Keď vybuchol Černobyľ a 1. mája sa oslavovalo

Rok 1986. Dátum 26. apríl s presným určením času 1 hodina 23. minúta nepotrebuje žiadne doplňujúce údaje.

Vo svetovej pamäti sa čitateľom hneď vybaví konkrétna udalosť – havária jadrovej elektrárne Černobyľ. Nebezpečenstvo obrovských rozmerov. Pre totalitné režimy väčším nebezpečenstvom ako reálne ohrozenie obyvateľstva bola a je informovanosť – v tomto prípade šírenie reálnych správ a informácií o škodlivosti výbuchu jadrovej elektrárne.

Keď sme v roku 2015 diskutovali v Ústave pamäti národa o dôležitosti poukázania na udalosť roku 1986 vo forme interdisciplinárnej medzinárodnej konferencie, podsúvala sa myšlienka hovoriť aj o ďalších témach. Nakoniec sa ukázalo, že 26. apríl 1986 je takou významnou udalosťou, že ju nehodno spájať s ďalšími. ÚPN v spolupráci so SHMÚ, SAV a mestom Bratislava pripravilo konferenciu a vydalo zborník.

Niekedy to aj na samotnej interdisciplinárnej konferencii doslova „vrelo“, a to napríklad vtedy, keď sa riešila otázka obetí tejto katastrofy. Na jednej strane stál vojak z Ukrajiny, ktorý strážil objekt elektrárne so zdravotnými ťažkosťami, či reportér ORF pôsobiaci v danom čase v Moskve, a na strane druhej špecialisti na jadrovú energetiku, ktorí zľahčovali dôsledky výbuchu (napr. poukazovali na ľahkú liečiteľnosť rakoviny štítnej žľazy). A tak sme si vypočuli na jednej strane slová o nepriamej súvislosti úmrtia pracovníkov elektrárne, keď v konečnom dôsledku nezomreli na následky ožiarenia, ale na iné choroby, a na strane druhej pohľad reportéra ORF, ktorý povedal, že za priame obete sa takto neoznačujú ani jeho kolegovia z ruskej televízie, ktorí natáčali priamo v elektrárni, no zomreli „až“ do dvoch rokov od aprílových udalostí. Franz Kössler dodal: „Pamätám si aj riskantné a tajné návštevy cintorínov, kde sme na základe dátumov smrti na náhrobných kameňoch preverovali spojenia s Černobyľom. Iba takto sme mohli získať predstavu o tom, že s haváriou je spojený aj značný počet obetí.“

Zatajovanie informácií na Slovensku
V jednej línii so ZSSR išla i politika vo vtedajšom Československu. V Slovenskom národnom archíve sa uchovalo niekoľko autentických dokumentov VÚPL (Výskumný ústav preventívneho lekárstva) vypracovaných len niekoľko dní či týždňov od havárie. Prvým je dokument s názvom Informácia o sledovaní radiačnej situácie na území SSR v dňoch 30. 4 až 3. 5. 1986 z 3. mája 1986. V správe sa píše o nameraní maximálnej hodnoty príkonu absorbovanej dávky či maximálnej sumárnej beta aktivity a gama nuklidov dňa 1. mája 1986. „Radiačná záťaž jednotlivca v dôsledku inhalácie rádioaktívneho jódu v danom období bola menej ako 10 % z povoleného ročného príjmu jednotlivca,“ uvádza správa. Ak si prečítame danú správu podrobnejšie, zistíme, že aj v tomto krátkom časovom úseku sa mohla „záťaž jednotlivca“ percentuálne zvýšiť niekoľkonásobne. Pretože tento „jednotlivec“ nevedel, že nemá konzumovať mlieko, zeleninu alebo absolvovať vyšetrenie röntgenovými prístrojmi.

Rovnako zarážajúce je zistenie, ktoré hovorí o „... najvýraznejšom vzostupe hodnôt medzi 1. májom a 2. májom v lokalitách východného Slovenska“. Ani táto informácia sa nedostala medzi obyvateľstvo. Oslavoval sa Sviatok práce (1. máj) v duchu podpory režimu bez záujmu o obyvateľstvo, ktorého zdravie bolo ohrozené či vystavené nebezpečenstvu. Podľa tejto správy to teda nie je mýtus, ale realita. Je obrazom o režime, ktorý zahmlieval, zatajoval, neinformoval obyvateľstvo.

Osobitnú kapitolu tvorí téma kontaminácie mlieka, ktorá sa oproti informáciám z prvej správy VÚPL výrazne zvýšila: „Dňa 05. 05. 1986 bolo možné zaznamenať kontamináciu kravského mlieka až na úrovni 3 000 Bq.l -1. Ide predovšetkým o kontamináciu izotopmi jódu.“ Opatrenia navrhované v danom komentári sú dosť vágne. Odborník, ktorý sa danou témou zaoberá, uvažuje v odborno-politickom duchu: „V dôsledku tejto situácie bolo potrebné zhodnotiť radiačnú záťaž kritických skupín po konzumácii mlieka. Názory na výšku tolerovateľného príjmu 131I (jód 131) deťmi sú zatiaľ nejednotné. Výskumný ústav preventívneho lekárstva sa prikláňa k názoru, že s regulovaním príjmu mlieka kontaminovaného 131I deťmi by bolo potrebné začať už pri objemovej koncentrácii 500 Bq.l -1. Pracovníci MZ ČSR [Ministerstvo zdravotníctva ČSR] /Dr. Salava/ sa prikláňajú skôr k hodnote 3 000 Bq.l -1. Tento rozdiel bude potrebné v priebehu 06. 05. 1986 zjednotiť. Kontaminácia pitnej vody je nízka a zatiaľ nevzbudzuje obavy.“

Po havárii v japonskej elektrárni vo Fukušime sa intenzívne skúmala hodnota becquerel (Bq) v mlieku. Japonci stanovili, že ak má byť mlieko konzumované, jeho hodnota nemôže prekročiť 100 Bq. V Československu bola norma niekoľkonásobne vyššia. Dnes sa môžeme pýtať: je Japonsko až príliš citlivé, ak stanovilo takúto hodnotu? Alebo sa reálne vie, že už hodnota v objeme 100 Bq je nebezpečná? Ministerstvo zdravotníctva ČSR to videlo inak...

Pripomeňme komunistom 1. máj 1986
Ďalej sa sledoval spad, kontaminácia povrchov vrátane trávy a zelene a kontaminácia mlieka. Správa uvádza: „Obsah 131I v ovzduší bol pred 30. 04.1986 prakticky nulový. V období 30. 04. – 17. 05. došlo k prechodnému zvýšeniu objemových koncentrácií 131I v aerosóloch ovzdušia. Najvyššie hodnoty 12 Bq.m-3 boli zaznamenané v noci z 30. 04 na 01. 05.“ Teda aj v tejto správe sa opätovne uvádza 1. máj. Do ľudského organizmu sa škodlivé látky dostávali cez inhaláciu, no taktiež prostredníctvom potravinového reťazca (kontaminácia trávy, vody, mlieka, zeleniny). Rovnako bola zvýšená hodnota sumárnej beta aktivity, ktorá má za normálnych podmienok nulovú hodnotu. „V období 30. 04 až 17. 05. 1986 došlo k prechodnému zvýšeniu sumárnej aktivity s najvyššími hodnotami 96 Bq.m-3 dňa 1. mája 1986.“ V dňoch 30. apríla a 1. mája príjem 131I inhaláciou bol desaťkrát vyšší (!) v porovnaní s normálom (2. máj – 5-krát vyšší a 3. mája už len 2-krát vyšší).

Rádioaktívny spad bol v prvom období sledovaný predovšetkým na tráve a len na území Bratislavy boli hodnoty v rozmedzí 31 až 223 kBq.kg-1 (15 – 110 Bq.m-2). Po 3. máji bolo možné pozorovať pokles kontaminácie trávy. Pozoruhodný bol vysoký podiel 131Cs 1,7 kBq.kg-1 v rádioaktívnom spade.

Opätovne sa teda potvrdzuje, že prvý máj bol podľa mnohých ukazovateľov skutočne dňom, keď následky výbuchu jadrového reaktora zaznamenávali na našom území najvyššie hodnoty. Nemohla sa oslava uskutočniť niekde v telocvični? To naozaj museli ľudia vyjsť do ulíc a „manifestovať“? A v uliciach pochodovali ženy, deti.

Neinformovanosť
V rozsiahlejšej správe v zborníku Černobyľ 1986 – minulosť, dôsledky, východiská i v časopise Pamäť národa 1/2016 píšeme o prvých obetiach, neinformovanosti verejnosti. Kolegovia z českého Ústavu pro studium totalitních režimů hovoria o cyklistických pretekoch na Ukrajine a pod. Je dobré si tieto udalosti pripomínať.

Deň tragickej udalosti z roku 1986 by mal byť o vzdelávaní, aby sa v našich spomienkach objavila realita komunistického režimu, ktorému nezáležalo na svojich občanoch. Prvý máj mal byť oslavou, lož pravdou. Nezabudnime. Zdieľať
Prvá novinová správa pod titulkom Havárie reaktora sa objavila v denníku Rudé právo 29. apríla 1986. Celý výbuch zľahčoval dodatok: „Ve světe došlo k podobným haváriím nejednou....“ V médiách krajín pod kuratelou ZSSR sa o téme výbuchu hovorilo intenzívnejšie a otvorenejšie ako v Československu. V ČSSR môžeme hovoriť o „černobyľskej forme komunizmu“: zahmlievanie, zľahčovanie, zatajovanie... poukazovanie na to, že je všetko v poriadku.

Na záver azda len posledná poznámka: Obyvatelia majú právo na informácie o tom, čo sa stalo a čo by mali vedieť v prípade ohrozenia. „Princíp práva ľudí na pravdivé, včasné a pokiaľ je to možné presné informácie je založený na zásadách demokracie,“ uvádza Bohumír Martínek v protiklade s nedemokratickými spoločnosťami a dodáva „... stačí si spomenúť, ako sme boli „informovaní“ o havárii v Černobyli v roku 1986."

Tí, ktorí nevedia, nepoznajú pravdu, nevedia si ani spomenúť. Deň tragickej udalosti z roku 1986 by mal byť teda o vzdelávaní, informovaní, aby sa v našich spomienkach objavila realita komunistického režimu, ktorému nezáležalo na svojich občanoch. Prvý máj mal byť oslavou, lož pravdou. Nezabudnime.

František Neupauer
Autor je historik, pracuje v Ústave pamäti národa.

Zdroj:
https://www.postoj.sk/32813/ked-vybuchol-cernobyl-a-1-maja-sa-oslavovalo

Foto:
Helikoptéra pred jadrovou elektrárňou v Černobyli v roku 1986. 
Zdroj: flickr.com/IAEA Imagebank