Historické fakty z bojov Karpatsko-duklianskej operácie

Karpatsko-duklianska operácia, ktorú začalo sovietske vrchné velenie na pomoc Slovenskému národnému povstaniu a do jej priebehu bol plnou mierou zapojený aj 1. čs. armádny zbor, predstavuje historicky takmer trojmesačný súhrn neľútostných bojov o prechod cez Karpaty. Táto operácia nemá čo do rozsahu a významu bojov a počtu strát v československých štátnych i národných dejinách obdobu - sovietske vojská mali tu viac ako 84 000 padlých, ranených a nezvestných. 1. čs. armádny zbor stratil viac ako 6 000 bojovníkov, nemecké straty predstavovali vyše 54 000 bojovníkov - a právom jej patrí čestné miesto v našej vojenskej histórii. Preto je potrebné v pamäti národa zachovať tieto najväčšie boje za slobodu nášho ľudu. Útočné boje v smere poľské mestečko Dukla - Prešov pokračovali koncom septembra 1944 v neľútostných bojoch už takmer tri týždne od začatia vojenskej operácie. Po tuhých bojoch sa jednotky 38. armády a 1. čs. armádneho zboru konečne priblížili k prístupom k Duklianskemu priesmyku a začali boj o samotný priesmyk. Prvý pokus o čelný prelom obrany v Duklianskom priesmyku sa začal 30. septembra 1944. Nepriateľ sa bránil na čiare poľských dedín Barwinek - Zyndranowa. Útok československých jednotiek bol nepriateľskou paľbou a protiútokmi odrazený. Jednotky čs. zboru sa márne pokúšali v tento deň preniknúť na bezmennú výšinu juhovýchodne od Barwin-ka k československým hraniciam. Táto výšina v priebehu dňa niekoľkokrát menila svojho majiteľa. Tu bolo zničených posledných 7 tankov 1. čs. tankovej brigády. Bojový úspech zaznamenal pravý sused čs. zboru, 241. sovietska strelecká divízia, ktorá 1. októbra 1944 prekročila čs. štátne hranice a vstúpila na pôdu našej vlasti. Tento úspech chceli využiť jednotky čs. zboru a snažili sa nepriateľskú obranu prelomiť zo západu.

V tvrdých bojoch 3. októbra 1944 s nadľudskou námahou nepodarilo sa čs. jednotkám prelomiť nepriateľský odpor a ovládnuť Dukliansky priesmyk. 4. októbra 242. sovietska tanková brigáda s časťou 67. zboru dobyli obce Vyšná Písaná a Havranec. Vznikla možnosť, že sovietske vojská preniknú do nepriateľskej obrany na Dukelskom sedle. Tušiac nebezpečie, začali Nemci odtiaľto sťahovať svoje sily a tak oslabili obranu na priesmyku. Využijúc túto situáciu, veliteľ 38. armády sa snažil juhozápadne preniknúť do tylu obrany na Dukelskom sedle a preto opätovne presunul čs. zbor na pôvodný smer Tylawa - Dukliansky priesmyk - Vyšný Komárnik. Presun vojsk čs. zboru do nového priestoru bol krajne ťažký. Jednotky postupovali po neschodných cestách za stáleho dažďa a v ťažkom blate. Delostrelectvo sa oneskorovalo o hodiny oproti stanoveným časom, alebo sa vôbec nedostavilo do prikázaného priestoru. V priebehu presunu sa jednotky nečakane stretávali s nepriateľom. Boje boli nesmierne namáhavé. Medzi prápormi vznikali medzery, do ktorých prenikal nepriateľ, orientácia v teréne bola veľmi ťažká, velenie a vynášanie ranených bolo veľmi zložité. Až k večeru 2. októbra dosiahli vyčerpané jednotky severné a severozápadné lesy pri Krajnej Porúbke. Tu po prvý raz prekročili čs. jednotky naše hranice na obmedzenom priestore. Presun našich jednotiek sa pre úplnú vyčerpanosť skončil k večeru 5. októbra.

V čase od 30. septembra do 5. októbra 1944 sa boje vyznačovali mimoriadnou urputnosťou. Vojská 38. armády prenikli do hĺbky len 5 až 10 kilometrov. 1. čs. armádny zbor mal po preskupení zaujať obranu, sledovať priebeh bojov a keby nepriateľ ustúpil, mal ho prenasledovať v smere na Nižný Komárnik. Nemci začali 6. októbra z Duklianskeho priesmyku z obavy obkľúčenia ustupovať na nové postavenie 5 až 10 kilometrov južne od priesmyku. Prenasledovať ich začali jednotky 1. čs. zboru. Prieskum práporu 1. čs. brigády prekročil čs. hranicu medzi 8. až 9. hodinou, prieskumníci 3. čs. brigády približne v rovnakom čase. Okolo obeda potom narazil 1. sled jednotiek na dobre vybudovanú obranu nepriateľa asi 5 km od štátnej hranice. Obrana v Karpatoch prelomená nebola. Boj čs. jednotiek a 67. sovietskeho zboru o jej prekonanie sa rozpútal 7., 8. a 9. októbra pozdĺž duklianskej cesty. 12. októbra 1944 po neúspešných prvých bojových dňoch bol čs. zbor premiestnený na nový smer útoku so zámerom dostať sa do tylu nepriateľskej obrany pod Duklianskym priesmykom. Útočná akcia zboru bola odrazená a zbor bol nútený vrátiť sa do východzieho postavenia. V ďalších dňoch, 14., 15. a 17. októbra, nasledovali bezúspešne pokusy jednotiek preniknúť menšími útočnými skupinami do tylu nepriateľa a vyvrátiť nepriateľskú obranu v priestore Nižného Komárnika.  Na základe rozkazu veliteľa armády vystriedal v noci 18. októbra 1944 čs. armádny zbor sovietske jednotky na úseku Medvedie - Vyšná Písaná a zúčastnil sa útoku na horu Javirja. Boje na tomto úseku prebiehali v dňoch 21. a 22. októbra, ale bezúspešne. Preto veliteľ 38. armády posilnil jednotlivé strelecké divízie a 25. októbra mal začať útok na úseku Vyšná Písaná - Nižná Pisaná - Svidnička so štyrmi divíziami a tankovým zborom v pásme 1 - 3 kilometrov. Jednotky mali očistiť severné pahorky hory Javirja a pokračovať v útoku. Ráno 25. októbra po 80-minútovej delostreleckej príprave začal sa útok 305. streleckej divizie spolu s tankami 12. gardovej tankovej brigády v „Údolí smrti" smerom na Kapišovú. V údolí sa rozpútali prudké boje. Tanky v nerozvinutých sledoch začali boj zblízka, často narážali priamo na nepriateľské tanky. V dopoludňajších hodinách 25. októbra zasiahli ďalšie sily 38. armády a za podpory delostrelectva, tankov a letectva postúpili sovietske jednotky 1km severovýchodne od obce Kružlová.

26. októbra po silných leteckých úderoch pokračovali sovietske vojská v útoku a 70. strelecká divízia z 2. sledu po tuhom boji prenikla do Kapišovej. Časť tankov prenikla trochu ďalej, bola však paľbou zastavená a zničená. Počas 26. októbra útočné skupiny čs. zboru ovládli horu Javirja, silnú baštu nepriateľskej obrany. O dva dni neskôr čs. jednotky očistili od nepriateľa lesy v okoli Korejoviec. V tom čase sa sovietskym vojskám 67. zboru s podporou tankov nepodarilo preniknúť na cestu južne od Kapišovej - na Ladomirovú a Vyšný Svidník. Jednotky čs. zboru posilnené plukom samohybných diel mali pri nočnom útoku z 28. na 29. októbra preniknúť na Hun-kovce a zabrániť presunu nemeckých záloh z priestoru od Bodružala. Nočný útok vykonala 1. čs. brigáda so samopalníkmi 3. čs. brigády. Útok bol však zmarený. Celodenné útoky čs. zboru 29. októbra priniesli len nepatrné výsledky. Ale ani silám 38. armády sa nepodarilo prelomiť nepriateľskú obranu severne od cesty Ladomirová - Svidník. Boje o východ z Karpát sa týmto neskončili. V dňoch 30. októbra až 2. novembra 1944 sa jednotky čs. zboru za krajne nepriaznivého počasia márne pokúšali preniknúť do Hunkoviec. Nepriateľ si mohutnou paľbou a protiútokmi svoje postavenia udržal. Až 3. novembra sa 3. čs. brigáde podarilo ovládnuť výšiny nad Krajnou Bystrou a 6. novembra po tuhých bojoch prenikla 1. čs. brigáda juhozápadne od Hunkoviec. Ovládnuť výšinu severne nad Hunkovcami sa jej však ani po opakovaných útokoch 9. a 10. novembra nepodarilo.
 

18. novembra vojská vyrazili do útoku, jednotky dvoch sovietskych divízii ovládli výšinu 532 Obšár a prenikli do nepriateľskej obrany. Na poludnie 19. novembra sa sovietske a čs. jednotky cez výšinu Obšár takmer prebili k ceste Krajná Poľana - Bodružal, popoludní sa na 500 m priblížili k Bodružalu. Nepriateľ ale znovu opakoval útoky na Obšár. V tejto kritickej situácii vrhol veliteľ čs. zboru do boja všetko, čo prakticky mal. Útočnú skupinu zložil zo spojárov, poľných žandárov, osádok tankov, ženistov a pracovníkov štábu, ktorých bolo možné uvoľniť.

 
Jozef Rodák a kolektív

Zdroj:

Prírodné dukelské bojisko

Vydala: Obec Kapišova