Nedožité 80-tiny literárneho vedca profesora Andreja Červeňáka

Andrej Červeňák sa narodil 22. mája 1932 v rusínskej rodine v Šarišskom Štiavniku. Na základnú školu chodil vo svojej rodnej obci. Ako 12 ročný chlapec postúpil na gréckokatolícke cirkevné gymnázium v Prešove. Tam maturoval v roku 1953 a potom pokračoval v štúdiu slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií v roku 1958 prednášal ruskú literatúru na Vysokej škole pedagogickej a neskôr na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Ako mladý, ambiciózny a perspektívny pracovník bol vymenovaný za prodekana fakulty pre vedeckú prácu. V roku 1969 pri preberaní knižného daru zo ZSSR (vo fakultnej knižnici), v rámci ďakovnej reči povedal: „knigy da, tanky net.“ Za to bol uvoľnený z fakulty.

 Od 1971 do 1977 roku pracoval ako lektor vo východoslovenských divadlách v Prešove a Košiciach. Od roku 1977 pôsobil na Pedagogickej fakulte, tentoraz na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, v pôvodnej profesii, prednášateľa teórie dejín ruskej literatúry a zároveň bol vedúcim katedry ruského jazyka a literatúry. V priebehu pedagogickej činnosti získal vedecké hodnosti doktora filozofie, kandidáta vied, doktora vied a pedagogické hodnosti docenta a profesora. Zomrel 11. februára 2012 v Nitre, kde je aj pochovaný.

Z vedeckých radov odišiel vysokoškolský pedagóg, literárny vedec, člen Spolku slovenských spisovateľov, nositeľ viacerých významných ocenení, medzi ktorými je aj Medaila A. S. Puškina udelená prezidentom Ruskej federácie a Rad Ľudovíta Štúra prevzatý z rúk prezidenta Slovenskej republiky. Autor mnohých monografií a editor literárno-vedných zborníkov, jeden z vedúcich predstaviteľov Asociácie rusistov Slovenska, významný predstaviteľ medzinárodnej rusistiky posledných desaťročí.

Celý svoj život zasvätil literatúre a humanizmu. Svojou tvorivou a bohatou činorodou prácou i osobným príkladom nám ukázal cestu dobrého nažívania veľkých i malých národov. Bol podpredsedom svetovej rady Združenia slovanskej vzájomnosti. Profesor Andrej Červeňák je autorom 22 samostatných vedeckých publikácií o problémoch ruskej a slovenskej literatúry, 24 zborníkov edícií Život a dielo súčasných slovenských spisovateľov, ktorých je editorom i spoluautorom, 42 zborníkov o problémoch literatúry a kultúry, 11 ročníkov Almanachu v Nitra a viac ako 300 štúdií odborného charakteru. Patril do avantgardnej generácie, ktorá ani na chvíľu neodstúpila od svojej životnej línie humanizmu. Svojim hľadaním prispel k prekonaniu sociologizujúcich obmedzení a nabádal k zvýšenému záujmu literárnej vedy o biologické a duchovné konštanty človeka. Svojim citlivým a umeleckým spôsobom odkrýval a zobrazoval vo svojej tvorbe tajomstvá mnohotvárnej ľudskej duše. Hľadal a vždy našiel motív dobrého ľudského konania.

Pán profesor Červeňák, hoci bol v slovanskom svete uznávaný ako vedec, do smrti sa nezmieril s tým, že musel odísť z kolísky ruskej inteligencie, Prešova. Poznal svoj hodnotový rebríček, bojoval za slobodu slova a neprijal diktát socialistického realizmu zo strany ideológie totalitnej moci. Normalizátorom 70-tych rokov odpustil a rád sa vracal do Prešova. Mal tajné želanie, osláviť svoju 80-tku v Prešove, v kruhu svojich krajanov. Žiaľ 80-tky sa nedožil.

Jeden z odkazov profesora Červeňáka pre nás je, že človek človeku má robiť len dobro.  

Ján Baka