Obhajoval práva Rusínov, bojoval o Ruský dom

27.09.2022


Zomrel Gabriel Beskyd. Pochádzal z rodiny gréckokatolíckych kňazov.

PREŠOV. Na poslednej ceste vyprevadili v pondelok v Prešove dlhoročného rusínskeho aktivistu a pedagóga Gabriela Beskyda.

Zomrel vo štvrtok v Prešove vo veku 93 rokov.

Rusínsky aktivista
Meno Gabriela Beskyda sa spájalo predovšetkým s aktivitami rusínskej menšiny.

Bol predsedom Ruského klubu 1923 a Rusínskeho kultúrno-osvetového spolku Alexandra Duchnoviča.

Celý svoj produktívny vek strávil ako stredoškolský pedagóg. Učil na Strednej pedagogickej škole v Prešove a tiež na elektrotechnickej i strojníckej priemyslovke.

Aktívny ostal aj po roku 1991, kedy odišiel na dôchodok.

Činný bol až do svojho skonu, ešte aj po svojej deväťdesiatke spolupracoval so Slovenským národným múzeom - Múzeom rusínskej kultúry v Prešove.

Angažoval sa v rusínskom hnutí, pričom sa zúčastnil ako delegát niekoľkých Svetových kongresov Rusínov.

Často publikoval v periodikách Rusyn a Narodny Novynky.

Písal nielen populárne, ale aj odborné články. Na akademickej pôde sa zúčastnil aj viacerých vedeckých seminárov a konferencií.

Okrem publikovania v časopisoch a zborníkoch bol spoluautorom publikácie o významných Rusínoch a napísal aj knihu o svojom strýkovi Mikulášovi (Nikolajovi) Beskydovi (1883 - 1947).

Kniha Nikolaj Beskyd na blaho Rusínov vyšla v roku 2005 v Užhorode na Ukrajine.

Inšpirovala aj mladšiu generáciu Rusínov. Bratislavský folklórny súbor Ruthenia uviedol v júni tohto roku hru Chrbtom k horám o Mikulášovi Beskydovi.

Z kňazskej rodiny
Strýko Gabriela Beskyda Mikuláš bol gréckokatolícky kňaz, historik, publicista a politicko-kultúrny aktivista Rusínov, ktorý zomrel v Košiciach krátko pred komunistickým prevratom.

Beskydovci boli známa rodina gréckokatolíckych kňazov.

Pradedo Gabriela Beskyda Juraj Beskyd pôsobil v obci Legnava v okrese Stará Ľubovňa, kde sa v roku 1883 zaslúžil o postavenie miestneho chrámu.

Neskôr sa na túto farnosť dostal aj spomínaný Mikuláš, ktorý bol tiež riaditeľom biskupskej kancelárie.

Následne na faru prišiel jeho mladší brat Eugen, otec Gabriela Beskyda.

Práve v Legnave sa v roku 1929 Gabriel Beskyd narodil.

Do jeho užšieho rodinného kruhu patril aj Anton Beskyd, ktorý bol svojho času guvernérom Podkarpatskej Rusi.

Boj o Ruský dom
Srdcový vzťah mal Gabriel Beskyd k Ruskému domu, na ktorý sa skladali aj jeho predkovia a ktorý mu do konca života robil vrásky na čele.

Ako predseda Ruského klubu - 1923 zastupoval G. Beskyd väčšinu rusínskych aktivistov v spore o Ruský dom na Hlavnej 62 v Prešove.

Na Ruský dom sa poskladali zástupcovia Rusínov ešte pred takmer sto rokmi. Jeho protektorom bol biskup Gojdič. V roku 1965 budovu zoštátnili komunisti, vrátená Rusínom bola po Nežnej revolúcii.

Medzi zástupcami rusínskej menšiny však došlo k sporom.

V združení Ruský klub - 1923, ktoré od roku 2002 bolo podľa súdu vlastníkom budovy, došlo o dva roky k rozkolu.

„Beskydovci“, nazývaní práve podľa niekdajšieho predsedu združenia Gabriela Beskyda, boli početnejšou skupinou, ale nehnuteľnosti, ktorá mala slúžiť pre kultúrne a spoločenské aktivity rusínskej menšiny, sa nedočkali.

Ovládla ju druhá skupina na čele so Štefanom Sekerákom, ktorá následne previedla majetok na Nadáciu Ruský klub – 1923. Má ho dodnes.

Beskyd svojho času popisoval súdu, že „sekerákovci“ zinscenovali schôdzu, na ktorej urobili prerozdelenie funkcií a to v rozpore so stanovami.

Napriek tomu ministerstvo vnútra nové stanovy, v ktorých si „sekerákovci“ upevnili pozíciu, zaregistrovalo. Tým ostali brány Ruského domu pre rusínskych aktivistov dodnes zatvorené.

Obe strany viedli o objekt viacero súdnych sporov. Získať sa ho nepodarilo ani Beskydovým nástupcom.

Sklamanie zástupcov Rusínov zhrnul pre SME v roku 2009 prešovský funkcionár Rusínskej obrody Vasiľ Janko: „Ruský dom vnímame ako národnú kultúrno-spoločenskú ustanovizeň, ktorá by mala slúžiť verejnosti, nielen Sekerákovi a jeho tajnému spolku troch ľudí.“

Michal Frank, redaktor

zdroj: 
https://presov.korzar.sme.sk/c/23017810/obhajoval-prava-rusinov-bojoval-o-rusky-dom-zomrel-gabriel-beskyd.html

foto: Gabriel Beskyd 
autor: Korzár/Michal Frank

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Marčiko, koly už perestaneš kuryty?
-Oťehotňiju i perestanu, ňaňku...!
-Lem iši kur, ďivočka moja, kur...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať