita, univerzálnosť a finančná sebestačnosť Miestna samospráva.

Na rozdiel od smerovania deklarovaného vedením štátu k vytvoreniu plnohodnotnej sebestačnej miestnej samosprávy v skutočnosti dochádza k obráteným procesom najmä v oblasti správy veľkých daňových poplatníkov, využívania podložia, lesných a vodných zdrojov, resp. centralizácia monopolov, akými sú železnice a poštové služby.

Vzhľadom na uvedené Zakarpatská oblastná rada žiada okamžité zmeny ústavy Ukrajiny a zákonov Ukrajiny s cieľom odkloniť sa od centralizovaného modelu riadenia, zabezpečiť kapacitu a široké právomoci miestnej samosprávy, vybudovať efektívny systém územnej organizácie na Ukrajine a plne implementovať Európsku chartu miestnej samosprávy, princípy subsidiarity, univerzálnosti, finančnej a materiálnej sebestačnosti miestnej samosprávy.

Po tejto výzve začali byť aktívni radikáli. Pojmy „separatizmus“, „separatistická regionálna rada“, „hlavný separatista“... atď.
V niektorých médiách sa objavili „čerstvé informácie“, ktoré zaváňali „hnilobou“, „... dve radikálne skupiny ( Kroton a Karpatorusy ) plánujú usporiadať ďalšie referendum o nezávislosti Zakarpatska...“, ktoré „... 14. apríla vyhlásilo uznanie  „Tieňová vláda Podkarpatskej Rusi“ uznanie samozvanej Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky...“. Úplné šialenstvo a blud na pozadí 93 percent za nezávislosť Ukrajiny.

Bokom nezostal ani „veľký patriot Ukrajiny“ Gennadij Moskaľ.

Gennadij Gennadijocič podal 12. apríla 2016 na Okresný správny súd žalobu, v ktorej žiadal uznať výsledok referenda z 1. decembra 1991, ktorým bol Zakarpatskej oblasti priznaný štatút osobitného samosprávneho celku v rámci Ukrajiny, ktorý nemá t.č. právnu silu. A zrušiť príslušné rozhodnutia Zakarpatskej oblastnej rady. Žaloba súvisí s odozvou verejnosti, ktorá vznikla okolo výzvy Zakarpatskej regionálnej rady z 5. apríla tohto roku najvyššiemu vedeniu Ukrajiny so žiadosťou o udelenie väčších právomocí kreslám v rámci ústavnej reformy o decentralizácii.

"Samotné referendum z roku 1991 o udelení osobitného štatútu regiónu bolo nezákonné, - hovorí G. Moskal- priamo odporovalo vtedajšiemu zákonu Ukrajiny „O celoukrajinskom a miestnom referende“, čl. 4, ktorý znie: „Predmetom miestneho referenda môže byť prijatie, zmena alebo zrušenie rozhodnutí o otázkach, ktoré legislatíva Ukrajiny odkazuje na miestnu samosprávu príslušných administratívno-územných celkov, ako aj rozhodnutia, ktoré určujú obsah miestnych zastupiteľstiev a ich výkonných a správnych orgánov“.

„Otázkou zmeny ústavy sa môže zaoberať ústavná väčšina Najvyššej rady, takže výsledky zakarpatského referenda nemali právnu silu, môžu len vyvolať rôzne politické špekulácie, ako sa to stalo tentoraz. Ak za 25 rokov nikto z vlastencov nepríde so zákonným rozhodnutím, ktorým by bol „prejav vôle“ inšpirovaný vtedajšou KGB a komunistami a s tým súvisiace rozhodnutia regionálnej rady smerujúce k otraseniu pomerov na Ukrajine právoplatne zrušený, urobím to. Po rozhodnutí súdu môže byť výsledok referenda zahodený na smetisko dejín Zakarpatska."

Vyhodiť 78 percent obyvateľov regiónu na „smetisko dejín Zakarpatska“? Čitatelia, čo si o tom myslíte?
Nezabúdajme, že medzi týmito 78 percentami sú Ukrajinci, Rusi, Rusíni, Maďari, Rumuni a zástupcovia viac ako 30 národností.

Stepan Sikora

Preklad: Google Translator

Zdroj
http://www.mukachevo.net/ua/blogs/view-post/1653?

foto: Google Maps