Nezaočkovaní potrebujú pomôcť, ako z dnešnej situácie vykorčuľovať so cťou
Desaťtisíc newyorských policajtov malo odmietnuť povinné očkovanie a radšej neprísť do práce. Nakoniec ich bolo 34.
Predstavte si, že ste dnes, v novembri 2021, obyvateľ Slovenska stále nezaočkovaný proti covidu. Nie blázon mlátiaci policajtov v Lidli a pridávajúci smajlíky pod štatistiky úmrtí na Facebooku, ale normálny človek, ktorý môže mať veľa rôznych malých dôvodov: veríte svojej imunite, susedova dcéra mala po očkovaní zlú reakciu, máte to ďaleko, vy vlastne nikam nechodíte a tak ďalej.
Isté je, že tento rok sa vás už mnohokrát niekto na očkovanie pýtal a mnohokrát ste museli vysvetľovať, prečo ste sa ešte nezaočkovali. A isté je, že čím častejšie ste to museli vysvetľovať, tým zarytejší váš vlastný postoj je. Keby vás mohli presvedčiť racionálne vedecké argumenty, tak by sa to už stalo. Keby vás mohli presvedčiť emocionálne apely príbuzných, už by sa to stalo.
Ako sa teda dnes, v novembri 2021, cítite, keď sledujete rastúce čísla v správach a plniace sa nemocnice? Nie veľmi dobre – asi to nikomu nepoviete, ale určite nervóznejšie ako v lete. Ste nezaočkovaný, ale nie ste psychopat.
Čo teraz?
Určite nechcete dopadnúť takto: „Rok som kamarátom rozprával, že sa nedám zaočkovať, ale nakoniec som sa dal, lebo som sa predsa len bál.“
Ak sa teraz zaočkujete, všetky vaše doterajšie debaty a múdrosti boli zbytočné, len ste úplne zbytočne pol roka riskovali chorobu a nakoniec urobili to, čo vám všetci podporovatelia očkovania vraveli dávno.
Aby ste sa naozaj zaočkovali, potrebujete, aby ste mohli kamarátom, ale najmä sám sebe rozprávať nejaký iný príbeh.
A k dispozícii máme už len jeden použiteľný, znie takto: „Rok som kamarátom rozprával, že sa nedám zaočkovať, ale nakoniec ma tí blbci donútili, ak som chcel chodiť do práce či nakupovať.“
Toto už nie je príbeh o vašej zbytočnej váhavosti, hlúposti alebo zbabelosti, ale, naopak, o osobnej statočnosti, v ktorej hrdinský jedinec bojoval, ale nakoniec, ako to už býva, musel ustúpiť väčším pánom. (Je to priam náš národný príbeh!)
Čo z takejto úvahy vyplýva?
Vláda sa bojí, že ak urobí, čo radí konzílium odborníkov, ľudia sa na ňu nahnevajú a bude menej populárna. Bez toho to však nepôjde – účelom opatrení je, že nezaočkovaní sa budú mať na koho nahnevať. Po celom svete vidíme dnes už všade rovnaké príklady, ako sa ľudia pri vymáhaní očkovania správajú: najskôr je veľký krik a hrozby, ale ak sú nevýhody očkovania čoraz väčšie, nakoniec sa takmer všetci, čo musia, zaočkujú.
Napríklad ešte 28. októbra (!) odbory združujúce newyorských policajtov varovali, že približne 10-tisíc z nich odmietne povinné očkovanie a neprídu do práce. Skutočný počet tých, ktorí nakoniec očkovanie odmietli: 34 (tridsaťštyri) ľudí z 35-tisíc. Nepadlo vedenie polície, nemusel odstúpiť starosta ani guvernér, nepadajú vlády.
Ľudia si pofrflú a budú si ďalej žiť svoje životy. Toto nie je až taká vysoká cena, ak len tú máme zaplatiť za to, že zachránime tisíce životov.
A ešte jedna vec: prestaňme hovoriť „nové opatrenia nemajú zmysel, lebo sa aj tak nebudú vymáhať“. Že sa budú vymáhať oveľa menej ako v civilizovanejších krajinách, je určite pravda, ale na náš účel je to dnes takmer jedno – už len hrozba opatrení niektorým ľuďom umožní vytvoriť si vlastný covidový príbeh, ktorý im umožní dať sa zaočkovať.
Videli sme to na jar pri opatreniach na hraniciach – hoci v praxi stačilo policajtom zakývať ľubovoľným papierom s ľubovoľným čiarovým kódom, málokto riskoval prechod cez hranicu s čiarovým kódom od mrazenej tresky. Často stačí hrozba vymáhania namiesto naozajstného vymáhania, i keď pri hraniciach funguje hrozba lepšie ako v reštauráciách.
(Dokonca aj keby vláda povedala, že od 15. decembra zavedie opatrenia proti neočkovaným, a ešte nepovie aké, aj to by zrejme hneď trochu pomohlo.)
Každý lekár vie, že musí byť pripravený aj na hnev pacienta, keď mu oznámi zlú správu. Skúsený lekár to nebude brať osobne, skôr si povie: hádam to pacientovi trochu pomohlo, ak ten šok na chvíľu pretavil na hnev.
Hnev nezaočkovaných tu znášajú skoro dva roky už nielen lekárky a sestričky, ale aj predavači v obchodoch, kuriérky, čašníci, policajtky.
Cynik by povedal, že vláda má oproti nim výhodu, že je skoro ťažké predstaviť si, že by mohla byť ešte menej populárna – popularitu si už nijako nezachráni, ale stále môže vojsť do histórie ako tá, ktorá nakoniec predsa urobila, čo bolo potrebné, a ukončila pandémiu, keď nezaočkovaným ponúkla bezbolestnú cestu von z bludného kruhu, hoci sa do neho dostali sami.
TOMÁŠ BELLA
Zdroj:
https://dennikn.sk/2602651/nezaockovani-potrebuju-pomoct-ako-z-dnesnej-situacie-vykorculovat-so-ctou/?ref=inc
Foto: Ilustračné
Zdroj: https://glavnoe.net/
Foto: Ilustračné
Zdroj: https://glavnoe.net/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
25.04.2024
Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik s rusínskymi koreňmi
25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne.
V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Spysok velykych hrichiv dajak podozryvo kopiruje moji plany na tot vikend...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať