Kedy sa východniari dočkajú diaľnic? 

Diaľnica na Ukrajinu? Naša len pod Karpaty, poľská až do Kyjeva



Mestám Košice a Prešov chýba málo a budú mať k dispozícii pohodlné obchvaty a s nimi lepšie pripojenie na diaľničnú sieť. V ich prospech hovorí tiež rebríček investičných priorít na ministerstve dopravy. Rebríček totiž zdôrazňuje dve podstatné veci, a to:
že medzi prvými treba stavať ďalšie úseky diaľnice D1 od košického obchvatu na Ukrajinu
a že úseky rýchlostnej cesty R4 od Prešova na sever do Poľska sú zmysluplnejšie ako doteraz preferované rýchlocesty R2 okolo Lučenca, Rimavskej Soboty a Tornale.

Vznikajú tiež rôzne lokálne iniciatívy, ktoré presadzujú, aby sa príprava a výstavba oboch ciest urýchlila.

Na Zemplín nič
Jedna z týchto iniciatív vyčíta štátu, že vôbec nestavia diaľnice východne od Košíc. Za 10 rokov štát investoval do autostrád celkovo 7,7 miliardy eur, na Zemplín z toho išla nula, upozorňuje občianske združenie Diaľnica na Zemplín. Pripomína, že v tomto regióne žije 8 percent populácie celého Slovenska.

K združeniu sa postupne pridávajú primátori miest Snina, Humenné, Michalovce, Medzilaborce, Trebišov, Sobrance, Vranov nad Topľou, lokálni podnikatelia, košický župan aj poslanci Národnej rady – koaliční aj opoziční. Predseda združenia Peter Báthory sa dostal až k ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi a na Národnú diaľničnú spoločnosť.

Prečo je tlak v poriadku
Aby pritlačili na štát, košický župan Rastislav Trnka vyhlásil, že z krajskej kasy zaplatí štúdiu uskutočniteľnosti, ak sa k tomu nebude mať štát.

Tento tlak je namieste. Už v roku 2015 sa podľa portálu inštitútu INEKO dopravné intenzity na úseku Bidovce – Dargov pri Košiciach dostali k 10-tisícom, čo je výrazne viac ako na cestách na južnej rýchloceste R2, ktoré pretláčal bývalý minister Árpád Érsek.

Druhý dôvod je, že diaľnica na Ukrajinu je súčasťou základnej siete medzinárodných koridorov TEN-T. Slovensko sa EÚ zaviazalo svoju časť tejto siete dobudovať do roku 2030.

Smerom na Ukrajinu sa má stavať štvorpruhová diaľnica. Pre zanedbanú prípravu je však začiatok výstavby podľa odhadov ministerstva dopravy možný až v roku 2029. Väčšina rýchlocesty R4 do Poľska má byť iba dvojpruhová. Začiatok výstavby je pri väčšine úsekov reálny v rokoch 2026 a 2027.

Čo je prehnané
V jednej veci však aktivisti aj košický župan preháňajú. Tvrdia, že Ukrajinci už stavajú diaľnicu zo svojho hlavného mesta k slovenskej hranici a že tam budú na našu hanbu skôr ako my. „Diaľnicu začínajú stavať Ukrajinci od Kyjeva po hranicu so Slovenskom. Predpoklad je, že vybudovaná až po Vyšné Nemecké by mala byť v roku 2024 alebo 2025. Zostaneme potom v hanbe,“ povedal pre Aktuality predseda združenia Diaľnica na Zemplín Báthory.

„Bude vyzerať veľmi smiešne, keď Ukrajina bude mať túto diaľnicu a my nie. Jednoducho treba využiť túto hospodársku príležitosť, aby sme rozvinuli celý Zemplín a pozdvihli tie zaostávajúce okresy, čo sa týka HDP, a toto je jeden zo základných spôsobov, ako to dosiahnuť,“ povedal podľa portálu Košice:Dnes župan Trnka.

Lež diaľnica z Kyjeva do Košíc v dohľadnej dobe pravdepodobne nebude. Ukrajinci rozbehli veľké opravy svojich zanedbaných ciest, chystajú veľké investície do diaľnic smerom k EÚ, nedávno získali 900 miliónov cez pôžičky a garancie od Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Tieto peniaze však nepoužijú na výstavbu k slovenskej hranici.

Radšej cez Poľsko
Použijú ich na generálnu opravu autostrád medzi trojmiliónovým Kyjevom, miliónovým čiernomorským prístavom Odesa a ešte na vybudovanie severného obchvatu Ľvova medzi Kyjevom a Poľskom.

Pre Ukrajincov je výhodné sústrediť sa na budovanie diaľnic medzi Kyjevom a Poľskom.

Na poľskej strane ich už čaká súvislá diaľnica, po ktorej sa dostanú až do Nemecka. Táto okrem toho zo severnej strany obchádza hlavný hrebeň Karpát.

Cestou na Slovensko by ukrajinských šoférov čakalo ešte niekoľko prekážok – Karpaty, chýbajúce diaľnice od štátnych hraníc po Košice a cez Veľkú Fatru, kde ešte zo 10 rokov nebude postavený úsek Turany – Hubová.

Naprieč Zakarpatskom
Ukrajina plánuje stavať aj diaľnicu na Slovensko a do Maďarska, ale iba krátku, na západnej strane Karpát na bývalej Podkarpatskej Rusi.

V septembri minulého roka zástupca ministra financií Oleksandr Kava podľa webového portálu Uzghorod.in vyhlásil, že chcú všetky regionálne centrá na západnej Ukrajine prepojiť diaľnicami vrátane napojenia na Poľsko a Slovensko.

Ako prvý plánujú 10 kilometrový úsek od maďarskej hranice okolo Mukačeva smerom na Slovensko. Má ísť o diaľnicu podľa medzinárodných štandardov. Aktuálne pripravujú projektovú dokumentáciu. „Predbežné náklady na výstavbu sú 120 miliónov eur,“ uviedla pre Denník E Oleksandra Azarkinová, riaditeľka reformného tímu v ukrajinskej štátnej diaľničnej spoločnosti Ukravtodor.

Platiť to chcú zo štátnych peňazí, no pôžičkou vo výške 45 miliónov prispeje aj maďarská vláda. Tá zvykne posielať peniaze svojim krajanom v susedných krajinách a z obyvateľov Zakarpatska je každý desiaty Maďar.

Obchvatom Užhorodu na Slovensko
Od spomínanej 10-kilometrovej cesty z maďarskej hranice by sa potom mala spraviť diaľničná vetva na Slovensko, ktorej súčasťou by bol obchvat Užhorodu. Má ísť o časť budúcej diaľnice medzi slovenskou hranicou a Kyjevom.

Stavať sa má podľa Oleksandry Azarkinovej už budúci rok. Ak sa to potvrdí, znamenalo by to, že Ukrajinci sú v príprave diaľnic násobne rýchlejší ako Slováci. „V súčasnosti sa pripravuje štúdia uskutočniteľnosti,“ vraví. Na štúdiu získali v roku 2019 podporu od Európskej investičnej banky, píše spravodajský portál open4business.com.ua.

Krížom cez Karpaty?
Je však vylúčené, že sa v dohľadnom čase dostanete po diaľnici z Košíc okolo Užhorodu do Ľvova a Kyjeva. Medzi Užhorodom a Ľvovom je takmer 300 kilometrov bez diaľnic cez Karpaty. Je to ako stavať diaľnicu zo Žiliny do Košíc, ale naprieč karpatským oblúkom, ktorý Slováci nedokázali preklenúť diaľnicou za 17 rokov členstva v Európskej únii.

Najskôr obchvat Ľvova
Ukrajinci sú oveľa ďalej v príprave diaľnic do Poľska. Dnes sa podľa mapky ukrajinského portálu Hromadske diaľnica z Kyjeva končí pri meste Rivne. Teraz sa má budovať nadväzujúca cesta za 2 miliardy eur od tohto mesta po štátnu hranicu s Poľskom. Malo by ísť o plnohodnotné diaľnice podľa medzinárodných štandardov.

Súčasťou trasy je obchvat Ľvova, ktorý sa má stavať s pomocou Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Zvyšok má ísť cez projekty verejno-súkromného partnerstva. Ukravtodor podľa Azarkinovej podpísal memorandum s jednou z najväčších ukrajinských stavebných firiem Avtomagistral-Pivden, ktorá má projekt pripravovať.

Koncesná cesta má byť spoplatnená, no má mať alternatívu zadarmo. Tou má byť aj cesta prvej triedy na slovenskú hranicu. Ukrajinci okrem toho vo veľkom opravujú svoje cesty prvej triedy. V roku 2021 sa podľa Azarkinovej obnoví 150 kilometrov ciest v oblasti Ľvova a Zakarpatskej Ukrajiny.

Zatiaľ na Zakarpatskú Ukrajinu
Pre slovenskú vládu je dôležité vedieť, že Ukrajinci teraz ešte nejdú stavať diaľnicu z Kyjeva na Slovensko, ale do Poľska. Nevieme, či autostrádu cez Karpaty začnú stavať o 10, 20 alebo 50 rokov.

Slovensko a Maďarsko chcú v dohľadnom čase prepojiť iba so Zakarpatskom, kde žije len 1 milión zo 42 miliónovej populácie krajiny.

Krátka nížinná diaľnica na pomedzí troch krajín by mala ísť z Maďarska na Slovensko. Bývalé územie Uhorska a neskôr Československa sa tak diaľnicou pripojí ku krajinám, ku ktorým kedysi patrilo.

Spojenie tejto oblasti so Zemplínom je predsa len potrebné, myslí si analytik Útvaru hodnoty za peniaze Juraj Mach.

Úseky D1 smerom na Ukrajinu sú podľa neho dôležité aj z národnej úrovne. „Obsluhujú husto osídlenú oblasť. Michalovce a Trebišov sú 14. a 26. najväčšie mestá na Slovensku,“ hovorí Mach. Kúsok za hranicou sú zase Užhorod a Mukačevo, veľké asi ako náš Prešov.

Pri ďalšom plánovaní tempa diaľnic je však dôležité vedieť, kedy a či vôbec sa cez Slovensko bude valiť tranzit z veľkej Ukrajiny a či sa naša D1 na veľa rokov neskončí pri hrebeni Karpát.

Zdroj: 
https://e.dennikn.sk/2335617/dialnica-na-ukrajinu-nasa-len-pod-karpaty-polska-az-do-kyjeva/?

Foto
Grafika – Denník N. Údaje sú z ministerstva dopravy