Pamätník na Dukle už má bronzovú sochu československého vojaka

Pamätník československého armádneho zboru v Duklianskom priesmyku má definitívne podobu, akú mal v roku 1949 podľa architektonického návrhu architekta Jozefa Grusa.

 

28 metrov vysoký pamätník je súčasťou cintorína, kde je pochovaných 565 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí zahynuli počas Karpatsko-duklianskej operácie. Na predpolie pamätníka vlani v októbri osadili vernú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka, ktorá sa, žiaľ, nezachovala. Sochu v deň osláv 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie slávnostne odhalil prezident republiky Andrej Kiska a jeden z priamych účastníkov bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. Pripomeňme, že socha československého vojaka bola na predpolí pamätníka pri jeho postavení v roku 1949. Jej autorom bol český autor Jan Vítek. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bola odstránená a zničená. Na určitý čas ju nahradilo súsošie dievčaťa, ktoré odovzdáva kyticu sovietskemu vojakovi v prítomnosti československého armádneho zboru od sochára Josefa Malejovského. V roku 1964 na predpolie pamätníka bolo osadené súsošie Žalujem od akademického sochára Jána Kulicha. Toto súsošie zobrazovalo matku, ktorej žiaľ tíši vojak Červenej armády.

 

Ako sme už spomínali, už vlani v októbri počas osláv Karpatsko-duklianskej operácie odhalili vernú kópiu pôvodnej sochy, no ani tá nebola definitívna. „Každý, ktorá pozná sochárske postupy, vie, že to takto prebieha. Najprv sa robí forma, sadrový odliatok a až postupne originál socha,“ vysvetlil riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič. Epoxidový model sochy československého vojaka bol predzvesťou toho, že socha bude o pár mesiacov taká, aká v skutočnosti bola. Tak sa aj stalo. Hoci na pohľad vyzerá nová socha, než tá, odhalená vlani v októbri, v skutočnosti je predsa len iná. 

 

„Táto socha je vyrobená z bronzu a bude tu už navždy, pretože doteraz tu bol model, ktorý bol použitý pri slávnosti,“ ozrejmil autor sochy, sochár Peter Mészároš. Bronzovú sochu československého vojaka vyrábali na základe dobových fotografií a už spomínaného epoxidového modelu. Na veľkom prívesnom vozíku sa osobným autom ju na Duklu viezli 414 kilometrov. Uložená bola na vreciach plnených slamou a na matracoch a zabezpečená tak, aby sa počas prepravy ani len trochu nepohla. Všetko však prebehlo bez najmenších problémov, nielen preprava, ale i samotná inštalácia sochy. „Táto bronzová socha je pevne ukotvená, bude tu, dúfajme, že stáročie. Váži 700 kíl a nie je možné ju odmontovať,“ vyhlásil sochár Peter Mészároš. Najprv však z predpolia pamätníka za pomoci žeriava odstránili spomínanú epoxidovú sochu, a potom rovnako za pomoci žeriava osadili tú bronzovú. „Treba to udržiavať, treba tie pamiatky chrániť,“ povedal jeden z obyvateľov Vyšného Komárnika.

 

Československý vojak na predpolí pamätníka dáva poctu zbraň a vzdáva úctu padlým spolubojovníkom. Hodnota sochy - vernej kópie tej pôvodnej, ktorá sa nezachovala, sa vraj vyčísliť nedá. „Pre nás je to hodnota morálna. Navrátili sme pamätník do stavu z roku 1949, nielen touto sochou, ale i odkrytím pôvodného štátneho znaku na vrchu pamätníka, čo sme zrealizovali už skôr, ale i celkovou opravou pamätníka ako takého,“ dodal riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič.

 

Dočasná socha v Duklianskom priesmyku takisto zostáva. Na pamiatku ju umiestnili do priestorov vyhliadkovej veže, kde je okrem iného umiestnené aj súsošie Žalujem od Jána Kulicha a pribudne tam aj kompletne zrenovované lietadlo AVIA B-33, ktoré bolo po vojne vyrobené v Československu v licencii Iljujšin. Toto lietadlo roky stálo a chátralo na podstavci pri Nižnom Komárniku a za dva roky ho leteckí mechanici vrtuľníkového krídla v Prešove dali do takmer letushopného stavu.

 

(ps)