Nedožité 80-tiny literárneho vedca profesora Andreja Červeňáka

27.05.2012


Andrej Červeňák sa narodil 22. mája 1932 v rusínskej rodine v Šarišskom Štiavniku. Na základnú školu chodil vo svojej rodnej obci. Ako 12 ročný chlapec postúpil na gréckokatolícke cirkevné gymnázium v Prešove. Tam maturoval v roku 1953 a potom pokračoval v štúdiu slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií v roku 1958 prednášal ruskú literatúru na Vysokej škole pedagogickej a neskôr na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Ako mladý, ambiciózny a perspektívny pracovník bol vymenovaný za prodekana fakulty pre vedeckú prácu. V roku 1969 pri preberaní knižného daru zo ZSSR (vo fakultnej knižnici), v rámci ďakovnej reči povedal: „knigy da, tanky net.“ Za to bol uvoľnený z fakulty.

 Od 1971 do 1977 roku pracoval ako lektor vo východoslovenských divadlách v Prešove a Košiciach. Od roku 1977 pôsobil na Pedagogickej fakulte, tentoraz na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, v pôvodnej profesii, prednášateľa teórie dejín ruskej literatúry a zároveň bol vedúcim katedry ruského jazyka a literatúry. V priebehu pedagogickej činnosti získal vedecké hodnosti doktora filozofie, kandidáta vied, doktora vied a pedagogické hodnosti docenta a profesora. Zomrel 11. februára 2012 v Nitre, kde je aj pochovaný.

Z vedeckých radov odišiel vysokoškolský pedagóg, literárny vedec, člen Spolku slovenských spisovateľov, nositeľ viacerých významných ocenení, medzi ktorými je aj Medaila A. S. Puškina udelená prezidentom Ruskej federácie a Rad Ľudovíta Štúra prevzatý z rúk prezidenta Slovenskej republiky. Autor mnohých monografií a editor literárno-vedných zborníkov, jeden z vedúcich predstaviteľov Asociácie rusistov Slovenska, významný predstaviteľ medzinárodnej rusistiky posledných desaťročí.

Celý svoj život zasvätil literatúre a humanizmu. Svojou tvorivou a bohatou činorodou prácou i osobným príkladom nám ukázal cestu dobrého nažívania veľkých i malých národov. Bol podpredsedom svetovej rady Združenia slovanskej vzájomnosti. Profesor Andrej Červeňák je autorom 22 samostatných vedeckých publikácií o problémoch ruskej a slovenskej literatúry, 24 zborníkov edícií Život a dielo súčasných slovenských spisovateľov, ktorých je editorom i spoluautorom, 42 zborníkov o problémoch literatúry a kultúry, 11 ročníkov Almanachu v Nitra a viac ako 300 štúdií odborného charakteru. Patril do avantgardnej generácie, ktorá ani na chvíľu neodstúpila od svojej životnej línie humanizmu. Svojim hľadaním prispel k prekonaniu sociologizujúcich obmedzení a nabádal k zvýšenému záujmu literárnej vedy o biologické a duchovné konštanty človeka. Svojim citlivým a umeleckým spôsobom odkrýval a zobrazoval vo svojej tvorbe tajomstvá mnohotvárnej ľudskej duše. Hľadal a vždy našiel motív dobrého ľudského konania.

Pán profesor Červeňák, hoci bol v slovanskom svete uznávaný ako vedec, do smrti sa nezmieril s tým, že musel odísť z kolísky ruskej inteligencie, Prešova. Poznal svoj hodnotový rebríček, bojoval za slobodu slova a neprijal diktát socialistického realizmu zo strany ideológie totalitnej moci. Normalizátorom 70-tych rokov odpustil a rád sa vracal do Prešova. Mal tajné želanie, osláviť svoju 80-tku v Prešove, v kruhu svojich krajanov. Žiaľ 80-tky sa nedožil.

Jeden z odkazov profesora Červeňáka pre nás je, že človek človeku má robiť len dobro.  

Ján Baka
 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.04.2024

Vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka rusyňskoho muzeja

Jak informovala rodyna, v seredu 24-ho apriľa 2024-ho roku u vici 71 rokiv vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka Slovac’koho narodnoho muzeja – Muzeja rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi. Narodyla s’a PhDr. Olga Glosikova, dr. n., 24-ho marca 1953-h…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


U Labirci probihla anekta. Pjaťsto žen sja zvidaly, čij pocilunok solodšyj, od muža abo od ľubovnyka. 200 odpovilo - od muža, 300 - od ľubovnyka. Any jedna ne odpovila, že ne znať...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať