Košice pred sto rokmi: Vytrimať, Čechoslováci sa vybíjajú, radila maďarská propaganda

Čo písali noviny kedysi.

Letáky maďarskej propagandy
Naši maďarskí spoluobčania či v ich žurnáloch, či už osobne, ustavične chlácholia nás, že v Maďarsku nepadne teraz už ani slovo o Slovensku, akoby sa Maďari boli už spriatelili s tou myšlienkou, že Slovensko stratili na večné veky. No my badáme zo dňa na deň, že čert veru nespí a nám treba byt na stráži.

I dnes sa nám dostali do rúk letáky napísané šarištinou, z ktorých prvý s nápisom „Víchodoslovenske Bratca“, dementuje správy o zločinoch bieleho teroru v Maďarsku, tvrdiac, že v terajšom Maďarsku súdia nad švihákmi a hriešnikmi na základe trestného zákona platného už pred vojnou pre všetkých bez spoločenského a náboženského rozdielu; také zvestí sú vraj len vylhané cigánstva, spôsobné iba na to, aby zatarasili cestu maďarsko-slovenskému zblíženiu v spoločnej vlasti uhorskej.

Druhý letáčik povzbudzuje „milého brata“, aby vytrval a neupadol do pokušenia, lebo Uhorsko sa vráti, Uhorskú krajinu znivočiť nemožno, ba bude ona zanedlho ešte väčšia, slávnejšia. Za krátky čas len ešte „vytrimať“: nepriatelia (t. j. Čechoslováci) „vybíjajú svoju poslednú kartu“ a v boľševizme „sa bavia s ohňom“, „vojsko sa im zo dňa na deň väčšmi rozdrúzga“, oni neúprosne padnú.

„Nepraceľoch našich ňe šlebodno nam zastavic na tej draže, chtora ich do zatraceňa privedze, a natim mame bic, žebi našo dobre praceľe zas šlobodne mohli učinkovac. To ňe zapomeňme! Hore zos hlavu a šmelo na predek ! Ne zapomeňme aňi na jedno okamžeňe, že mi pišne uherske slovjaci, chtorich možu potrapic, sužovac, ale zňižic ľen sami še možeme, ked zufame, a ked še podame. Aľe to ňe zrobime! Práve zato sme uherske slovjaci vnučatka herdinoch braňikovskich! I tote zostaneme ! Tak nam veliki Bože dopomahaj!“

Tretí leták s oslovením ,,Bratca Verchouherské !“ je tónu ohnivého, bojovného, ako by ho bol písal nejaký Tyrteus, podľa neho maďarská vláda podpísala mierovú zmluvu z prinútenosti a nechcela, aby na nás zas nahuckali „našich hladných susedov, ktorí nás už raz poriadne vykradli“. Najmä teraz pred žatvou nemohla to táže vláda dopustiť, veď „vihudzene žebráci“ len na to rátali. Bez prikrytia Národ. zhromaždenia mierová zmluva je vraj neplatná.

„Uherski narod pod ňijakim spusobem ne odrekňe še od tišic ročnej svojej krajinskej chraňici. Ňe odrekňe še nichda od svojich miľion brátoch, chtoré teraz pod cudzim jarmom cerjpu. Nadobudzeme nazad našu drahu krajinu. Teraz každí ňech še richtuje na nove bojovaňe!“

Upozornili sme na spôsob tejto štvavej, nízko špatnej propagandy maďarskej, ktorú konajú maďarské pohraničné stráže. Balík týchto agitačných letáčikov s adresou: „A m. pénzügyi szakasznak, Felsőregmecz“ a s poštovým razítkom, našli v poli pri železničnej dráhe medzi Legíňou a Michaľanmi. Podľa nám došlých správ nazdávame sa, že takýchto letáčikov sa rozhádzalo po východnom Slovensku už hodné množstvo.
(Slovenský východ, 30. 7. 1920)

Napadli ju na ulici
V minulú sobotu o 8. hodine večer šla pani Kubelová s 10 ročným chlapcom okolo židovskej krčmy, na Bethlenovej okružnej č. 5, z ktorej začula krik židovky: „tu vražedkyňa“. Nato sa vyhrnulo s kríkom niekoľko ľudí a jeden z nich ju chytil za krk. Keď sa mu vytrhla a počala utekať domov v domnienke, že má dočinenia s pijakmi z roboty, skríknul z nich jeden: „Postoj, lebo ťa zastrelím.“ Na počkajúcu ženu sa potom vrhli ako divosi a zrazili ju k zemi za kriku židovky, aby ju položili dnu. Na krik spôsobený chlapcom vybehol manžel neohrozene manželke na pomoc, pričom však bol ranený. Na volanie kolom stojacích vojakov o pomoc bol oslobodený a vyšlo najavo, že sú to detektívi. Dohra bude pred súdom. Prosíme tých, čo stáli okolo, aby mňa, zvlášť vojakov, ktorí ma vyslobodili, o ich adresu, ktorú potrebujem. Anton Kubela, Bethlenova okružná č. 5.
(Slovenský východ, 29. 7. 1920)

Knihovnícky kurz
V dňoch od 28. júla do 31. júla je usporiadaný v Košiciach osvetovým referátom 11. čs. pešej divízie kurz knihovnícky, ktorého sa zúčastnia knihovníci všetkých oddielov 11. čs. pešej divízie. Kurz riadi nadporučík Baroch. Behom kurzu bude vzorne podľa zmienených smerníc spracovaná knižnica 38. pešieho pluku č. 38. Pri osvetovom referáte 11. čs. pešej divízie bude taktiež zriadená knižničná dielňa, v ktorej budú knihy všetkých oddielov zviazané, bezcenné knihy budú z jednotlivých knižníc vybrané a zviazané knihy oddielom vrátené.
(Slovenský východ, 30. 7. 1920)

Kolektívna zmluva vo Franckovej továrni
Včera sa uskutočnili rokovania medzi zástupcami robotníkov Franckovej továrne a ich zamestnávateľom vo veci novej kolektívnej zmluvy. Dohoda konečne uzrelo svetlo sveta. Podľa novej zmluvy všetkým zamestnancom, ktorí poberajú týždenný plat vo výške 150 až 250 korún sa zvýši plat o 75%, u pracovníkov s platom vyšším ako 250 korún o 50%. U žien s týždenným platom 75 až 100 korún sa zvýši mzda o 100% a s platom vyšším ako 100 Kč o 50%.
(Kassai Hirlap, 30. 7. 1920)

Divadlo a umenie
Telocvičná jednota Sokol v Košiciach usporiada v pondelok dňa 2. augusta 1920, vo dvorane československého domu koncert Jaroslava Kociána, husľového virtuóza. Pri klavíri bude hrať B. Gselhofer-Kolář. Na programe: Grieg, Lalo, Bach, Smetana, Dvořák, Suk-Kocián, Nováček. Ceny miest: 12, 10 a 8 Kč. Začiatok o 8. hodine večer. Predpredaj vstupeniek v Kustrovom kníhkupectve.
(Slovenský východ, 1. 8. 1920)

Obrázok doby
Včera ráno išlo z Krompách raňajším vlakom č. 15 asi 100 chlapcov k odvodu, všetci stúpenci III. internacionály. V Margecanoch prestupovali do druhého vlaku a keď sa vlak pohol ku Košiciam, všetci začali kričať z plných pľúc: „Éljen a magyar szabadság!“ (Nech žije maďarská sloboda!). Odporúčame do pozornosti vojenským úradom, ktoré chcú vybudovať spoľahlivú armádu pre ochranu neutrality našej republiky.
(Slovenský východ, 3. 8. 1920)

Zlodej obrusov
Majiteľ hotela Európa, A. Friedmann, nahlásil na polícii krádež. Incident sa odohral včera večer, keď sa neznámemu páchateľovi podarilo vniknúť cez otvorené okno reštaurácie do priestorov hotela. Trúfalý lupič odcudzil biele obrusy v hodnote 4000 korún. Polícia už pátra po odvážnom lupičovi.
(Kassai Hirlap, 3. 8. 1920)

Tomáš Ondrejšík

Zdroj: 
https://kosice.korzar.sme.sk/c/22455014/osice-pred-sto-rokmi-vytrimat-cechoslovaci-sa-vybijaju-radila-madarska-propaganda.html