Ľudmila Šandalová napísala ďalšiu knihu pre deti pod názvom „Mame doma psyka”

„Deti sú mojou najväčšou inšpiráciou, hľadám témy, ktorými by som ich mohla osloviť, potešiť a zabaviť”

Svetlo sveta v uplynulých dňoch uzrela nová kniha pre deti pod názvom „Маме дома псика - Mame doma psyka.“ Autorkou je Ľudmila Šandalová. Široká verejnosť sa môže tešiť na 10 príbehov o nezbednom psíkovi, ktorý zmenil život jednej mladej rodiny. Môžeme prezradiť, že kniha je už na ceste k nám a čoskoro bude dostupná v predaji.

Veľmi pekne autorku knihy predstavila predsedníčka Spolku rusínskych spisovateľov na Slovensku Kvetoslava Koporová vo svojom recenznom posudku pred vydaním knihy.

„Ľudmila Šandalová ako autorka debutovala v roku 2013 knihou „Poďte, ďity, što vam povim“, ocenenou v roku 2015 medzinárodnou Cenou Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru. Tým vkročila na scénu rusínskej detskej literatúry a stala sa jej prirodzenou súčasťou. Pokračovanie v umeleckej literárnej tvorbe prinieslo autorke úspešné tituly aj v nasledujúcich rokoch. Zbierke poviedok „Červenŷj bereh“, vydanej v roku 2016, bola udelená Literárnym fondom Cena Alexandra Pavloviča za originálne umelecké dielo v rusínskom jazyku a o ďalšie dva roky, v roku 2018, vyšla pre detského čitateľa kniha pod názvom „Any bŷ s’te ne viryly“. Cenu verejnosti získala v kategórii Beletria zbierka duchovných básni pre deti „Напю ся водічкы (Napju s’a vodičkŷ)“, rok vydania 2020, ktorou sa autorka zúčastnila literárnej súťaže Kniha roka PSK 2021. Medzitým tvorila a hľadala naplnenie aj v iných literárnych žánroch. Píše scenáre detských divadelných hier - „Ďivčatko i žebrak, Čudesna lavočka, Prypovidka z ľisa, Wi-fintená princezná, Jurko a poklad“, ale aj poéziu pre dospelých, duchovnú poéziu a poviedkovú prózu. V posledných rokoch sa úspešne zúčastňuje súťaže o Literárnu cenu Márie Maľcovskej.

Kniha „Маме дома псика (Mame doma psyka)“ je po knihe poviedok „Červenŷj bereh“ druhým prozaickým dielom autorky a žánrovo ho môžeme zaradiť medzi literatúru pre deti.

Príbehy, umelecky spracované do ľahkohumorného rozprávania desaťročného chlapca, ktorý má sen - vlastniť psíka, sú postavené na osobných skúsenostiach a zážitkoch. Hrdina knihy Samko, po tom, čo do ich rodiny pribudne milý štvornohý priateľ, zažíva rôzne humorné situácie a dobrodružstvá. Autorka zvolila jednoduchý, veku dieťaťa primeraný rozprávačský štýl, jasne a zrozumiteľne predkladá čitateľovi tematicky zaujímavý dej. Dielo je napísané kompaktne v niekoľkých podtituloch, ktoré sú jednotlivo samostatným, dynamicky sa rozvíjajúcim príbehom s otvoreným čitateľským záverom. V knihe sústredila autorka vhodné, pre deti výchovné a encyklopedické informácie, ktoré umožňujú dozvedieť sa viac o domácich miláčikoch, konkrétne o psíkovi, o možnostiach jeho zaobstarania, chove a výcviku v domácich podmienkach. Zároveň umelecky rozvíja rozmer medziľudských vzťahov, kedy nový zvierací člen nabúra v rodine všetky zaužívané stereotypy, ale súčasne učí novým hodnotám, napr. tímovej práci jej členov.

Pokus autorky vydať ďalšiu knihu „Маме дома псика (Mame doma psyka)“ môžeme, v kontexte s vývojom detskej rusínskej literatúry, považovať za vítaný a žiadaný. Za vítaný o to viac, že sa jedná o detskú prózu, žáner, ktorý na rusínskej literárnej scéne vyslovene chýba. Rusínsky jazyk, kodifikovaný na Slovensku v roku 1995, dáva priestor nielen autorom realizovať sa, vyjadriť svoje umelecké predstavy a túžby v literárnej podobe, ale umožňuje aj čitateľovi a hlavne detskému čitateľovi, stotožňovať sa so svojím materinským jazykom a národnosťou. Pre deti mladšieho a
staršieho školského veku kniha môže byť prostriedkom k poznávaniu a zdokonaľovaniu sa v rusínskom jazyku, v hľadaní jeho umeleckej podstaty ale aj emocionálnych zážitkov a zábavy.

Prihovárať sa deťom v ich rodnom materinskom jazyku, vstúpiť do ich myšlienkového sveta prostredníctvom krátkych veselých príbehov, zaujať ich, znamená majstrovsky ovládať pero v tom najlepšom slova zmysle. Deti sú otvorené nádoby a tak aj prijímajú vonkajšie podnety. Vo zvolenej jednoduchej prozaickej forme hľadá autorka vhodnú, deťom prístupnú terminológiu aj novodobé vyjadrovacie tvary, snaží sa v čitateľovi vzbudiť pozornosť a zvedavosť. Kniha poskytuje čitateľovi médium, prostredníctvom ktorého môžu rodičia so svojimi deťmi zažiť príjemné chvíle vo vzájomnej komunikácii.
Dvojaký grafický systém v tvorbe, a to azbuka a latinka, je opodstatnený, pretože umožňuje lepšiu percepciu textu a širší okruh percipientov. Krátkymi príbehmi z prostredia klasickej rusínskej rodiny, ktorá je charakteristická svojim koloritom autorka prezentuje vzťah k dedičstvu predkov, k rodinným hodnotám, k materinskému jazyku, a tieto pozitívne hodnoty chce autorka odovzdať nasledujúcej generácii.“

Samotnú autorku sme oslovili aj my, a pýtali sa na to, kde čerpá inšpiráciu? „Predpokladám, že väčšina autorov, ale aj umelcov z rôznych oblastí, by povedala, že najväčšou inšpiráciou v tvorbe je sám život. Nie je to ináč ani v mojom prípade. Aj keď sa považujem veľakrát za tzv. snílka s určitou dávkou fantázie, predsa len nie je nič vierohodnejšie a zaujímavejšie ako oprieť sa o príbeh, ktorý je skutočný, o najmenší fragment z obyčajne prežitého dňa. Potom je na tvorcovi koľko do toho odovzdá zo svojej fantázie, z rozprávačského talentu, aby dej nabral na spontánnosti, aby sa stal farebným, živým, príťažlivým pre čitateľa. Ja som mala v živote to šťastie, že som mala krásne detstvo, láskavých rodičov a bezpečný domov. Rada som sa hrala, mala som plno kamarátok, čítala som a snívala pri knihách. Myslím si, že prvý predpoklad pre písanie, je mať rád knihy. A potom ako druhé - vedieť sa pozerať na svet zvedavo, s určitou dávkou pozorovateľského talentu,“ povedala autorka Ľudmila Šandalová, ktorá si všíma detaily, vedia ju nadchnúť maličkosti v prírode, pri práci ale napr. aj pri banálnom nastupovaní do autobusu.

Ale predsa najväčšou inšpiráciou pre ňu je príroda a deti. „Keď sa ma na začiatku pýtali, kde som začínala a ako, odpovedala som, že jednoducho som mala túžbu písať a že som začínala písať detské básničky lebo som to považovala za jednoduchý začiatok. Dnes viem, že som začínala písať pre deti preto, lebo je to moja túžba a naplnenie sna. Deti sú mojou najväčšou inšpiráciou, hľadám témy, ktorými by som ich mohla osloviť, potešiť a zabaviť. Sama som matkou troch synov, s ktorými som prežila pri knihách nemálo pekných chvíľ.“

Čo sa však týka poslednej knižnej publikácie „Mame doma psyka“, autorka Ľudmila Šandalová vychádzala pri písaní z vlastných skúseností. Keď si zaobstarali malé šteniatko po presťahovaní sa z mesta na dedinu. „Tak ako sme získavali prvé skúseností s novým členom domácnosti, prišli po počiatočnom nadšení aj rôzne starosti, ale hlavne mnohé veselé momenty, humorné situácie, ktoré by bolo škoda nechať si pre seba. Začala som si ich zapisovať až vznikla spomínaná detská kniha,“ dodala autorka Ľudmila Šandalová.

A kedy a kde najradšej píše? „Najradšej píšem doma, mám svoj kútik na písanie, svoje vlastné ticho. Pretože k písaniu potrebujem hlavne pokoj a prenesenie sa mimo aktuálnej reality do opisovaného deja. Vtedy človek potrebuje znovu prežívať určité emócie, náladu, vône, chute, hudbu a farbu. Niekedy to ide lepšie, niekedy nie. Nedá sa písať vždy. Niektorí autori majú určité ročné obdobia, keď sa im píše lepšie a určitý čas v priebehu dňa. Ja mám najradšej jeseň ako je teraz. Keď sa už trochu utíši zhon leta a príroda je v pestrofarebnom šate. Je v očakávaní nastávajúceho ticha zimy, keď sa všetko schová pod zimnú prikrývku a oddychuje. Ten čas mám najradšej. Píšem zvyčajne večer, vtedy dokážem vypnúť, keďže cez deň ešte pracujem. Ako účtovníčka mám čo robiť, aby som čísla odložila bokom a začala fantazírovať. Niekedy sa zobudím v noci a píšem do skorého rána, ten čas je tiež pre mnohých autorov veľmi plodný. V každom prípade nedá sa písať hocikedy a na počkanie. Ale písanie je veľká závislosť a kto raz začne písať, táto láska ho už neopustí.“

Podľa autorky detskej knihy Ľudmily Šandalovej dnes ale nie je samozrejmosťou, že ten, ktorý píše, knihu aj vydá. Pretože vydávať knihy v dnešnej dobe nie je vôbec jednoduché a ani lacné. Nehovoriac už o tom, že rusínska čitateľská obec je málopočetná. Podpora štátu, ktorý finančne pomáha rozvoju národnostných menšín na Slovensku je však povzbudením. Ináč by na tomto poli bolo ťažko pracovať. Aj v roku 2022 občianske združenie tota agentura mohlo knihu realizovať s finančnou podporou Literárneho fondu a s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

„V závere by som chcela poďakovať ďalším spoluautorom knihy, hlavne ilustrátorke Elene Čániovej, ktorá vniesla do knihy ďalší rozmer a úžasné ilustrácie oživili príbeh do pekných obrazov. Tiež srdečne ďakujem pani Kvetoslave Koporovej z Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry PU v Prešove, za jazykovú korektúru, ktorou upravila texty do kodifikovanej podoby rusínskeho jazyka, za jej cenné rady a pomoc. Pán Michal Pavlič mi pomohol zo štylizáciou textov a odbornými radami, za čo mu patrí veľká vďaka. Syn Braňo Šandala pracoval na celkovej logistike okolo vydania knihy, pripravil sadzbu a typografiu, stará sa o distribúciu knihy, aby sa dostala k čitateľovi, za čo mu srdečne ďakujem. Ďakujem aj manželovi a rodine za neutíchajúcu podporu. Teším sa, že je kniha na svete, bola by som nesmierne rada, keby potešila a našla priaznivú odozvu aj u detského čitateľa,“ uzavrela Ľudmila Šandalová, ktorá je členkou Spolku rusínskych spisovateľov Slovenska od roku 2014 a riaditeľkou OZ tota agentura.

(pn)

******** 
 
Mame doma psyka
detská ilustrovaná kniha v rusínskom jazyku

U nás doma, v kúte za posteľou, sa najprv čosi len mrvilo. Potom z malého čierneho kĺbka vyrástla veľká čierna guľa. Trčia z nej krivé, trochu ovisnuté ušká a štyri labky rýchlejšie ako blesk. Huňatý chvostík sa vždy živo rozkrúti, keď sa nad papuľkou rozsvietia dve tmavoorieškové oči. To je Najra. Kto nepozná Najru, tomu prezradím, že Najra je pes. Dostala sa do našej rodiny neobyčajným spôsobom a každý deň je s ňou oveľa krajší. I s jej muchami. A to nielen s takými, ktoré pochytá, ale aj s mnohými ďalšími. Všetko vám porozprávam; sadnite si a ponorte sa do Najrinho sveta.

V knihe pre deti „Маме дома псика“ (Mame doma psyka) od autorky Ľudmily Šandalovej vám malý Samko vyrozpráva príbehy o nezbednom psíkovi, ktorý zmenil život jednej mladej rodiny. Ilustrovaná kniha je napísaná v rusínskom jazyku doplnenom o prepis v latinke.


Informácie o publikácii
Názov: Маме дома псика (Mame doma psyka)
Autor Ľudmila Šandalová
Ilustrácie Elena Čániová
Jazyková úprava PhDr. Kvetoslava Koporová, PhD.
Technický redaktor Mgr. Michal Pavlič, PhD.
Sadzba a typografia Braňo Šandala
Umelecké smerovanie Braňo Šandala
Jazyk rusínsky jazyk (vrátane latinskej transliterácie)
ISBN 978-80-972058-8-1
Rok vydania 2022
Vydavateľ tota agentura
Vydanie prvé
Väzba pevná (V8a)
Rozmer 236 × 175 × 20 mm (v × š × h)
Hmotnosť 577
Počet strán 144
Písmo Vysádzané písmami z rodiny Cinta
Papier Olin Design Reg. Natural White 150 g/m²
Tlač VIENALA s.r.o.
040 12 Košice
Finančná podpora Rukopis tohto diela vznikol s finančnou podporou Literárneho fondu.
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

zdroj:
https://tota.sk/projekt/mame-doma-psyka

foto: 
Prebal knihy „Маме дома псика“ (Mame doma psyka) 
zdroj: tota.sk