Pamätník na Dukle už má bronzovú sochu československého vojaka

02.07.2015

Pamätník československého armádneho zboru v Duklianskom priesmyku má definitívne podobu, akú mal v roku 1949 podľa architektonického návrhu architekta Jozefa Grusa.
 
28 metrov vysoký pamätník je súčasťou cintorína, kde je pochovaných 565 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí zahynuli počas Karpatsko-duklianskej operácie. Na predpolie pamätníka vlani v októbri osadili vernú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka, ktorá sa, žiaľ, nezachovala. Sochu v deň osláv 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie slávnostne odhalil prezident republiky Andrej Kiska a jeden z priamych účastníkov bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. Pripomeňme, že socha československého vojaka bola na predpolí pamätníka pri jeho postavení v roku 1949. Jej autorom bol český autor Jan Vítek. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bola odstránená a zničená. Na určitý čas ju nahradilo súsošie dievčaťa, ktoré odovzdáva kyticu sovietskemu vojakovi v prítomnosti československého armádneho zboru od sochára Josefa Malejovského. V roku 1964 na predpolie pamätníka bolo osadené súsošie Žalujem od akademického sochára Jána Kulicha. Toto súsošie zobrazovalo matku, ktorej žiaľ tíši vojak Červenej armády.
 
Ako sme už spomínali, už vlani v októbri počas osláv Karpatsko-duklianskej operácie odhalili vernú kópiu pôvodnej sochy, no ani tá nebola definitívna. „Každý, ktorá pozná sochárske postupy, vie, že to takto prebieha. Najprv sa robí forma, sadrový odliatok a až postupne originál socha,“ vysvetlil riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič. Epoxidový model sochy československého vojaka bol predzvesťou toho, že socha bude o pár mesiacov taká, aká v skutočnosti bola. Tak sa aj stalo. Hoci na pohľad vyzerá nová socha, než tá, odhalená vlani v októbri, v skutočnosti je predsa len iná. 
 
„Táto socha je vyrobená z bronzu a bude tu už navždy, pretože doteraz tu bol model, ktorý bol použitý pri slávnosti,“ ozrejmil autor sochy, sochár Peter Mészároš. Bronzovú sochu československého vojaka vyrábali na základe dobových fotografií a už spomínaného epoxidového modelu. Na veľkom prívesnom vozíku sa osobným autom ju na Duklu viezli 414 kilometrov. Uložená bola na vreciach plnených slamou a na matracoch a zabezpečená tak, aby sa počas prepravy ani len trochu nepohla. Všetko však prebehlo bez najmenších problémov, nielen preprava, ale i samotná inštalácia sochy. „Táto bronzová socha je pevne ukotvená, bude tu, dúfajme, že stáročie. Váži 700 kíl a nie je možné ju odmontovať,“ vyhlásil sochár Peter Mészároš. Najprv však z predpolia pamätníka za pomoci žeriava odstránili spomínanú epoxidovú sochu, a potom rovnako za pomoci žeriava osadili tú bronzovú. „Treba to udržiavať, treba tie pamiatky chrániť,“ povedal jeden z obyvateľov Vyšného Komárnika.
 
Československý vojak na predpolí pamätníka dáva poctu zbraň a vzdáva úctu padlým spolubojovníkom. Hodnota sochy - vernej kópie tej pôvodnej, ktorá sa nezachovala, sa vraj vyčísliť nedá. „Pre nás je to hodnota morálna. Navrátili sme pamätník do stavu z roku 1949, nielen touto sochou, ale i odkrytím pôvodného štátneho znaku na vrchu pamätníka, čo sme zrealizovali už skôr, ale i celkovou opravou pamätníka ako takého,“ dodal riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič.
 
Dočasná socha v Duklianskom priesmyku takisto zostáva. Na pamiatku ju umiestnili do priestorov vyhliadkovej veže, kde je okrem iného umiestnené aj súsošie Žalujem od Jána Kulicha a pribudne tam aj kompletne zrenovované lietadlo AVIA B-33, ktoré bolo po vojne vyrobené v Československu v licencii Iljujšin. Toto lietadlo roky stálo a chátralo na podstavci pri Nižnom Komárniku a za dva roky ho leteckí mechanici vrtuľníkového krídla v Prešove dali do takmer letushopného stavu.
 
(ps)

Aktuality

Zobraziť všetky
25.07.2021

Pravoslávie. Vedenia cirkví vyzývajú k očkovaniu proti covidu. Čelia preto útokom

Metropolita Hilarion verejne obhajuje povinné očkovanie, ktoré zaviedli niektoré ruské regióny pre určité profesijné skupiny. V uplynulých týždňoch sa ruský metropolita Hilarion (Alfejev) dôrazne zastal očkovania proti ochoreniu COVID-19. Dok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.07.2021

Starká dostala Rad matky-hrdinky, jej synov však predtým poslali do gulagu

Dejiny rodiny Kataríny Rakovskej sú späté s Podkarpatskou Rusou, miešajú sa v nich Rusíni, Česi, Rusi aj Maďari, demokracia a dlhé roky totality. V spomienkovom rozhovore sa dozviete veľa o veľkých aj malých dejinách, ktorá sa prevalili zmieš…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.07.2021

Maliara Moussona pozná najmä Zemplín, jeho obrazy výjavov z Michaloviec a vidieka majú hodnotu desaťtisíce eur

Historik Zemplínskeho múzea Martin Molnár rozpráva o živote maliara Teodora Jozefa Moussona, ktorý v Michalovciach prežil 33 rokov a zaznamenal nielen pestrosť tamojších krojov. Laici mimo Zemplína obvykle meno Teodor Jozef Mousson nepoznajú.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
17.07.2021

Marka Staviarska: Loli paradička 2 nebude, s novým filmom ostavame na vichodze

Ťažko zohnať peniaze ďalej od Bratislavy. PREŠOV. Je tvorivou umelkyňou, ale zároveň aj racionálnou členkou rodinného klanu Staviarskych, ktorá drží kasu. Marka Staviarska je filmovou producentkou, ktorá stála za úspešnou komédiou Loli paradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2021

Ivan Pop: Autonomie – rusínský sen a skutečnost 

  Podkarpatská Rus je z geopolitického a zeměpisného hlediska středoevropským regionem a její autochtonní obyvatelé, jihokarpatští Rusíni, sdíleli spolu se všemi národy tohoto regionu jeho složité dějiny. Avšak na rozdíl od jiných národů střední …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
09.07.2021

Maďari Slovákov tisíc rokov neutláčali, vážnejšie národnostné spory sa začali až na konci 18. storočia

Na konci 19. storočia sa rozšíril mýtus o maďarskej porobe, tú však Slováci pociťovali len krátko a nie všetci. Predstava o práve tisícročnej národnej porobe sa v slovenskej národoveckej komunite začala „udomácňovať“ v 30. rokoch 19. storočia…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ:
-Paraskyna fotka u moji piňaženci, mi prypomynať, že ne byty jej - u ťim misci mohly byty hrošy...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať