Kandráčovci sú východnému Slovensku vďační

02.04.2019

Jarnú koncertnú šnúru venujú špeciálne rodnému kraju.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Kandráčovcov dnes zbožňuje celé Slovensko.

Na začiatku ich kariéry však o nich dve tretiny krajiny ani len nepočuli.

Ako primáš kapely Ondrej Kandráč hovorí, nebyť východného Slovenska, Kandráčovci by nikdy neboli vznikli.

Aj preto sa rozhodli venovať špeciálnu poctu práve svojim krajanom.

Na jar vyráža kapela na koncertné turné Ďakujeme východ, počas ktorého vystúpi dohromady v šiestich mestách.

Na počiatku bol rozhlas
Po tom, čo muzikanti odohrali svoje úspešné Šaľene turné, rozhodli sa, že nadišiel čas zaspomínať na svoje počiatky a vyjadriť svoju vďaku všetkým, ktorí sa v tom čase pričinili o ich úspech.

„Začiatky sa píšu do roku 2004. V tom roku bol prvý koncert odohraný pre Národnostno-etnické vysielanie Slovenského rozhlasu v Košiciach, kde som začal pracovať od roku 2003. Tam sme dali dokopy partiu mojich bývalých spolužiakov – stredoškolákov a vznikla Ľudová hudba Ondreja Kandráča,“ zaspomínal si Ondrej Kandráč.

„Na tom koncerte zaznela po prvýkrát dnes už kultová hymnická pesnička A čia to chyža, ktorá veľmi zľudovela. Dali sme dokopy najznámejších spevákov na východnom Slovensku. Postupne sme začínali týmito koncertmi aj v iných častiach Slovenska,“ opísal cestu kapely od jej prvých krokov.

Ondrejovi Kandráčovi vtedy veľmi pomohla jeho práca hudobného redaktora Slovenského rozhlasu pre národnostné vysielanie, kde sa venoval menšinám, žijúcim na našom území.

Postupne sa vďaka tomu pridávali k prvému koncertu aj ďalšie.

„Potom tam prišiel ďalší projekt Synu muj, bolo to CD s mojou mamou, Monikou Kandráčovou. Neskôr tie naše vlastné profilové CD-čká, Oj zabava, potom Dva duby. Tie boli naozaj prelomové v tom, že prvýkrát na týchto albumoch zaznela slovenčina. Dovtedy sme spievali v dialektoch.“

Konečne im rozumeli aj na západe
Texty k piesňam im začal písať Vlado Puchala, ktorý podľa Kandráčových slov tiež stojí za ich úspechom.

Vďaka spisovnej reči ich piesňam začal rozumieť aj zvyšok krajiny.

Ich popularita sa vtedy rozrástla na celé jej územie.

„Začali sme koncertovať aj v iných okresoch a regiónoch, nielen na domácom východnom Slovensku. Aj keď treba povedať, že doma je vždy doma,“ uznal starú múdrosť i primáš kapely.

Popri myšlienkach na minulosť sa nedá vyhnúť ani úsmevným zážitkom, obzvlášť ak sa týkajú začiatkov, ktoré nie sú vždy prechádzkou ružovou záhradou.

„Keď som mal obrovskú trému, tak zašiel za mnou kultúrny referent z jedného mestečka na východe Slovenska, potľapkal ma familiárne po chrbte a povedal taký výrok: Nič sa neboj, ty keď začneš hrať, ľudia odídu," zaspomínal si s úsmevom Ondrej Kandráč.

Ako sám dodal, chvalabohu, ľudia neodišli, práve naopak.

Zostali a sú verí až dodnes.

Bez východniarov by tu neboli
„Koncerty Ďakujeme východu sú poďakovaním východniarom, pretože nebyť ich, ktorí nám tlieskali ako prví, táto kapela a pesničky by nikdy v živote neboli. My sme nekoncertovali na západnom Slovensku, ani na strednom, ale začali sme koncertovať medzi svojimi, medzi východniarmi,“ vysvetlil obľúbený muzikant, čo sa skrýva za názvom turné.

„Aj preto sa budú všetky tieto koncerty niesť v tomto duchu, v našom východniarskom a zaznejú tam pesničky, ktoré na koncertoch nehráme už roky, ktorými sme začínali a ktorým rozumejú iba východniari, pretože sú vo východniarskych dialektoch, či už v rusínčine alebo v iných, v zemplínčine, spištine, šarištine a samozrejme aj v goralčine,“ prezradil na záver.

Najbližšie si ich fanúšikovia môžu vypočuť v Starej Ľubovni. Potom bude nasledovať Humenné, Spišská Nová Ves, Prešov, Vranov nad Topľou a Rožňava.

DANIELA MARCINOVÁ

Zdroj: 
https://korzar.sme.sk/c/22089073/kandracovci-su-vychodnemu-slovensku-vdacni.html

Foto
Kandráčovci.
(Zdroj: Jano Štovka)

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Babka skušať Marčiku.
-Kiď budeš maty šisť cukrykiv a ja soj jeden od tebe poprošu. Tiko cukrykiv ti zostane?
-Šisť...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať