Najstarším písmom u Slovanov nie je hlaholika, ale starogermánske runy

Vyryté znaky identifikovali vedci ako runy takzvaného staršieho futharku. Ide o písmo, ktoré používalo germánsky hovoriace obyvateľstvo strednej Európy od 2. do 7. storočia nášho letopočtu.

Najstarším archeologicky doloženým písmom u Slovanov nie je hlaholika, ale starogermánske runy.

Znaky sa zachovali na úlomku z rebra, ktorý vykopali v lokalite Lány pri meste Břeclav neďaleko od slovenských hraníc.

Významný objav prepíše učebnice, keďže do tejto chvíle sa za najstaršie písmo Slovanov považovala hlaholika. Na územie Veľkej Moravy ju priniesli byzantskí učenci Cyril a Metod v druhej polovici 9. storočia.

„Kosť pochádza z tura domáceho, ktorý žil okolo roku 600 nášho letopočtu,“ povedala v správe Masarykovej univerzity v Brne Zuzana Hofmanová, odborníčka na analýzu archaickej DNA z univerzity vo švajčiarskom Fribourgu. Chceli si byť absolútne istí Runové písmo u Slovanov sa tak vyskytovalo o minimálne 200 rokov skôr ako hlaholika. Kosť s runovým písmom našli už v roku 2017, no výsledky zverejnili až tento štvrtok v prestížnom archeologickom časopise Journal of Archaeological Science. „Vydanie článku sme nechceli uponáhľať. Štúdiu sme publikovali až vo chvíli, keď sme si boli absolútne istí, že ide o autentický a originálny nález jednoznačne doložený modernými archeologickými metódami,“ povedal pre Denník N archeológ a spoluautor článku Jiří Macháček. Vedec je vedúcim Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a viedol medzinárodný tím vedcov a vedkýň, ktorý objav učinil.

Významná veľkomoravská lokalita Kosť s nápisom objavili v zaniknutom dome raných Slovanov v lokalite Lány pri Břeclavi asi tri kilometre od hradiska Pohansko, čo je jedna z najvýznamnejších veľkomoravských lokalít. „Ide o jednu z najlepšie preskúmaných archeologických lokalít v strednej Európe,“ povedal Macháček o prácach na veľkomoravskom hradisku v Pohansku, ktoré označil za jadro Veľkej Moravy. V tejto oblasti, neďaleko sútoku riek Morava a Dyje, je vysoká koncentrácia najstarších pamiatok raných Slovanov. Kosť s runovým písmom archeológovia vykopali spoločne s keramikou pražského typu. Táto kultúra sa vyskytovala od 6. storočia.

Moderné metódy Kosť s nápisom analyzovali genetickými a rádiouhlíkovými metódami. Vek nápisu určili aj traseologickou metódou, pri ktorej sa využíva mikroskop na výskum povrchu nástrojov. „Metódu sme použili na prieskum nápisu, aby sme dokázali, že je pôvodný,“ povedal archeológ Macháček. Český vedec dodal, že využili aj elektrónový mikroskop, aby „sme pod veľkým zväčšením preskúmali charakter rytia a nové vrstvy, ktoré vznikli pri narušení povrchu kosti uloženej v pôde 1500 rokov“. Pre zložitosť použitých metód pracoval na výskume tím zložený z odborníkov z Česka, Rakúska, zo Švajčiarska a z Austrálie. Magický význam znakov Vyryté znaky identifikovali autori štúdie ako runy staršieho futharku. Písmo používalo germánsky hovoriace obyvateľstvo strednej Európy od 2. do 7. storočia nášho letopočtu. Abecedu staršieho futharku tvorilo 24 znakov, z nich posledných sedem bolo vyrytých do nájdeného rebra. Macháček vysvetlil, že znaky vedia prečítať, no samy osebe nič neznamenajú. „Je to akoby tam boli písmená našej abecedy – a, b, c, d a tak ďalej“. Abeceda staršieho futharku má pomenovanie podľa znakov, ako po sebe nasledovali – f, u, t… V Európe sa dochovalo iba 17 nálezov kompletných alebo čiastočne zachovaných nápisov staršieho futharku. Každá runa mala magický význam a znakom sa pripisovali aj rôzne ochranné funkcie. „Keď ste ich napísali v presnom poradí, vtedajší Germáni verili, že ste znásobili ich magickú moc,“ hovorí Macháček.

Zrejme učebná pomôcka Archeológ a jeho kolegovia sa prikláňajú k možnosti, že nález plnil funkciu učebnej pomôcky. „Aj keď sa učíte našu abecedu, potrebujete nejakú pomôcku,“ povedal Macháček, no dodal, že účel nápisu nemožno určiť s istotou. Český vedec pripustil možnosť, že autorom nápisu nemusel byť Slovan, ale Germán. „Teoreticky to je možné,“ povedal Macháček. Vedec vysvetlil, že počiatok slovanských kmeňov je „stále zahalený tajomstvom“. „Ostro oddeľovať Slovanov a Germánov v tom období, ako to robíme dnes, nie je vôbec možné,“ povedal Macháček. Podľa neho mohol byť pôvod ľudí, ktorých z našej perspektívy označujeme za Slovanov, „omnoho komplikovanejší“ a „mohli sa na ňom podieľať rôzne zložky vtedajšej spoločnosti“. Kresťanstvo vytesnilo runy Ak Slovania poznali runy, prečo sa ich vzdali a nahradili ich hlaholikou? Archeológ odpovedal, že znalosť rún medzi germánskymi kmeňmi zanikla niekedy počas 7. storočia v čase intenzívnej christianizácie. „Kresťanstvo s vlastným písmom vytesnilo staré runy, ktoré boli úzko spojené s germánskym náboženstvom.“ Kresťanské misie zo Západu priniesli latinku, byzantské misie z Východu hlaholiku. Na severe v Škandinávii sa runové písmo udržalo dlhšie a mladšie runy sa udržali až do raného novoveku. Dnes sú runy známe najmä z fantasy filmov, napríklad z Pána prsteňov alebo z počítačových hier.

Výskum bude pokračovať Macháček nevylučuje, že po prvom objave budú nasledovať ďalšie nálezy, možno ešte staršie. „Vďaka nálezu sme od českej grantovej agentúry získali prestížny vedecký grant EXPRO na podporu excelentnej vedy. Na lokalite preto budú prebiehať ďalšie výskumné práce,“ povedal o plánoch do budúcna vedec. O význame objavu Macháček pre Denník N povedal: „Vnímal som obrovskú zodpovednosť, lebo sme museli jednoznačne dokázať originalitu nálezu. Veľkú radosť sme prežili pri objave, teraz žneme plody nášho úsilia.“ Dostupné na: https://doi.org/10.1016/j.jas.2021.105333

Otakar Horák

Zdroj: 
https://dennikn.sk/2266483/najstarsim-pismom-u-slovanov-nie-je-hlaholika-ale-starogermanske-runy/?ref=tit