Nad pastierskym listom prešovského arcibiskupa

Nový zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností znevýhodní Gréckokatolícku cirkev.

K novému roku 2020 sa v gréckokatolíckych chrámoch Prešovskej archieparchie čítal namiesto homílie pastiersky list prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka.  

K identite Gréckokatolíckej cirkvi patrí, že v prvý deň nového občianskeho roka slávi dokonca „prikázaný“ sviatok Obrezania podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. V pastierskom liste však chýba akýkoľvek pokus o výklad o posolstve a potrebnosti sviatku, ktorý Rímskokatolícka cirkev v roku 1969 vyškrtla zo svojho liturgického kalendára.

K identite Gréckokatolíckej cirkvi v prvý novoročný deň patrí aj „Pamiatka nášho otca svätého Bazila Veľkého, arcibiskupa kapadóckej Cézarey“. Dodnes mám nezodpovedanú otázku, či sa to biskup Ján Hirka alebo vladyka Ján Babjak zaslúžil o vydanie slovenského prekladu božskej liturgie Bazila Veľkého, ktorého anaforu považujem za to najkrajšie, čo a ako bolo preložené do slovenčiny od pádu komunizmu. A práve svätý Bazil Veľký, neúnavný organizátor cirkevného života, nám môže alebo dokonca má poslúžiť ako inšpirácia i patrón do ťažkého obdobia, ktoré čaká Gréckokatolícku cirkev v nasledujúcich desaťročiach.

Z evanjeliového liturgického čítania na sviatok Obrezania Pána sa do pastierskeho listu dostala len zmienka o Ježišovej životnej prosperite po obriezke: „Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2,52). Obávam sa, že Gréckokatolícka cirkev má už za sebou obdobie rozvoja. Vo svojom pastierskom liste vladyka Ján konštatuje, že „nový zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností Gréckokatolícku cirkev znevýhodní“. Povedané inými slovami, o výške štátneho príspevku pre Gréckokatolícku cirkev už nebude rozhodovať počet jej duchovných, ale počet jej veriacich. V pastierskom liste však absentuje akákoľvek zmienka o tom, že nový zákon nám nebol nanútený štátom, ale dva roky ho tvorili experti ministerstva kultúry a zástupcovia registrovaných cirkví a náboženských spoločností.

Od prvého januára 2020, keď tento zákon vstúpil do platnosti, už pravdepodobne nebudeme počúvať vypínavé reči o vysokom počte kňazov a kňazských povolaní v Gréckokatolíckej cirkvi. Arcibiskup Ján sa teraz bude venovať asi skôr dosiaľ zanedbávanému ďakovaniu, „kňazom, ktorí pôsobia v našich maličkých farnostiach a pri malom počte veriacich, často za minimálnu mzdu“. A asi to nebude pre neho malá výzva, lebo „o arogantnom správaní arcibiskupa Babjaka sa hovorí už roky. Verejne dehonestuje svojich kňazov, nerešpektuje dohody a v mnohých prípadoch ani cirkevné právo“ (.týždeň 51-52/2019, s. 51).

Svojim kňazom vladyka Ján zadal naliehavú úlohu: „Všetci povzbuďme svojich veriacich, aby sa o rok pri sčítaní obyvateľov prihlásili k svojej viere a Cirkvi.“ V terajšej situácii Gréckokatolíckej cirkvi, keď sa „plat a miesto pôsobenia duchovného stalo nástrojom v rukách hierarchie na ovládanie kňaza“ a „problémom je aj značne autoritatívny spôsob riadenia archieparchie“ (Radosť evanjelia na Slovensku I., 2015, s. 116-117), mi behá mráz po chrbte pri arcibiskupovom uistení: „Ja zo svojej strany iste urobím všetko preto, aby som sa postaral o spravodlivé materiálne zabezpečenie našich kňazov.“

Vladyka Ján dosiaľ videl budúcnosť v svojpomocnom fonde: „Tak ako slabším farnostiam už roky pomáhame svojpomocným fondom, budeme v tom nielen pokračovať, ale aj hľadať iné účinné formy pomoci.“ Svojpomocný fond je v skutočnosti iba pôžičkový a je vyživovaný farnosťami, ktoré oproti rýchlo vymierajúcim farnostiam majú len o čosi viac než nič. Svojpomocný fond a „iné účinné formy pomoci“, teda asi prostriedky z darov pútnikov v Litmanovej a Ľutine, budú len predlžovať agóniu a svedčiť o premeškanej šanci zreformovať pastoráciu. Som presvedčený, že je už životne dôležité začať sústreďovať liturgický život do strediskových obcí a budovať efektívnu logistiku. A mladým kňazom otvorene povedať, že si musia hľadať aj ďalší zdroj obživy.

Samozrejme, že tento prerod si bude vyžadovať aj obetavosť veriacich. Aby sme si ich udržali, nestačí len zazerať na latinských spolubratov, ale odhodlane posilňovať obradovú identitu gréckokatolíkov. Inými slovami, naši veriaci potrebujú praktizovať a obľubovať Ježišovu modlitbu, a nie Ruženec Božieho milosrdenstva.

Ján Krupa
Študoval teológiu v Prešove, Eichstätte a Ríme. Pôsobí hlavne ako farár gréckokatolíkov v Banskej Bystrici. Popritom pracuje ako náboženský redaktor Rádia LUMEN a píše a prekladá o cirkevných otcoch, východných cirkvách a islame pre časopisy Impulz, Slovo a Verba Theologica. Je ženatý a má dve dcéry.

Zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/50346/nad-pastierskym-listom-presovskeho-arcibiskupa

Foto:
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak