Odbŷlo s’a 30-te zasidaňa Okruhloho stola Rusyniv Sloveňska
V subotu 30-ho novembra 2019-ho roku odbŷlo s’a v Pr’ašovi vže 30-te zasidaňa Okruhloho stola Rusyniv Sloveňska (OSRS). Na zasidaňu, kotre odkrŷv predseda OSRS, platforma pryvitala i starostiv sel, kotrŷ ne suť členamy.
OSRS na ostatňe zasidaňa okremo zaprošala starostiv rusyňskŷch všŷtkŷch sel, žebŷ z nyma odkonzultovaty pryhotovliňa i prochodžiňa podij v ramkach Roku rusyňskoho sela, kotrŷj platforma vŷholosyla na rik 2020, i jednočasno s’a obhovoryla z tŷm povjazana kampaň pered perepysom naseliňa, kotrŷj bude prochodyty u 2021-im roci.
Rik rusyňskoho sela
Po prezentaciji Petra Štefaňaka, v kotrŷj bŷly predstavlenŷ okremŷ aktivnosty, kotrŷ bŷ s’a maly v ramkach Roku rusyňskoho sela realizovaty, OSRS vŷrišŷv, že bude vŷtovorena okrema roboča grupa, kotra bude maty zadaču realizovaty dojidnanŷ podiji v okremŷch rusyňskŷch okresach.
Staraty bŷ s’a o to maly regionalnŷ koordinatorŷ, kotrŷch prezidija platformŷ oslovyť i na osnovi rekomandacij starostiv ci rusyňskŷch aktivistiv iz danŷch regioniv. Predseda maje do kinc’a januara 2020-ho roku pryhotovyty i akčnŷj plan, žebŷ Rik rusyňskoho sela prochodyv na štonajvŷsšij urovny i našŷ regionŷ s’a nelem pozitivno odprezentovaly, no jednočasno s’a vkazalo i na problemŷ, z kotrŷma mus’ať boroty s’a v ne malij kiľkosty našŷch sel.
Začatkom roku 2020 bŷ malo bŷty, tak jak i v prypadi poperednich jubilejnŷch rokiv, kotrŷ OSRS vŷholosyv, publikovane logo jubileju, kotre bŷ s’a malo chosnovaty na všŷtkŷch podijach, jakŷ buduť chotity zalučity s’a do jubileju.
Perepys naseliňa
Vjedno iz jubilejnŷm rokom choče OSRS perepojity i kampaň pered perepysom naseliňa, kotrŷj bude prochodyty u 2021-im roci. Na zasidaňu bŷly odprezentovanŷ všŷtkŷ formŷ propagaciji, kotrŷ s’a chosnovaly v perepysi iz 2011-ho roku i obhovorylo s’a, z čim bŷ bŷlo mož robyty i v slidujučij kampani, holovno, keď za ostatnich des’ať rokiv na velykij syli nabraly socialnŷ siti jak Facebook ci Instagram.
Učastnŷ zasidaňa zhodly s’a a tim, že bude treba schosnovaty všŷtkŷ sredstva komunikaciji, kotrŷ s’a osvidčily pry poperednij kampani – bilbordŷ, papir’ovŷ agitačnŷ materialŷ, videa i avdio džinglŷ, z tŷm, že vŷchosnujuť s’a i kanalŷ komunikaciji, kotrŷ za tot čas prybŷly i suť štoraz popularnišŷ, holovno u molodšoj generaciji.
Martin Sičak zaproponovav učastnŷm zasidaňa i vŷtvoriňa okremoj vebovoj storinkŷ, kotra bŷ bŷla prysvjačena perepysu naseliňa.
Po tim punkti skinčila časť zasidaňa, na kotrij braly učasť i starostove rusyňskŷch sel, kotrŷ ne suť členamy OSRS. Keďže mnohŷ starostove s’a opravdaly za svoju neučasť, a platforma choče oslovyty štonajšŷrše čislo starostiv, kotrŷ bŷ participovaly na jubilejnim roci i kampani pered perepysom, OSRS jim rezultatŷ znova pošle z oslovliňom o spivpracu.
OSRS rachuje, že tak, jak to bŷlo i pered ostatnim perepysom, na kampani buduť braty učasť všŷtkŷ rusyňskŷ organizaciji, nelem členove OSRS, kotrŷm zaležŷť na rusyňskim dili dovjedna, žebŷ dos’ahly s’a znova pozitivnŷ rezultatŷ pro Rusyniv.
Hovorylo s’a i o financovaňu
V druhij časty zasidaňa hovorylo s’a okrim inšoho i o financovaňu grantovŷch projektiv z Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn na rik 2020.
Učasť na OSRS brav i predseda Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku Martin Karaš, kotrŷj pryobic’av zahnaty platformi propoziciju štrukturŷ financovaňa podľa okremŷch oblastej, kotra bŷla schvalena Koordinačnŷm vŷborom ROS na joho ostatnim zasidaňu u Svidnyku. OSRS potverdylo, že financovaňom bude zanymaty s’a na najblyzšim zasidaňu i zaprosyť znova štonajšŷršŷj okruh organizacij, žebŷ tota tema bŷla pozitivno vŷrišena ku spokijnosty.
PETRO MEDVІĎ
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
25.04.2024
Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik s rusínskymi koreňmi
25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne.
V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Rusnaci ne žažďať po poznaňu, po kulturi, istoriji, duchovnych vartosťach, Rusnakiv lem - tlojiť/majuť sprahu...!
-Rusnaci ne žažďať po poznaňu, po kulturi, istoriji, duchovnych vartosťach, Rusnakiv lem - tlojiť/majuť sprahu...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať